Pravdivý príbeh: Synovi práca nevonia, z dôchodku živím jeho aj seba

Obrázok dňa

Ďalšie obrázky
Foto
Ilustračné foto

Príroda sa riadi svojimi jasnými pravidlami. Keď sú mláďatá dostatočne veľké, aby sa vedeli postarať o seba sami, musia opustiť rodičov. Moja mama si za merítko schopnosti postarať sa o seba vybrala vek, kedy ľudia považujú už za dospelých.


Na moje osemnáste narodeniny som dostala pomyselný kufor, do ktorého som sa mala zbaliť a odísť. Neprekvapilo ma to. S mamou som nikdy nemala pekný vzťah. S mojou dospelosťou prišiel do jej života nový chlap. Opäť stratená existencia, aké si celý život vyberala. Môj odchod z domu nabral o to rýchlejší spád. Začiatky boli pre mňa ťažké, ale nepoložila som sa. Sama sebe som však sľúbila, že moje deti tými pocitmi neistoty a opustenia nikdy neprejdú. Lenže tam kde je prílišná istota a komfort, odchádzajú snaha a úsilie.

Môj jediný syn Tomáš mal naozaj skoro všetko. S manželom sme sa snažili dať mu to najlepšie. V hračkách, oblečení, neskôr vo vzdelaní. Obaja sme boli zamestnaní, s mierne nadpriemernými príjmami. Nemali sme veľké výdavky na seba, peniaze sme mohli investovať do syna.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Sesternica si žije ako prasa v žite - z našich peňazí


Po maturite išiel Tomáš na vysokú škola. Väčšina jeho rovesníkov začala po čase brigádovať. Synovi sa nechcelo. Nenútili sme ho. Vravel, že spolužiaci si platia internát, potrebujú každú korunu navyše. Tomáš býval s nami. Keď potreboval na knihy, na kávu, peniaze dostal od nás.  

Po škole si Tomáš nemohol nájsť prácu. Za málo peňazí robiť nechcel, bez praxe ho ale nechceli na žiadnu z lepších pozícií prijať. Rozhodol sa napokon, že si podá prihlášku ešte na jednu vysokú školu. Zobrali ho. S manželom sme syna podporovali. Keď bol Tomáš v treťom ročníku, muž musel zo zdravotných dôvodov prestať pracovať. Dohadovali sme sa, ako ďalej. Tomáš nechcel školu nechať pred koncom, externé štúdium by bolo drahé.

Žiaľ, manžel sa už druhých Tomášových štátnic nedožil. Ostali sme s Tomášom sami. Dúfala som, že si Tomáš nájde čoskoro prácu a bude prispievať aj on do rozpočtu. Mne sa moje úspory postupne míňali. Pomaly ma prestávalo baviť byť jedinou živiteľkou rodiny. Na druhej strane, nechcela som Tomáša dráždiť. Keď som pred ním aj spomenula, že by mohol začať prispievať do rozpočtu, osopil sa na mňa. Niekedy na pár dní odišiel urazený z domu ku kamarátovi. Cítila som sa v takých dňoch veľmi sama. Miesto toho, aby som sa potešila, že Tomáš sa nestratí a keď chce, vie sa o seba postarať, bála som sa, že ho stratím úplne.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Dcéra zneužíva moju dobrotu, nemám srdce ju vyhodiť


Ani som sa nenazdala a mala som rok do dôchodku. V čase, keď sa moje rovesníčky tešili z prvých vnúčeniec, ja som sa doma starala o tridsaťpäťročné veľké dieťa. Tomáš mi naďalej na chod domácnosti neprispieval. Nikdy nemal peniaze, aj keď už pracoval. Buď ich míňal na seba alebo na svoje priateľky. Vedel byť k nim, na rozdiel ku mne, veľmi štedrý. Všetky záujem postupne stratili, keď zistili, že v jeho veku býva stále so svojou mamou, ktorá sa o všetko stará.

Bolo mi jasné, že z dôchodku dvoch ľudí ťažko uživím. Rozhodla som sa napokon predať náš trojizbový byt. Sebe som si kúpila malú garsónku. Tomášovi som dala štartovné tridsaťtisíc eur na nové bývanie. Koľko ľudí, vrátane mňa, takéto šťastie nemali. Syn si mal akurát nájsť byt, ktorý by sa mu páčil. Prípadne si požičať rozdiel v cene v banke. Tomáš mal ale svoje predstavy, ako s peniazmi naloží. Najprv kúpil nové auto. Vraj aby bol mobilný a mohol ma chodievať navštevovať, keď už nebudeme spolu. Ani po troch mesiacoch si však Tomáš vlastné bývanie nenašiel. Naďalej býval so mnou. Po trištvrte roku mi to už prišlo podozrivé. „Tomi, ako to vyzerá s tvojím bytom. Konečne mi prispievaš na chod domácnosti, musíš ale uznať, že sa tu trocha tlačíme,“ zatlačila som v jeden deň na syna. „No mami, za posledný rok som mal dosť výdavkov. Auto, tiež som si nejaké peniaze požičal, čo som musel splatiť.“ Snažil sa odpovedi vyhnúť. Naveľa sa priznal, že na účte mu z môjho daru ostali posledné tri tisícky. Bola som rozčúlená a rozčarovaná zároveň. Mala som svojho syna vyhodiť z domu v osemnástich ako to urobila moja mama mne? Mala som ho s manželom naučiť vážiť si viac hodnotu peňazí? Možno som zlyhala, bolo však neskoro sypať si popol na hlavu. Musela som vyriešiť situáciu, v ktorej sa Tomáš ocitol. Mohol ísť do podnájmu a vyhadzovať peniaze na bývanie niekoho iného. Sama som mu navrhla, že môže ostať bývať u mňa. Bude ale musieť prispievať aspoň malou sumou. Z výplaty si bude niečo odkladať, aby si niečo našetril.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Syna som chcela milovať, dnes ho však nenávidím


Tomáš s novými podmienkami súhlasil. Dodržiaval ich, ale len istú dobu. Po čase sme sa opäť dostali do začarovaného kruhu. Väčšinový podiel chodu domácnosti je na mojich pleciach. Keď mi prasknú nervy, Tomáš je pár dní urazený. Väčšinou ma potom prepadne ľútosť a spravím prvý krok k uzmiereniu. Snažila som sa dať svojmu synovi všetko to, na čo som v mladosti nemala šťastie ja. Dnes viem, že som niekde pochybila. Menej niekedy býva viac a týka sa to aj vo vzťahu k deťom.


Poznáte podobný príbeh aj vy? Ako by ste situáciu vyriešili? Podeľte sa o svoje skúsenosti aj s ostatnými čitateľmi v diskusii.

Zdielať na Facebooku

Diskusia (32)

  • pre Slavku 26.03.2017, 08:57

    Slavka, myslim, ze sa ti splietli hlavny pribeh a pribeh z komentara ;)

  • Slávka 21.10.2015, 14:04

    ja len rozmýšľam, že čo na toto jej dcéry, aj im dala po 30.000€?

  • Gabka 11.06.2013, 23:40

    Milá Katka z 2.2.2013! Ty zrejme nemáš deti, tak nesúď a nenadávaj! Vedz, že dopadneš ešte horšie ako táto pani! Nikdy nesúď, lebo aj ty raz budeš súdená!

  • amos 07.05.2013, 15:16

    jo, synacek to matince jednou spocita i s urokama. az mu dojdou finance, obere ji o dalsi

  • pravdivy pribeh?pravdiva odpoved 07.05.2013, 10:49

    vite, proc stari strkaji do mladych? kupuji si jejich lasku, to je jasne jak facka

  • majka 07.05.2013, 10:08

    tez ma dcera si platila s pritelem svatbu, chteli se vzit - ze sveho si na ni usetrili. to byla uplna samozrejmost. nemam od dcerinych 18 let s ni vydani, stoji zcela na svych nohach od plnoletosti. sama od sebe mi povida, jak jsem ji spravne vychovala, nerozmazlovala davanim. jsem na ni hrda, kdyz slysim okolo, jak to chodi.. jak stari skudli a cpou mladym, a i kdyz maji dostatek, vsak rozdavanim je kazi. kdyby radeji si usetrili na vysoke stari! vse, co maji i z nasetreneho rozdaji detickam - dospelym zdravym lidem! a pak si stezuji, ze nemaji, ani na leky, breci, jak dopadli, potomci na ne kaslou. nebo je omlouvaji, ze maji se sebou, co delat, jak chudaci jejich mladi nemaji praci. jo, nektere povedene deti to s rodici umi, lituji se pred nimi, aby jeste i z duchodku jim stare matky davaly. samy si to babky delaji, pak jim zustanou oci pro plac. ve stari zustanou napospas. deti byly zvykle jen brat, tak si je matky naucily, jak neni uz co dat, neznaji cestu za nimi. vim, co mluvim, i me kamaradce povidam, ze spatne to dela, nac k narozeninam davat synovi neveste 20 - 30 az 50 tisic. potud muj komentar..

  • luba 07.05.2013, 09:18

    ano, petronela, nastesti su vyjimky. take ma dcera byla samostatna, umela si vydelat penize uz pri studiich. a od 19 let sla do sveta nazkusenou. diky tomu mluvi i plynule anglicky, ma prehled, nasala zapadni mentalitu neni zadna slepicka. ted jako, kdyz najde, co za znalosti ziskala, nabyla obrovske zkusenosti, skvele se pripravila do tvrdeho zivota. je sobestacna nezavisla, naopak mne pomaha. velmi hodna uctiva dcera. tez ja jsem byla vedena, ze zivot neni prochazka ruzovym sadem. a davala jsem domu penize, sotva jsem si zacla vydelavat a s radosti celou vyplatu. delalo mi dobre, ze pomaham a maminka mi davala kapesne. budte rada, jaka jste, pujdete zivotem snaz, radne jste se pripravila do osobniho soukromeho zivota a provlouvate jiste dobre. drzim prsty vsem mladym, ktere necekaji v dospivani na vse, co dostanu do rodicu, natoz v dospelosti. tady je zakorenena vychodni mentalita - trend vysavat z rodicu, co to jde, az nebude co brat, vykaslou se na ne.

  • Petronela Poláková 03.05.2013, 19:59

    A čo človek povie na to ked dcéra od štrnástich robí v mäsiarskom závode maka jak fretka a zároven chodí aj do školy a učí sa dáva rodičom všetké svoje zarobene peniaze, a nie len to ešte aj čo navyše dostane aj to dá rodičom ale vždy je to málo. Pokial som sa nevydala prispievala som do domácnosti, dávala som im skoro celú výplatu čiže zo 7000 som našim musela dávať 5000 a čo mi ostalo tak stoho som si platila svoje veci. Naši mi nič nedávali ani nekupovali. Vo všetkom som im pomáhala a viete čo som od nich dostávala ja len nadávky a ponižovania. Aj svadbu som si robila sama s mojim manželom. Až teraz vidím čo som bola ja za dcéru. A môj brat jasné vysokoškolák ma už tretie auto,ako školák dostal počítač jednoducho povedané mal všetko čo mu rodičia videli na očkách a teraz si užíva život. Tak čo na ? Len deti sú zlé?????

  • bohol 02.05.2013, 20:55

    môžete mať rád ale rozmaznávaním len zhoršujete svoju ale aj jeho situáciu -musíte spraviť rázny sek inač to nevyriešite .

  • Miriam 02.05.2013, 17:41

    No., neviem, na jednej strane robia rodičia chybu že nevedú svoje deti k práci, ale na druhej strane je nastavený systém tak, že za prácu nie si dostatočne odmenený. Viem to podla seba, pracujem od rána do večera, soboty, nedele, sviatky a dostanem 500.-€ v čistom. Som samoživiteľka, bývam v BA, som onkologický pacient. Zaplatím šeky, dane štátu, lieky a nezostane mi na stravu viac ako 140.-e. Nestačí to na stravu a ani na hygienické pomôcky. Nie som sama, žije tak vela ludí a to je práve tá chyba, že Slovák zohne chrbát, celý život drie a štát z neho saje ako pijavica. Niekto písal, že robota je, len sa nikomu nechce robiť. Je to síce pravda, ale ak niekto nezarobí ani na šeky, radšej nepracuje. Treba sa postaviť a nie držať ústa, podnikatelia sú úžerníci, zneužívajú situáciu tak, ako štát. Nezoberieš prácu ty, vonku čaká ďalších 200 ľudí. Toto je práve chyba, že nedokážeme sa spojiť, ale každý len frfle. Jasne, že nezaplatia viac, keď držíme ústa. Neviem, ale ani v jednom štáte to tak nieje. Boli sme vyspelá krajina, sme žobráci. Mali by mať mladí ľudia záujem na zlepšení životnej úrovne, starí sa len môžu pridať. V dnešnom svete sa mladí zúčastňujú na pochodoch na legalizáciu marihuany, na iných zbytočných akciách. Bude to život a budúcnosť našich detí, treba ich trochu podporiť, ale zase im nedať všetko pod nos, možno si vstúpia do svedmia a začnú rozmýšlať ako zmeniť zmýšlanie v tomto štáte tým, čo to tu riadia. Systém je zastaralý a každému ide len o okrádanie, podvádzanie. Preto to tu tak vyzerá ako to vyzerá. Mladí prebuďte sa a nespoliehajte sa len na rodičov, nebudú stále s vami a potom sa vám bude horšie zvykať.

1 2 3 4 >

Pridať komentár