Prostredie, v ktorom človek žije, nie je sterilné a imunitný systém si v ňom napriek tomu dokáže poradiť. Odborníci preto varujú pred nadužívaním dezinfekcie, čo môže viesť k ľahšiemu prenikaniu škodlivých vírusov, baktérií či parazitov vyvolávajúcich ochorenia do organizmu. Prirodzené prostredie človeka je plné mikroorganizmov, z ktorých väčšina je neškodná a mnohé z nich sú dokonca užitočné. Na trhu je v súčasnosti množstvo antibakteriálnych krémov či sprejov, no je dôležité vedieť správne posúdiť, kedy je ich použitie zdravé a kedy nie.
„Imunita je, laicky povedané, schopnosť organizmu odolávať patogénom, teda škodlivým organizmom, či už sú to vírusy, baktérie, huby alebo iné neželané organizmy. Imunitný systém je vlastne zložitý komplex reakcií – niektoré sú chemické, iné biologické či fyzikálne, ktoré pomáhajú organizmu prežiť v tomto svete,“ uviedla na tlačovej besede viceprezidentka Slovenskej infektologickej spoločnosti Katarína Holečková. „Tento obranný val nášho organizmu sa vyvíjal tisícročia a je súčasťou evolučného vývoja. Úspešnosť imunitného systému je u organizmov, ktoré dnes žijú, vrátane človeka, veľmi vysoká. Ak by nebola, nežili by sme.“ Holečková ďalej vysvetlila, že umývať si ruky po toalete je rozhodne správne, avšak na ich čistotu stačí tečúca teplá voda a obyčajné mydlo. Umývať si ovocie a zeleninu je správne, avšak nie v chemických roztokoch, ale v čistej vode. Najnebezpečnejšími z pohľadu mikrobiológie sú zvyšky hliny na potrave, ktoré môžu obsahovať parazity. Podľa odborníkov je nebezpečné napríklad umývať zdravé malé deti dezinfekčnými prostriedkami, pretože to môže viesť až k ekzémom, precitlivenosti kože či neprimeraným reakciám oslabujúcim imunitný systém.
Tiež by vás mohlo zaujať: Baktérie okolo nás: Kde je ich najviac a ako nás ohrozujú?
Zvýšenú pozornosť treba hygiene, predovšetkým čistote rúk, venovať v prípade, keď sa človek stará o chorého pacienta. Vtedy treba dbať na čistejšie prostredie, ktoré sa dá dosiahnuť aj špecializovanými prostriedkami na hygienu. Rovnako je to aj na cestách. Netýka sa to len krajín, kde je úroveň hygieny a dostupnosť bezpečnej vody subštandardná, ale aj cestovania do bežných dovolenkových destinácií. Rizikovými sú vlastne všetky miesta, kde sa križujú tisíce ľudí, napríklad letiská, benzínové pumpy, ale aj hotelové rezorty, pláže či turisticky lákavé miesta. Problémom je, že práve tu dochádza k stretnutiam s mnohými neznámymi, cudzími mikroorganizmami, ktoré imunitný systém nerozpozná a nevyhodnotí ako nebezpečné, čo môže viesť k vzniku infekcie.
Zdieľať na