Pranie kedysi a dnes: Namiesto prášku aj moč či pšeničné otruby

Práčka

facebook.com

Pranie a práčka. Dve slová, ktoré v dnešnej dobe spolu neoddeliteľne súvisia, a sú súčasťou nášho všedného života. Dnes sa už nad takouto samozrejmosťou ani nepozastavíme, no pranie bolo pre našich predkov len veľmi výnimočnou udalosťou.

Pranie sa rozvinulo pravdepodobne v období, keď ľudia prestali používať kožušiny a začali sa obliekať do textílií. Prvé zmienky o praní pochádzajú od Sumerov, z obdobia 2 800 rokov pred naším letopočtom. Ak by sme sa pozreli na pôvodnú etymológiu slova „pranie“, dopracovali by sme sa k slovesu bitie alebo tlčenie. A práve takto prebiehalo prvé očisťovanie šatstva od špiny.

Staroveké práčky = otroci

Egypťania si veľmi potrpeli na svoje oblečenie a vzhľadom k tomu, že dominantné postavenie v Egyptských šatníkoch mala biela, čisteniu venovali obzvlášť veľkú pozornosť. Tie najzámožnejšie vrstvy obyvateľov mali dokonca otrokov, ktorých jedinou starosťou bolo udržiavať ich šaty dokonale čisté. Zachovali sa aj hieroglyfy, ktoré znázorňujú šľapajúce nohy. Oblečenie sa teda dalo do kade s vodou a pridali sa pšeničné otruby, prípadne koreň mydelnice lekárskej. Otroci po šatách poriadne šliapali, aby odstránili najviac nečistôt, potom ich opláchli a na slnku ich bielili.

Aj Gréci a Rimania boli v porovnaní s vtedajším svetom posadnutí čistotou. Každý deň sa totiž kúpali, čo bolo pre väčšiu časť Európy čosi nepredstaviteľné. Rimania si z prania urobili výnosný obchod. Začali budovať verejné práčovne, kde sa v kadiach po bielizni šliapalo vo vode zmiešanej s bieliacim vápnom a močom. Potom bola bielizeň prepláchnutá v čistej vode. Rimania už aj v tejto dobe poznali mydlo, na pranie ho však začali používať až v 2. storočí nášho letopočtu.


Mohlo by vás zaujať: Prášok, gél, či tablety: Ktorý prací prostriedok je ten naj?


Hygiena v stredoveku? Utópia

Každému je známe, že v období stredoveku zúrili vražedné morové epidémie. Vinou však neboli len špinavé potkany v stokách miest, no aj takmer neexistujúca hygiena tamojších ľudí. Uznajte, že kúpanie raz mesačne je v dnešnej dobe už nepredstaviteľné. Vtedy však šlo o pomerne zaužívaný štandard. To sa nutne odzrkadlilo aj na čistote oblečenia, ktoré sa pralo len raz za niekoľko týždňov, ba niekedy aj zriedkavejšie. Bielizeň sa tak musela najskôr namočiť, potom vyvariť, aby sa z nej uvoľnila tá najväčšia špina. Potom sa udieraním drevenými palicami z oblečenia dostávali zvyšky nečistôt. Pravdepodobne v tomto období sa okrem kameňov rozšírilo aj využívanie valchov, na čo si niektorí z nás ešte dodnes môžu pamätať. Šlo o drevenú dosku, ktorej povrch bol vrúbkovaný. Na hrubú špinu to bol ideálny nástroj, keďže zažraté nečistoty vyžadovali tvrdé mechanické čistenie.

Zaujímavé bolo pranie v Japonsku. Ich odevy sa častokrát skladali z látok viacerých farieb, hrozilo teda ich zafarbenie. Preto sa odev pred každým praním rozpáral a po ukončení prania a vysušení sa jednotlivé časti znovu zošili.

Počiatky práčok

Valcha sa stala prvým mechanickým pomocníkom pri čistení odevov, na dedinách sa používala ešte aj pred niekoľkými desiatkami rokov. V niektorých častiach sveta sa podobne perie dodnes. Prvé pokusy o zostrojenie práčky siahajú do polovice 18. storočia. Práčky, v ktorých sa pohybovali lopatky alebo prali len prúdom vody, však neboli úspešné a nedočkali sa masovejšieho využitia. Až koniec 19. storočia sa dá považovať za zlatý vek práčok, kedy začali byť hromadne používané. Prvé práčky boli polvalcového tvaru, keď spodná strana bola vrúbkovaná a na ňu sa priložila vrchná, taktiež polvalcová. Medzi ne sa uložilo prádlo a trením týchto dvoch častí sa postupne čistilo. Látky ale boli veľmi mechanicky namáhané, a preto sa často ničili alebo úplne roztrhli. Z toho dôvodu sa prichádzalo s novšími systémami nadľahčovania týchto častí vodou.


Mohlo by vás zaujať: Lexikón prania: Čo prezrádzajú grafické symboly na visačkách oblečenia?


Pomohli Teslove motory

Po istej dobe sa však zistilo, že pri pravidelnom praní stačí na odstránenie škvŕn len vírenie bielizne vo vode. Obzvlášť pri dostupnosti kvalitných mydiel išlo o oveľa šetrnejší spôsob prania. Najprv vyrábali práčky rôzni remeselníci. Bubon bol vyrábaný z dreva a kovové súčiastky sa používali len ako spájacie. Bubon bol poháňaný systémom prevodov, neskôr sa stal prevládajúcim materiálom na jeho výrobu kov. Tak došlo k masovejšiemu rozšíreniu aj vďaka dostupnej elektrickej energii. Tá poháňala malé motory vynájdené slávnym Teslom, ktoré boli montované priamo do práčok.

Ďalšími vychytávkami vo svete práčok boli vákuové práčky. U nás sme sa s nimi mohli stretnúť len veľmi zriedkavo, no v Amerike sa tešili mimoriadnej obľube. Úspora energií nie je dôležitá len dnes, ale aj v minulosti existovali spôsoby ako ekonomicky zvýhodniť pranie. Voda sa pôvodne ohrievala pod práčkou, podobne ako v kachliach. Elektrická energia ale umožnila ohrievanie priamo v bubne. Prvé práčky ešte nedisponovali možnosťou žmýkania alebo sušenia, preto bolo všetko potrebné robiť ručne. Dnes je teda pranie v porovnaní s minulosťou už len hračkou.

V rôznych krajinách prebiehali rôzne prieskumy ohľadne prania:

  • každý rok sa v Európe predá vyše 21 miliónov práčok
  • práčka spotrebuje približne pätinu z celkovej spotreby vody v americkej domácnosti
  • dnešné práčky vydržia podľa oficiálnych štatistík vo Veľkej Británii priemerne 7 rokov
  • priemerná rodina v Dánsku vyperie približne 600 kg bielizne za rok

Aké skúsenosti máte s práčkami vy? Podeľte sa o svoje skúsenosti s ostatnými čitateľmi a vyhrajte víkendový pobyt alebo ďalšie ceny v našej súťaži. Nezabudnite uviesť platnú emailovú adresu.

Zdroj: facebook.com, facebook.com, David
Odporúčame