Pravdivý príbeh: Mladší milenec mi vlial do žíl čerstvú krv

Dovolenka pri mori môže dopadnúť rôzne

sita

Máme s priateľkami takú tradíciu. Každý rok chodíme spolu aspoň na jednu dovolenku. Bez detí, na pár dní, vypnúť a len tak si užívať pohodu. O deti sa starajú zatiaľ naši manželia. Vždy sa vrátime oddýchnuté, vysmiate a len medzi nami dievčatami ostane, že sem-tam sa niektorej z nás štyroch podarí aj letný románik.

Minulé leto to však vyzeralo, že sa nikam nepôjde. Vierka z našej partie prechádzala rozvodom, Zuzana sa zasa musela starať o chorého otca. Tak som začala vybavovať dovolenku len pre mňa a môjho muža Mirka. Koniec koncov, na zálety a babské jazdy som už možno aj tak pristará. Miro dostal pár dní pred odchodom angínu. Dúfal, že to vyleží, ale dva dni pred plánovanou dovolenkou bolo jasné, že ísť nemôže. No čo už. Dovolenku sme zrušiť nemohli. Zavolala som Adi, štvrtej kamarátke z partie. „Ahoj Adik, čo robíš pozajtra? Mám pre teba skvelý návrh. Síce to tento rok vyzeralo, že sa nikam na dovolenku nepôjde, ale Miro je chorý a nemôže ísť so mnou. Pridáš sa?“ Vedela som, že neodmietne, a len zakričala do telefónu „Kedy a kde?“

O dva dni sme boli obe vychystané, smer Makarska riviéra, Chorvátsko. Keď sme dorazili s Aďou na miesto, boli sme nadšené. Ubytovanie bolo nad naše očakávanie. Predsa len, objednávala som to s tým, že tu strávim týždeň so svojím manželom. Veľká posteľ, luxusná kúpeľňa a balkón s dych vyrážajúcim výhľadom na more.                                                         


Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Mladšia žena ma nezbalila, zostal som verný


Po príchode sme sa rozhodli ísť rovno do reštaurácie.  Všímali sme si aj ostatných dovolenkárov. Podľa opálenia bolo ľahké určiť, kto akurát len prišiel a kto už nejaký ten čas pri mori pobudol.  Aďa si všimla vedľa nás sediacu partia asi štyroch kamarátov. Hluční a veselí. Teda skôr si všimli oni nás. „Ahojte kočky, dnes ste prišli? Nepripijeme si na peknú dovolenku?“.  Na ďalší deň sme sa s nimi stretli na pláži. Boli z Martina a prišli sem osláviť prvé narodeniny firmy, ktorú spolu založili. Aďke sa páčil najmä jeden z nich, vysoký Pavol. Trávili sme s nimi každý deň na pláži, večer v reštaurácií a neskôr v bare. Oni dvaja  si užívali – pri raňajkách bola Aďa vždy vysmiata a celá žiarila. Ja som bola trocha nespokojná. Iné to bolo, keď sme boli na dovolenke všetky štyri. Keď sa aj niektorej z nás niekto zapáčil, bolo nás ešte dosť, aby sme si vystačili samé a bavili sa. Teraz som si pripadala osamotená a široko ďaleko nikoho, kto by sa mi páčil. Jediný, kto sa mi zdal milý, bol barman. Bol však oveľa mladší, a tak som si myslela, že je síce zlatý, ale asi o mňa nemá naozaj záujem. Veď by mohol mať každú z tých mladších kočiek na hotely.

Posledný večer bola rozlúčková party. Mne sa veľmi ísť nechcelo, bola som trocha sklamaná, že som si dovolenku neužila až tak, ako som možno chcela. Aďa ma ale prehovorila: „Milka, prosím ťa, čo blázniš. Musíme ísť. Posledný večer! Dnes si to užijeme obe!“


Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Z milionára som bezdomovcom!


 V hotelovom bare sa už všetci bavili, svoju dobrú náladu preniesli aj na mňa. Tá noc bola mimoriadne horúca, objednali sme si citrónové pivo. A ďalšie, a ďalšie. Aďa sa vytratila na parket so svojím Palim. Jeho kamaráti to pri mne vzdali už dávno a sústredili každý svoju energiu na povoľnejšie dámy. Ostala som na bare skoro sama. Cítila som však, že sa na mňa niekto uprene pozerá. Bol to barman. Opäť som si uvedomila, aký je príťažlivý. Celý pobyt bol k nám milý, miešal nám najlepšie drinky. Nahol sa spoza baru ku mne a nesmelo prehovoril. „Ahoj, si smutná, že už zajtra ideš domov?“ V duchu som poďakovala učiteľke z nemčiny za trpezlivosť, s ktorou sa do nás snažila natlačiť zopár nemeckých fráz a slov: „Nie, už sa aj celkom teším.“ Marko, tak sa volal, zvyšok večera buď odskakoval k ďalším zákazníkom ale stále sa vracal ku mne. Cez hlasnú hudbu sme si aj tak veľmi nerozumeli, ale snažil sa so mnou rozprávať. Najviac ma prekvapilo, keď mi podsunul malý lístok. Stálo na ňom: „Nechceš sa ísť prejsť? Môžem odísť, brat za mňa zaskočí.“


Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Najlepší kamarát nás pripravil o všetko!


Bola som prekvapená aj potešená zároveň. Tak predsa sa mu nezdám pristará – páčim sa mu. Moju odpoveď asi urýchlilo tých päť pív, čo som stihla vypiť. On sa vytratil ako prvý. Dohodli sme sa, že sa stretneme pri búdke s ležadlami. Asi o 10 minút som odišla aj ja. Najprv sme sa naozaj iba prechádzali, ale po pár minútach sa na mňa zahľadel tými krásnymi veľkými hnedými kukadlami. Začali sme sa bozkávať. Bola to opojná kombinácia tepla, mora a alkoholu, kvôli ktorej som nemohla Markovi odolať. Na pláži sa však romantika nekonala. Všetko ma bolelo a aj napriek zatemnenej mysli som bola v strehu, či nás niekto neprichytí. Marko videl, že sa necítim až tak pohodlne a navrhol mi, nech sa presunieme do jeho izby. Medzi bozkami som počula jeho tlmené „želim te, želim te“. Chcem ťa, opakoval dookola. A ja som podľahla. Bolo to vášnivé, živočíšne a rýchle. Keď sme skončili, ja som vystrelila späť do baru. Bála som sa, že ma Aďa bude hľadať. V bare však už nikto známi nebol, tak som odišla na izbu. S roztrasenými kolenami som sa uložila do postele a do polosnov sa mi vkrádali výjavy toho, čo sa práve udialo.

Ráno sme sa stretli s Aďou pri raňajkách. Hneď si všimla, že sa podozrivo usmievam.  „No počkaj moja, tuším mi minulú noc niečo uniklo“, neubránila sa úsmevu ani ona.  Samozrejme, že som jej všetko porozprávala.  Ale radšej som sa vyrozprávala jej, akoby som sa mala prerieknuť doma pred Mirom. Viete, ten flirt neznamenal, že manžela milujem menej. Mirka milujem, ale napriek tomu som si toto malé dobrodružstvo užila. Ba dokonca som sa na Mirka tešila ešte viac ako pred tým – akoby som bola opojená tým, že som ešte vždy príťažlivá a vzrušujúca. Mirkovi samozrejme nikdy nič neprezradím…


Máte zaujímavý príbeh, o ktorý by ste sa chceli podeliť s čitateľmi aj vy? Pošlite ho na plnielanu@plnielanu.sk a do predmetu uvedte „Pravdivý príbeh“. Možno si ho už čoskoro prečítate v našom magazíne!

Zdroj: sita, sita, E.J.
Odporúčame