Alfons Mucha fascinuje milovníkov umenia dodnes: Zistite o jeho živote viac

Alfons Mucha

wikipedia.org

Milujete secesiu a tvorbu Alfonsa Muchu? Galéria mesta Bratislavy (GMB) v rámci cyklu pre seniorov Tajomstvá umenia pripravila ďalšie stretnutie zameraného na hlbšie poznávanie výtvarného umenia. Program k výstave Umelecké poklady – secesia sa uskutoční už zajtra vo štvrtok (21. 3.) o 14 hodine v Mirbachovom paláci GMB.

Výstava predstavuje vybrané diela najvýznamnejších predstaviteľov českej a slovenskej secesie Alfonsa Muchu, Jana Preislera, Bohumila Kubištu, Ladislava Mednyánszkeho, Martina Benku či Antona Jasuscha. Daniela Čarná z GMB predstaví toto umelecké hnutie, najmä osobnosť a tvorbu rodáka z moravských Ivančic Alfonsa Muchu, ktorý formoval vývin svetovej secesie a rád chodieval na Slovensko.

Pomohol mu mecenáš

V živote 19-ročného Muchu zohral významnú úlohu rok 1879. Po neúspešnom pokuse o prijatie na pražskú Akadémiu odišiel do Viedne k firme, ktorá vyrábala divadelné dekorácie. Po strate miesta vo Viedni odišiel do služieb kniežaťa Karla Khuena, pre ktorého vyzdobil zámky Emmahof a Gandegg v Rakúsku. Knieža nadšený jeho prácou ho poslal na Akadémiu do Mníchova (1885). O dva roky neskôr stále podporovaný štedrým mecenášom odišiel na štúdiá do Paríža. Bol to správny krok, pretože Paríž mu neskôr umožnil stať sa presláveným umelcom. Nič však nedostal na zlatom podnose.


Mohlo by vás zaujať: Honza Nedvěd o svojom živote: Môj život je ako román z červenej knižnice


Alfons Mucha - Gismonda (1894)Boj o živobytie

V roku 1889 ho knieža Khuen prestal podporovať a Mucha bol odkázaný postarať sa sám o seba. Veľa nechýbalo, aby v obrovskej parížskej konkurencii zapadol ako desiatky iných dobrých umelcov. Začal ako ilustrátor a to mu stačilo sotva na holé živobytie. Vtedy sa kamarátil s maliarom Paulom Gauguinom, ktorému sa nevodilo o nič lepšie. Všetko sa dramaticky zmenilo 1. januára 1895. Paríž bol šokovaný vylepenými plagátmi slávnej herečky Sarah Bernhardtovej pre divadelné predstavenie Gismonda.

Víťazná jazda

Mucha dostal túto objednávku náhodou. Tlačiareň Lemercier potrebovala pre novoročnú premiéru uvedenej hry reklamnú litografiu. Nikto z jeho renomovaných kolegov nebol počas vianočných sviatkov 1894 v Paríži a tak dostal zákazku neznámy Mucha. Na túto prácu mal málo času. Jeho plagát bol takou inováciou, že sa ho tlačiareň obávala Bernhardtovej vôbec ukázať. Tá ním však bola nadšená, rovnako aj Paríž. Herečka objednala ďalšie plagáty a otvorila Muchovi dvere medzi parížsku smotánku. Vianoce roku 1894 a Gismonda boli osudové pre Muchu a ďalšie zákazky sa mu hrnuli. Tento plagát začal éru štýlu Mucha, ktorý dominoval vyše 20 rokov. Po Paríži bol úspešný i v New Yorku. Tam v roku 1904 Muchu vítalo 100.000 nadšencov a vyšlo zvláštne vydanie novín New York Times.


Poznali ste Alfonsa Muchu a jeho tvorbu? Napíšte ostatným čitateľom do našej diskusie.

Zdroj: wikipedia.org, wikipedia.org, gmb.sk, TASR
Odporúčame