Pravdivý príbeh: Môj muž miluje alkohol - mám s ním zostať alebo nie?

Najčítanejšie dnes
3 dni
Týždeň

Obrázok dňa

Ďalšie obrázky
Foto
Ilustračné foto

Slovo robí chlapa. Ak vám tie slová hovorí niekto blízky, uveríte im dvakrát rýchlejšie. V mojom prípade to bolo aj trikrát. Verila som svojmu manželovi. A aj napriek toľkým prázdnym vetám, ktoré vyšli z jeho úst, verím mu stále.


S Majom sme sa zoznámili na vysokej škole. Neboli sme žiadni svätuškári. Obaja sme mali radi zábavu a ľudí. S obľubou sme chodili do spoločnosti a na rôzne rockové koncerty. K dobrej nálade nikdy nesmel chýbať pohár vínka. Kým ja som sa snažila takto zresetovať najmä cez víkend a voľno, Majo si doprial aj počas skúškového. Na konci semestra to mal vždy nahnuté. S mojou pomocou sme však všetky písomky nakoniec zvládli. Po piatich rokoch sme končili naraz. S diplomom v ruke sme boli zvedaví, čo nám život nachystá.

Vedeli sme, že chceme ostať spolu. Predtým, ako sa usadíme, chceli sme si užiť ešte trocha zábavy. Rozhodli sme sa, že na pár mesiacov odídeme do Nemecka. Majov strýko nám dohodil brigádu. Mali sme robiť v malom horskom hoteli. Ja ako chyžná, Majo ako kuchár. Práca to nebola veľmi ľahká, ale peniaze boli dobrou odmenou. Na hoteli robili podobní mladí ľudia ako my, tiež z rôznych kútov východnej Európy. Skoro po každej zmene sme si unavení aj s kamarátmi otvorili fľašu alkoholu a snažili sa trocha odreagovať. Majo si opäť nevedel povedať dosť a píjaval viac, ako by to bolo vhodné. Ja som si v tom čase neuvedomovala, že by to mohol byť problém. Iný názor na celú vec mal manažér hotela. Maja vyhodil. A ja som išla s ním.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Môj muž má dieťa s dcérinou kamarátkou!


Na Slovensku som po pár týždňoch zistila, že čakáme dieťa. Bola to správa, ktorá Maja vrátila späť do reality. Našiel si normálnu prácu, prestal piť a snažil sa mne a nášmu budúcemu dieťatku vytvoriť pekný domov. Malá Klára naozaj Maja zmenila. Aj keď ho kamaráti sem tam do krčmy zavolali, vždy sa vrátil najneskôr o dve hodiny. A čo bolo najhlavnejšie, triezvy.

Hoci sa Majo snažil akokoľvek a robil od nevidím do nevidím, peňazí stále nebolo nazvyš. Ja s materskou som si vyskakovať nemohla. Majo plahočil za okienkom v banke. Snažili sme sa nájsť východisko. Keď sa zdalo, že na nič neprídeme, Majo stretol v meste nášho bývalého spolužiaka z výšky Gaba. Pekne oblečený, spokojný a ako sa zdôveril manželovi, aj celkom zabezpečený. Dovážal autá zo zahraničia na slovenský trh. Slovo dalo slovo a ponúkol Majovi, či mu nechce pomáhať. Sám to všetko nestíha. Majo ponuku prijal. Autá išli na odbyt. Dopyt prevyšoval ponuku, od individuálnych objednávok prešli k autobazáru.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Mladšia žena ma nezbalila, zostal som verný


Majo svoju novú robotu aj s ňou spojený životný štýl miloval. Tešila som s ním. Zatiaľ čo ja som chcela osláviť každý úspech v kruhu rodiny, Majo si opäť začal tykať s fľaškou. Vždy sa vyhováral, že piť ho vlastne núti prostredie, v ktorom sa pohybuje. Každý dobrý obchod treba zapiť a on nechce vyzerať ako slaboch. Tomuto vysvetleniu pre mňa chýbala logika. Majo sa však čoraz častejšie vracal domov opitý. Najhoršie bolo, aj keď som sa veľmi snažila, ani Klára nebola slepá. Videla, že s otcom niečo nie je v poriadku. Poslednou kvapkou bolo, keď mi raz v noci zvonil sused. Videl môjho Maja spať na lavičke na zastávke autobusu. Hanbila som sa ako pes, zmotala niečo o rodinnej oslave a išla pre neho. Sused sa na mňa len chápavo usmial. Vedela som, že ho takto asi nevidel prvý krát.

Na ďalší deň som dala Majovi ultimátum. Buď sa dá dokopy, alebo sa môže rozlúčiť s nami aj s firmou. A že som to myslela vážne pochopil, keď som mu zbalila kufor s vecami a postavila k dverám. Týždeň sa doma neukázal. Dodnes neviem, kde bol a čo robil. Keď sa ale vrátil domov, so slzami v očiach a s kyticou pre mňa a s darčekmi pre Kláru, odpustila som mu. Sľúbil, že si uvedomil, čo mohol stratiť. Potom sa nám ozaj začal venovať, v práci sa nesnažil byť dlhšie ako to bolo nutné. Boli sme zasa šťastní ako predtým. Vydržalo mu to štyri roky. Až jedného dňa...


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Mama a manželka - dve lásky môjho života sa neznesú


Pamätám si na to ako dnes, pokazilo sa nám splachovanie na toalete. Majo sa mal v ten deň vrátiť neskoro, poprosila som teda suseda, nech sa na to pozrie. Krvi by sa vo mne nedorezal, keď otvoril nádrž a vytiahol z nej fľašu. Snažila som sa celú situáciu odľahčiť vtipom o manželových výstrelkoch. Bolo mi jasné, že podobnej výhovorke by neuverilo ani dieťa.

Keď Majo prišiel domov, nečakala som. Prešla som hneď ku konfrontácii. „Ty zasa piješ, Majo.“ Nič, len pred seba neprítomne hľadel. „Počuješ, prečo opäť chľastáš? nedala som sa odbiť. „Ale no, Hanka, trocha silné slová, čo chľastáš, Klára nás aj tak raz vydedí,“ jeho vety nedávali zmysel.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Otec zlomil mojej mame srdce a potom mi ju nechal na krku


Už som nevládala. Podala som žiadosť o rozvod. Z firmy som sa ho snažila vynechať, nechcela som, aby pokazil chystané odkúpenie nášho bazára zahraničným investorom. Najväčší šok mi pripravil v deň, keď sme sa s klientom mali stretnúť. Manžela som ospravedlnila s tým, že je dlhšiu dobu práceneschopný.  Stretnutie sa vyvíjalo príjemne, veci vyzerali sľubne. V tom som na parkovisku počula prísť auto, buchnúť dvermi. Auto v zapätí odišlo. Do zasadacej miestnosti však prišiel môj muž, ktorý sa nechal doviesť taxíkom. Sám sa ledva udržal na nohách. Scéna to bola ako zo zlej komédie. Majo, snažiac sa podať si ruky s našimi klientmi, môj výraz plný zdesenia a ten ich, plný prekvapenia. Stretnutie sa skončilo fiaskom. Majo sa za nimi ešte tackal, hromžiac, nech sa vo firme viac neukazujú. Ako sa opovažujú prísť mu preberať podnik a manželku, keď tam nie je.

S Majom som sa nebavila celý mesiac. On len chodil, posielal kvety, správy na telefón. Neviem, či existuje aj niečo také, ako závislosť od človeka. Aj keď sa celá moja rodina a okolie chytalo za hlavu, Majovi som opäť odpustila. Z bazáru sme väčšinový podiel predali. Snažíme sa žiť v ústraní a pokoji. Manžel sa drží, už sedem rokov sa fľaše ani len nedotkol. Viem, že to ešte nič neznamená, ale nemôžem si pomôcť. Bez svojho muža si svoj život viem už len ťažko predstaviť.


Poznáte podobný príbeh? Čo by ste robili v podobnej situácii? Prezraďte svoj názor v diskusii a vyhrajte víkendový pobyt alebo niektorú z cien v našej súťaži. Nezabudnite uviesť platný email.

Zdielať na Facebooku

Diskusia (15)

  • alcobarrier 28.04.2017, 06:37

    Liečba alkoholizmu - http://leadbit.biz/VdiV

  • Nikol 27.07.2016, 10:12

    Taký ktory pije a neobi mu problem kedykolvek pit,nikdy sa nezmeni .. mozno s chlastom prestane casom.. ale o tom silne pochybujem .. chlapi maju stymto problem.. su taki ktory sa neozeru ale vzdy ked zajdu do krcmy si vypiju aj poza chrbat zeny ... alebo su takí ktory sa radi opijaju a potrebuju si vypit.. lenze s takym zit nie je lahke.. zena je na vsetko sama a co chalapa trapi? iba kedy a kde si vypit.. ale to co ma doma si nevazi.. alkohol je velka droga .. a tomu sa treba vyhybat ,nepoviem ked chlap pije prilezitostne tak cert ber... ale toto je uz maximamum, chodit do prace naliaty alebo domov v neskorsich hodinach.. Uz ked chlap ma rodinu tak nech sa venuje tomu co ma, nie nejakym blby chlastom,co nici ludi....

  • Sepek 07.06.2013, 05:32

    vsetci chlastame, je to metla

  • Štefan 18.10.2012, 16:43

    Nebude zo psa slanina,ani z vlka baranina !!!! Alkoholik patrí do rúk psychiatra,ovšem,keď si vôbec sám prizná,že je alkoholik a dovolí aby mu okolie a blízki pomohli.Musí zmeniť prostredie,presťahovať sa inde,preč od kvázikamarátov podobného razenia.Alkoholik nepociťuje zodpovednosť ani za seba.Ani za svoju ženu.Ani za svoje deti.Ani za nikoho.Celý svet je mu ukradnutý.Je schopný prepiť svoj a aj cudzí majetok.Prepije aj svoju pečeň.Aj keď mu hrozí smrť z cirhózy bude piť.Ja hovorím: tak nech skape sám,ak neprijme pomocnú ruku a dobrú radu!Radím každej slečne,žene,manželke : nikdy neverte,že práve ten VÁŠ po svadbe,alebo po uzatvorení konkubinátu na inej úrovni, prestane nejakým zázrakom slopať! Neprestane.Zničí tak všetko živé okolo seba.Zničí vzťah,lásku,rodinu,svoje deti,manželstvo.Zničí VŠETKO okolo seba!Lebo alkoholik má predovšetkým rád SEBA ! Potom fľašu s chlastom!Potom nikoho.Potom zasa seba a chlast.Atď dookola ! Smutné na tom je to,že do špiku kosti zneužíva svojich blízkych a celé okolie okolo seba.A ešte smutnejšie to,že ráta s tým,že všetci okolo neho mu zasa raz uveria, že sa polepší a PRESTANE slopať. ON NEPRESTANE !!! Snáď,pri troche šťastia bude nejakú dobu abstinovať.Pokiaľ znova nepríde banálna príležitosť,niečo osláviť s fľašou. A mohlo by to byť aj 300 ročné výročie vynálezu fujary...Aleluja!

  • vladokon 27.09.2012, 21:46

    Jaj jake ste vy pri...pi..urciite ste skarede a nikdo by o vas uz neoprel ani bycigel a preto si liecite klomplexy tymito lydmy. pit vsetci pijeme a budeme. kolar drahsie druhy lacnejsie. aj tak ste .....viete co

  • ddd 27.09.2012, 17:53

    Uz sedem rokov nepije, tak o com to tu je ? ? ? Kazdy jeden normalny si vypije, ja si dam skoro vzdy po praci poharik a idem si robit robotu a som tu.

  • Marta 27.09.2012, 16:41

    Jani, problem je v tom, že on na mňa ani na moje deti ani raz nedvihol ruku, ani raz na mňa nedvihol hlas. Len to vyspí, a tak je to asi 3 dni za sebou, a potom mám 3 mesiace pokoj, lenže mňa veľmi trápia aj tie tri dni, nechutí mi jesť a som nervozna ešte aspoň týždeň, čo on nechápe, prečo. Niekedy sa mi zdá, že som alergická aj na slovo alkohol cítim sa trápne. A spolu sme už 20 rokov, každý z nás pracuje, vodí sa nam dobre, len keby tu nebol ON - alkohol.

  • aa 27.09.2012, 15:53

    Vsetci musime pit, priroda to tak zariadila.

  • Jana 27.09.2012, 12:57

    Marta - moja mama takto žila s otcom alkoholikom (striedavo jasno / oblačno) 17 rokov a ničomu to nepomohlo. Ani jej (zničilo jej to zdravie, nehovoriac o tom ako sa to podpísalo na nás deťoch. Ak manželovi alkohol toleruješ - tak ho v tom vlastne podporuješ. A never tomu, že deti chápu, že máš otca rada - to je len ilúzia. Pretože tým, že podporuješ alkoholického somára, rodine ani sebe nepomáhaš. Moja mama to pochopila (po rokoch rokúcich, opakovaných sľuboch o sekaní dobroty, x-tom balení vecí, vyhadzovaní z domu (on nás), "stratenej výplate" ...), až keď otec v "rauši" zaútočil a išlo o život. Takže po 17-tich rokoch konečne nasledoval rozvod. A aj keď od rozvodu už uplynulo skoro 20 rokov - zlé spomienky na to čo bolo keď s nami bol otec alkoholik - tie sa zmazať nedajú. A ver, alebo nie - keď otec pred 4 rokmi zomrel - nedokázala som vytlačiť ani slzu ... nebolo pre koho, nebolo prečo. To zlé z minulosti sa mi počas celého obradu mihalo pred očami a skoro ma vyvrátili rečičky farára ako odišiel milujúci otec (to som skoro nepredýchala) a úžasný človek. Takže never tomu, že deti ti to odpustia - neodpustia. Možno rozumom chápu, ale nedúfaj, že tomu budú veriť večne. Pretože raz pochopia, ako to bolo - a potom ani tvoje skóre nebude čisté (ostatne ani nie je - žiješ s ním, brániš ho - aj keď je alkoholik a nič s tým robiť nechce - okrem rečí).

  • Emil Sedlačko 27.09.2012, 10:55

    Miluje alkohol-mám s ním zostať? To je zlý názov-že miluje alkohol. Treba veci nazvať správne a priamo. Pije, je alkoholik. Je stupnica podľa, ktorej sa môže otestovať. Ale keď schováva flaše na WC, tak to je 9.stupeň. Závislý na alkohole-alkoholik. Dá sa z tejto závislosti dostať, ale potrebuje oporu v rodine. Sľuby patria do býv.pionierskych sľubov. Sľubujem, že budem..blá,blá. Ja som prežil svoje peko. Bol som na vrchole ľadovca. Dnes 31.rok abstinujem. Ale som stále býv.alkoholik/abstinent. To je na celý život. Alkoholik sa denne musí natankovať, dosiahnuť hladinu svojej spokojnosti, aby fungoval. Takýto človek: 1.neprijíma "dobré rady" od členov rodiny! Je zbytočné mu dohovárať. 2.posunúť problém na ozajstného priateľa, aby ho v rozhovore nenápadne dotiahol k návšteve lekára a príjemnej debate v kruhu abstinentov. Tam pochopí, ako to s ním je. 3. Alkoholik musí sám pochopiť na čom je. Ak si dobrovoľne prizná, že pije a už nechce takto ďalej, má 1.krok vyhratý! 4. Je to zdĺhavá a trnistá cesta, ale oplatí sa. Život je krásny aj bez alkoholu. Ale to je na dlhý článok a vyznanie. Ak mi dáte jeho alebo Váš kontakt, rád mu pomôžem a samozrejme tým aj jeho manželke. Neopúšťajte ho. To je útek od riešenia a zbabelosť. 3. Je to ťažká a tŕnistá cesta, ale oplatí sa. 3.Dnes fungujú skoro v každom meste Kluby abstinentov

1 2 >

Pridať komentár