Stravovacie zvyky Slovákov: Zaujíma nás viac kvalita potravín alebo dobrá cena?

Žena

flickr.com

Dôležitá je cena, nie to, čo konzumujeme. Slováci majú v správnom stravovaní značné rezervy. Podceňujú význam niektorých kategórií potravín, ktoré by v zdravom jedálničku nemali chýbať.

„V stravovaní by mali prevládať prioritne poctivé potraviny, v ktorých neboli substituované zložky v dôsledku znižovania ich ceny. Častokrát už nereálne požiadavky obchodu na ceny výrobkov s odôvodnením vyhovenia požiadavkám spotrebiteľov nútia výrobcov nahrádzať jednotlivé zložky,“ povedal prezident Potravinárskej komory Slovenska (PKS) Daniel Poturnay.

Hlavným kritériom pri výbere potravín, ktoré konzumujeme, by podľa PKS nemala byť cena, ale zdravotné hľadisko. Trend, žiaľ, ukazuje a štatistiky ho potvrdzujú, že na Slovensku je dlhodobo nízka spotreba mäsa, zemiakov, zeleniny, ovocia, strukovín a výrobkov z nich. Nižšia spotreba oproti odporúčanej celoročnej dávke je aj pri spotrebe obilnín.


Mohlo by vás zaujať: Pravda o biopotravinách: Investícia do nášho zdravia či predražený mýtus?


„Je dôležité si uvedomiť, že pestrá a vyvážená strava je zárukou zdravia konzumenta aj do budúcnosti. Zdravý občan nepotrebuje drahú liečbu ochorení spôsobených nedostatkom životne dôležitých živín,“ uviedol prezident PKS.

Napriek tomu, že sa zvýšila spotreba mlieka a mliečnych výrobkov, ešte stále sme pod hodnotami odporúčanej dávky. Naopak, v spotrebe vajec a cukru odporúčané množstvá prekračujeme.

V rámci spotreby mäsa treba poukázať na nesprávnu štruktúru konzumovaných jednotlivých druhov mias. Kým spotreba hovädzieho a teľacieho mäsa dlhodobo klesá a v uplynulom roku 3,7 kg pokryla len 24,7 % odporúčanej dávky, ktorá je stanovená na 17,4 kg, tak spotreba bravčového mäsa bola 31,7 kg a oproti odporúčanej dávke 22,2 kg to je až o 38,7 % vyššia. Úroveň spotreby mäsa na Slovensku hodnotou 65 kg výrazne zaostáva za krajinami EÚ, ktoré vykazujú vyššie hodnoty spotreby mäsa, napríklad Nemecko 88 kg a Maďarsko 80 kg. Skutočnosť, že spotreba potravín s vyššou pridanou hodnotou klesá na úkor potravín s nižšou pridanou hodnotou, ktoré sú z výživového hľadiska pre spotrebiteľa menej vhodné, rovnako dokazujú štatistiky.

Aj keď sa za posledné roky vykazuje mierny rast spotreby rýb a rybích výrobkov (5,1 kg), ešte stále nie je dostatočná. Oproti roku 2009 sa zvýšila o 0,5 kg, ale v porovnaní s odporúčanou dávkou sú Slováci stále pod normálom takmer o 1 kg.


Mohlo by vás zaujať: Potraviny pre zdravší životný štýl: Zaraďte ich do jedálnička čo najskôr!


Zlepšila sa aj spotreba mlieka a mliečnych výrobkov a oproti roku 2009 je vyššia o 9 kg, čím dosiahla úroveň 162,8 kg. Slováci viac konzumujú mlieko, syry a tvaroh, ale v porovnaní s odporúčanou dávkou mlieka a mliečnych výrobkov (220 kg) je ročná spotreba naďalej nižšia až o 57,2 kg. S prihliadnutím na skutočnosť, že mlieko a mliečne výrobky sú hlavné zdroje vápnika a bielkovín, jeho nízka spotreba je z výživového hľadiska stále nepriaznivá.

„Spotrebitelia si môžu pri zostavovaní vyváženého jedálnička pomôcť výživovou pyramídou. Ide o pomôcku, ktorá usmerní stravovacie návyky tak, aby spotrebiteľ znížil potenciálne riziko rôznych ochorení,“ uviedla riaditeľka PKS Jarmila Halgašová a predsedníčka Výboru pre zdravý životný štýl.


Aj vy sa pri kúpe potravín v prvom rade riadite ich cenou, alebo aké kritériá sú pre vás pri nakupovaní najdôležitejšie? Prezraďte ostatným čitateľom svoje názory v diskusii.

Zdroj: flickr.com, flickr.com, TASR
Odporúčame