Fašiangy každoročne trvajú od Troch kráľov do Popolcovej stredy, ktorá v tomto roku pripadá na 13. februára. Na Slovensku sa od dávnej minulosti spájali s veselosťou, ľudovými zábavami, hrami, karnevalmi a prekáračkami. V ostatných desaťročiach sú však ľudové zvyky na ústupe a väčšiu tradíciu získavajú plesy a bály.
Termín fašiangov je pohyblivý, riadi sa Veľkou nocou, ktorej predchádza 40-dňový pôst. Ten v 4. storočí zaviedla cirkev, aby zabránila pohanským zvykom.Tradícia fašiangových zvykov siaha do dávnej minulosti slovanských pohanských predkov a kedysi vraj boli zasvetené bôžikovi vína Bakchovi. Zlučuje v sebe mnoho obyčajov, ktoré súviseli pravdepodobne s vyháňaním zimy, smrti a príchodom jari. Počas tohto obdobia sa organizovali veselice, zabíjačky, susedské debaty, svadby a plesy. Fašiangy si užívali tak bohatí, ako aj chudobní, každý po svojom.
Hojnosť musí byť
Fašiangové radovánky majú v rôznych oblastiach Slovenska iný zvykový charakter. Podstatou sú však veselice, maškarády, tance za dobrú úrodu, nahováračky. Neodmysliteľným doplnkom fašiangov je hojnosť dobrého jedla a nápojov. Tradične sa v domácnostiach ponúka vyprážané pečivo, ako sú šišky či fánky – niekde nazývané i krapne alebo pampúchy.
Mohlo by vás zaujímať: Veľká noc doma a v zahraničí: Zvyky, o ktorých ste zrejme ani netušili
Zvyky sú rôzne
Súčasťou fašiangových zábav a hier sú sprievody masiek, kôň, koza, medveď a tiež znetvorené postavy mužov a žien. Medveď sa považoval za symbol plodnosti, preto si s ním mladá žena, ktorá sa chcela stať matkou mala zatancovať. Napríklad v Sliačoch dominuje medzi fašiangovými maskami tradičná sliačanská fašiangová postava – chriapa. Máva podlhovastú hlavu vystrúhanú z dreva a oblečenie z ovčej kožušiny. Muž-chriapa straší po dedine deti. Fašiangový sprievod na dolnom Liptove nazývaný bursa chodí tancujúc a spievajúc po dedine od domu k domu.
Vyvrcholenie pred Popolcovou stredou
Fasiangy vrcholili posedné dni pred popolcovou stredou. V Tučný štvrtok (tento rok pripadá na 21.marec) má každý veľa jesť a piť, aby bol po celý rok silný. Poslednú nedeľu sa po dedine od domu do domu vydávali fašiangovníci a v pondelok sa konal bál iba pre ženatých a vydaté. V utorok zábava vyvrcholila a zatancoval sa posledný tanec sezóny. Nasleduje 40 dní pôstu…
Zúčastňujete sa každoročných fašiangových osláv? Podeľte sa o svoj názor s ostatnými čitateľmi v diskusii pod článkom.
Zdieľať na