Pravdivý príbeh: Snaha o podnikanie spravila z otca alkoholika

Obrázok dňa

Ďalšie obrázky
Foto
Ilustračné foto

Niektorí ľudia neradi prehrávajú. Či už v športe, v láske alebo celkovo v živote. Taký bol aj môj otec. Aj keď sa nedá vybrať si, ako sa po prehre cítime, vždy si môžeme vybrať, čo s tým urobíme. Môj otec so svojou veľkou prehrou v živote neurobil nič. Celého ho zvalcovala.


Boli sme spokojná rodina, rodičom sa darilo v podnikaní.  Bývali sme aj so sestrou na malom sídlisku. Nebola to dedina, kde si každý videl do dvora. Susedia sa však navzájom poznali, pomáhali si. Otec prevádzkoval reštauráciu. Bol tvrdý nie len na nás, ale aj na svojich spoločníkov. Väčšinou sa veci diali presne tak, ako si on predstavoval. Na druhej strane mal však dobré srdce. Ľuďom, ktorých mal rád, by kúpil aj modré z neba. Doma nám nič nechýbalo.

Veci sa zmenili, keď ho dlhoročný kamarát zo školy Stano nahovoril, nech spolu investujú peniaze do prevádzky malého hotela. Spočiatku všetko vyzeralo sľubne. Otcov kamarát mal zabezpečiť stálu klientelu z Ruska, ktorá by chodila na lyžovačky. Bola by ubytovaná v ich zariadení. Otcovi sa nápad zapáčil. Nemal však toľko potrebných prostriedkov. Časť peňazí si preto požičal, reštauráciu založil.


Mohlo by vás tiež zaujať: Pravdivý príbeh: Nevera, alkohol, ale aj láska - zažila som v živote všetko


Najprv všetko vyzeralo byť v poriadku. Položili sa základy. Otec sa chodil raz za týždeň pozrieť ako robotníci napredujú. Po zvyšok času dohliadal na veci Stano. Otec nemal prečo Stanovi nedôverovať. Po čase sa o priebehu prác bavili už len po telefóne. Stavba mala byť takmer dokončená, keď sa otec vybral za Stanom. Keď prišiel na miesto, neveril vlastným očiam. Čakalo ho prázdne stavenisko. Snažil sa dovolať Stanovi, ale márne.  Veľmi rýchlo mu došlo, čo sa udialo. Stano ho podviedol, ukradol peniaze a zmizol. Pre otca to bol ťažký šok. Ešte nikdy ho v živote nikto neoklamal. Vždy sa chválil, že má na ľudí dobrý nos.

Na to všetko sa začali ozývať dodávatelia. Nemali zaplatené faktúry, začali sa môjmu otcovi vyhrážať exekúciou. Musel všetko poplatiť, aj dlhy, ktoré urobil Stano. Neostalo nám takmer nič. Otec o svoj podnik prišiel. Zo štvorizbového bytu sme sa museli uskromniť v dvojgarsónke.

Hovorí sa, že z prehry hlúpeho sa rodí nenávisť. Otec začal neznášať všetko a všetkých okolo seba. Svojich známych za to, že sa mu otočili chrbtom a nechceli mu požičať ďalšie peniaze. Nás už len za to, že sme. Svoje problémy začal utápať na dne pohárika. Otec nikdy nebol abstinent, ale teraz alkoholu úplne prepadol. Keď si vypil, ľutoval sa. Plakal nad všetkými neprávosťami, ktoré sa mu za posledný čas udiali. Obdivujem mamu, že pri ňom stála a snažila sa zo všetkých síl, aby sa dal opäť do poriadku. On si namiesto vďaky vsugeroval do hlavy, že za všetko môžeme vlastne my deti a najmä ona. Kvôli nej predsa chcel zarobiť veľa peňazí, aby sme sa mali lepšie, čo jej v amoku neustále vykrikoval. Čím nezmyselnejšie jeho obvinenia boli, tým viac začal byť na nás agresívnejší. Prehovárali sme mamu so sestrou, nech sa zbalí a odíde. My obe sme v tom čase už bývali mimo domu s priateľmi. Ona odmietala. Chcela stoj čo stoj otcovi pomôcť.


Mohlo by vás tiež zaujať: Pravdivý príbeh: Manžel sa nedokáže o nás postarať, žijeme z ruky do úst


Pamätám sa, keď som išla jedného dňa za mamou na návštevu. Išla som autobusom, stretla som náhodou bývalú susedu. Ako sme sa blížili k predposlednej zastávke, začula som zvonka hluk. Bola to zastávka pri našom sídliskovom pohostinstve. Veľakrát sme odtiaľ videli tackať sa podgurážených štamgastov. Tentokrát to bol môj otec. Niečo hromžil na vládu, sadol si na chodník a zvalil sa na zem. Suseda pozerala na mňa ako zareagujem. Za svojho otca som sa hanbila. Nemalo význam niečo vysvetľovať. Ak by som aj vystúpila a chcela otcovi pomôcť postaviť sa, počastoval by ma spŕškou nadávok ako už toľkokrát predtým. Snažila som sa tváriť, že nevidím, o koho ide.

So sestrou sa nám nakoniec podarilo mamu presvedčiť, aby od otca odišla. Už nešlo len o to, čo si o nej hovorili susedia. Z toho, ako sa k nej otec za celý ten čas správal, začala mať zdravotné problémy. Sestra zobrala na čas mamu k sebe. Báli sme sa, že otec bude robiť problémy, ale jeho hrdosť bola väčšia. ,,Len si choď. Keď si otvorím v meste bar, tak vás vyhodím ako handry. Neopovažujte sa tam ukázať,” to bola jedna z posledných vecí, ktoré nám vykričal.


Mohlo by vás tiež zaujať: Pravdivý príbeh: Môj muž miluje alkohol - mám s ním zostať alebo nie?


Niekedy sa vraciam v spomienkach do časov, kedy ešte všetko bolo v poriadku. Tie časy mi chýbajú, ale viem, že sa už nikdy nevrátia. Otca naši známi vídavajú na mestskom trhovisku pri stánku s domácim vínom. Stojí tam celý deň a popíja s novými kamarátmi.

Dopočula som sa, že sa o nás na sídlisku rozpráva, ako nepekne sme sa k otcovi zachovali. Že sme hyeny, ktoré ho mali rady len pre peniaze. Podobné reči ma už ale po tom všetkom netrápia. Také niečo môže roznášať len niekto, kto si nikdy nezažil peklo s alkoholikom.


Poznáte podobný životný príbeh aj vy? Napíšte svoje skúsenosti do diskusie alebo nám ho celý pošlite na plnielanu@plnielanu.sk a prečítajte si ho v tejto sekcii možno už nabudúce.

Zdielať na Facebooku

Diskusia (2)

  • robertomt 24.01.2013, 17:31

    veru tažké veci...ale riešiť to denno denne alkoholom je najväčšia hlúposť...a najlepšie podnikať sám bez tkz.kamarátov-a ten sa už od toho stanku z vínom nepohne až do smrti-čo nebude dlho trvať...

  • Feri 24.01.2013, 09:04

    Najlepšie urobí keď sa hodí pod vlak. Takéto sebecké alkoholické typy jednoducho neznášam.

1

Pridať komentár