Pravdivý príbeh: Čo robiť? Manželka opustila naše deti, dcéra spravila to isté

otec

profimedia.sk

Každý v živote nesieme ten svoj kríž. Myslel som, že svoje bremeno som zo seba zhodil, keď som stretol Janku. Bola to však len medzistanica na ďalší náklad.

S bratom Janom som vyrastal v podstate sám. Neviem, na čo nás naši rodičia mali. Nedokázali sa postarať ani sami o seba, nieto ešte o dve deti. Škola mi smrdela a svoj čas som trávil najmä za ňou. Nebyť mojej krstnej Alenky, asi by som ju ani nedokončil.  Jej vďačím za to, že ma nevychovávala len ulica a po škole som sa dostal učňovku. Vydržal som tam dva roky. Bola to opäť krstná, ktorá sa ma ujala. Zamestnala ma u svojho manžela a chodil som s ním pomáhať na stavbu. Fyzická práca ma bavila. Bolo to vonku, nikto ma neotravoval kvôli hlúpostiam. Stačilo, že bola práca načas spravená.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Materstvo v štyridsiatke nemusí byť to pravé


Počas jednej sobotnej zábavy som spoznal Janku. Doslova mi zmenila život. Bola drobná, krehká, pripomínala mi bábiku. Začali sme spolu randiť. Pochádzala z lepšej rodiny ako ja. Jej rodičia neboli naším vzťahom dvakrát nadšení. Pre nich som bol len chudobný chudák bez školy a zázemia. Ja som sa však zaťal a najmä, nechcel som o Janku prísť. Dokončil som si postupne strednú školu a zamestnal sa v stavebnej firme. S Jankou sme boli spolu tri roky, keď som ju požiadal o ruku. S nadšením prijala. O pár mesiacov od svadby sme privítali na svet Eda. Po ňom sa naša rodina rozrástla o ďalšieho člena, dcéru Elišku.

Nažívali sme si celkom dobre. Aj keď bolo občas zamračené, po daždi vždy vyšlo slnko. Po jednej búrke však už ostalo zamračené. Janka nás opustila, takmer bez rozlúčky. Začala si v práci so svojím ženatým kolegom. Keď jej dal ultimátum, rozhodla začať žiť s ním. Nechala ma samého, s dvoma dospievajúcimi deťmi na krku. Ak ja som bral rozvod zle, syn Edo ho bral ešte horšie. Uzavrel sa do seba, nekomunikoval. V škole si zhoršil prospech. Dokonca začal chodiť poza školu, čo nikdy nerobil. Dal sa do partie s nesprávnymi ľuďmi a problémy nenechali na seba dlho čakať.

Chlapi v krčme sa mi to snažili naznačiť pár krát, ale ja som tomu nechcel veriť. Edo začal experimentovať s drogami. A nebola to len mladícka zvedavosť. Bol závislý na heroíne. Keďže neustále potreboval peniaze na svoju dávku, nasledovali malé krádeže a podvody. Policajti chodili k nám ako na klavír. Nakoniec Edovi pripísali na rováš, aj to, čo nespravil a išiel si posedieť na dva roky. Myslel som si, že mu to prečistí hlavu a prenastaví nezdravé myslenie. Mýlil som sa. Keď ho pustili, o pol roka bol tam, kde predtým. Liečenia sa striedali s obdobiami, keď droge opäť podľahol, až som nevedel, ako ďalej. Vyhodil som Eda z bytu. Pomohlo to, Edo mal snahu začať opäť normálne žiť.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Nevesta nás neznáša, skrýva pred nami aj našu vnučku!


Keď som si začínal myslieť, že konečne sa dostanú veci do normálu, prekvapila nás Eliška. Ako sedemnásťročná prišla domov a oznámila, že čaká dieťa. Po tom, čo som si prežil s Edom, som túto správu zobral pomerne pokojne. Stávajú sa aj horšie veci, chlácholil som ju, keď mi plakala v kuchyni na stole. Otec dieťaťa sa od začiatku k svojmu potomkovi nehlásil. Nemohol by, ani keby chcel. Eliška dotyčného spoznala na diskotéke a od osudnej noci sa s ním viac krát nestretla. Na malú Sáru sme sa s blížiacim sa termínom pôrodu čoraz viac tešili. V škole si vybavila individuálny študijný plán. Krstná Alenka sa ponúkla, že jej spočiatku s malou pomôže. Dokonca sa nasťahovala na pár týždňov k nám.

Sára bola krásne dieťa. Eliška bola skôr po mne, malá sa naopak nesmierne podobala na svoju babku, moju bývalú Janku. Eliška si na novú rolu matky rýchlo zvykla. Aj keď jej bolo občas ľúto, že zatiaľ, čo je rovesníčky behajú po diskotékach, ona mení plienky, nesťažovala sa. Aj tak ale dúfala, že si nájde normálneho priateľa, ktorý by sa o ne dve postaral.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Priateľka si ma chcela udržať – podhodila mi cudzie dieťa!


Našla si, keď Sára oslávila šieste narodeniny. Andrej mi však bol nesympatický od začiatku. Arogantný, povýšenecký, všade bol a všetko vie. Elišku si dokonale omotal okolo prsta a tá mu po čase zobala z ruky. Trávila u Andreja čoraz viacej času. Sáru dávala na stráženie mne. Z dvoch nocí za týždeň sa pomaly stali dva týždne do mesiaca. Veľmi občas zobrala so sebou aj dcéru. Postupne si začala sťahovať veci z bytu. Keď som sa jej pýtal, kedy si zoberie so sebou aj Sáru, vždy mala po ruke nejakú výhovorku. Buď bol Andrej chorý a nechce malú nakaziť, alebo prestavoval niečo na dome a to by sa tam Sára necítila dobre. Bolo to hrozné, keď sa ma Sára pýtala, kedy už dokončí Andrej barák, aby sa mohla aj ona sťahovať a ja som si len vymýšľal nové a nové termíny. Šľak ma išiel z toho trafiť. 

Keď už bývala tak často preč, že sme pomaly nevedeli ako vyzerá, zavolal som si ju k sebe, nech jej trocha prehovorím do duše. Dcéra si však pre mňa pripravila tiež zopár slov. „Je mi jasné, že máte toho veľa a ja som šťastný, že aj ty si konečne šťastná, ale mysli na Sáru. Mám pocit, že ju aj mňa len ťaháš za nos. Ja už neviem, čo mám tomu nevinnému stvoreniu povedať, že kedy si pre ňu príde jej vlastná mama,“ začal som na rovinu. Po menšej výmene názorov som sa dočkal podobne úprimnej odpovede. „Oci, s Andrejom si chceme založiť rodinu. Neznesie, že sa malá Sára nepodobá na mňa a na neho už vôbec nie. Každý hneď bude vedieť, že nie je jeho. Prebrala som to s ním už milión krát. Chce, aby sme začali spolu a s čistým štítom.“ Neveril som svojim ušiam. Moja dcéra dala prednosť láske k mužovi pred vlastným dieťaťom.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Neter som prijala ako dcéru a ona mi ukradla manžela


Eliška chodila Sáru najprv navštevovať, platila jej oblečenie, darčeky, z času na čas išla s nimi na dovolenku. Mamu to však dieťaťu nenahradí. Čas s ňou strávený sa pomaly skracoval, až sa zmenšil na minimum, keď Eliška otehotnela. Odvtedy k nim Sára chodila len na sviatky, aj to mi po príchode domov vždy zreferovala, ako jej bolo zle a aký je Andrej otrasný. 

Neviem, či existuje niečo ako gén starostlivosti o vlastné deti. A či sa táto vlastnosť môže dediť. Viem len, že tak ako zlyhala pri našich deťoch moja bývalá manželka, tak úspešne prebrala štafetu aj naša dcéra. Sára žije momentálne u mňa. Zažíva obdobie puberty a sama sa začala svojej mamy strániť. Dúfam, že ju to prejde. Predsa len, mama je len jedna. Nech je akákoľvek.


Poznáte podobný príbeh? Čo by ste robili v podobnej situácii? Prezraďte svoj názor v diskusii a vyhrajte víkendový pobyt alebo niektorú z cien v našej súťaži.                                        

Zdroj: profimedia.sk, Profimedia.sk, TR
Odporúčame