Spolu s autorkou mimoriadne úspešnej knižnej osemdielnej série ,,Poklady slovenskej kuchyne“ Silviou Pilkovou sa tešíme ďalšiemu dielu. Venovaný je obľúbeným tradičným pochúťkam Hontu, Podpoľania a Novohradu. Tento región sa rozprestiera na území okresov Veľký Krtíš, Krupina a sčasti zasahuje aj do okresu Banská Štiavnica. Hont je autorkinou srdcovkou, keďže je rodáčkou z Banskej Štiavnice.
Múčne jedlá – rýchle a lacné
“Pre celú oblasť boli dominantné múčne jedlá ako trhance, rezance, párance, lokše, pirohy, haruľa a pod. Boli to lacné a rýchle jedlá. Známa je obec Ladzany, kde sa kedysi dávnejšie začali vysádzať jablone a obec sa stala veľkým pestovateľom a predajcom jabĺk. Samozrejme, využívali sa aj v kuchyni. V Banskej Štiavnici, kde som sa učila variť od mojej starkej, boli typické jedlá ako Bírhund, Podplamenník, Nudlfanc, či Párance,“ prezradila Silvia Pilková.
Osúchy, točňa či pirohy
Vrchársky kraj Podpoľania je podľa nej známy jedlami, ktoré sa jedli pred odchodom na pole či do hory. Sú to napríklad skočená praženica, fučka, chamuľa, dubčiaky, dlábenie krumple, haruľa s krvou, hurke, pražená kapusta či halušky a strapačky. Z cestovín sa robili rezance, pirohy, šífliky. ,,No a v Novohrade som natrafila na dámy z Cínobane, ktoré sa so mnou podelili o svoje rodinné gastronomické skvosty ako sú typické osúchy na sladko či na slano, jedlá sklárov s názvami ako točňa, Sklárske mäso s haluškami, typické polievky cícerová, medveďovica. Sýte a bohaté jedlá sa varili pre chlapov, ktorí pracovali v hutách, baniach alebo pri ťažbe dreva. Ale nájdeme tu aj fučku na sladko či koláče z jabĺk,” vysvetlila Silvia Pilková.
Mohlo by vás zujímať: Tradičná kuchyňa chutí aj dnes: Vyskúšajte zemiakové placky na tri spôsoby
Sezónne stravovanie je tu opäť
Základ stál vždy na tom, čo dalo pole, záhrada či komora. Až potom mohli začať gazdinky čarovať. A že to vedeli dokonale, o tom svedčí aj skutočnosť, že ak vyskúšame ich recepty, olizujeme sa ešte poriadne dlho. „Naši predkovia jedli to, čo sa v danom období v danom regióne urodilo. Dnešní dietológovia, by povedali, že sa stravovali lokálne a sezónne a vraj to nášmu telu aj najviac prospieva. Teda, keď bolo leto, tak sa konzumovala zelenina a ovocie zo záhrady ako tekvica, cícer, zelený hrášok, na jeseň už boli zemiaky, cvikla, hrozno, zabíjali sa kačice a husi. V zime sa jedla kyslá kapusta, sušená fazuľa, no a na jar to bolo obdobie mladej zeleninky, šťaveľa, žihľavy, šalátu či májovej bryndze. Rozdiely v stravovaní sa mohli jemne líšiť vďaka polohe regiónov. V južných a úrodnejších oblastiach, napr. Novohrad, sa pestovali plodiny ako paradajky, či druhy obilia, ktoré sa v hornatých oblastiach Podpoľania neurodili. No tam sa zas choval dobytok a preto ich strava bola viac obohatená o mliečne produkty,” povedala na základe skúseností S. Pilková.
Zdravým sedliackym rozumom sa treba riadiť stále
Zloženie receptov napovedá, že aj v minulosti prevládalo zdravé stravovanie. Dnes ho prebil food snobizmus. Ľudia začínajú mať chaos a možno aj výčitky, že nekupujú výlučne BIO suroviny. Buď v ich okolí nie sú, alebo nepustí peňaženka. „Asi treba mať zdravý rozum a zvážiť, aké sú naše možnosti. Kupovať drahé biopotraviny v dnešnej dobe je trendová záležitosť, ale aj snaha ľudí jesť zdravšie. Či ten produkt je naozaj bio, je však veľakrát otázne. Na obal sa dá napísať hocičo. Ja sa snažím si buď zeleninku dopestovať sama, alebo kupujem od overených zdrojov na trhovisku,” dodala Silvia Pilková.
Mohlo by vás zujímať: Overené recepty starých mám: Vráťte sa do detstva s pochúťkami zo zemiakov!
Záhradka na balkóne prospeje kuchyni
Je len pochopiteľné, že v súčasnosti je príprava jedla jednoduchšia. Väčšina obyvateľstva žije v mestách. Stačí, ak zájde do niektorého zo širokej škály obchodov alebo na trhovisko a nakúpi potrebné suroviny. Niektorí možno majú šťastie, že majú vlastnú záhradku. „Doba je naozaj rýchla a preto aj ja využívam ponuku obchodov, kde dostať už všetko. Ale doma vypestované bylinky ako petržlen, bazalka, pažítka, oregano, majorán či mäta nám pripomenú časy, kedy pre naše babičky bolo úplne prirodzené skočiť si pred prípravou jedla do záhradky a vziať si odtiaľ všetko potrebné. Aj pre ľudí, čo nemajú možnosť dopestovať si zeleninku v záhradke, je to vhodná príležitosť pokúsiť sa vypestovať si bylinky doma na balkóne a oprášiť tak spomienky na život našich predkov,“ odporučila S. Pilková.
Čitateľom plnielanu.sk odporúča Silvia Pilková vyskúšať nasledovné recepty:
Hont/ Nudlfanc z Povrazníka
Potrebujeme:
- 1 balenie širokých rezancov
- štipku soli
- 125 g masla
- 150 g práškového cukru
- 200 g mletých orechov
- 200 g slivkového lekváru
Postup: Rezance uvaríme v osolenej vriacej vode. Scedíme ich a jednu tretinu vložíme do maslom vymastenej zapekacej misy. Posypeme cukrom, orechmi, pridáme niekoľko lyžíc slivkového lekváru a zakryjeme druhou tretinou rezancov. Opäť navrstvíme cukor, orechy, lekvár a dáme poslednú vrstvu rezancov. Polejeme zvyšným maslom, pocukríme a na 30 minút dáme zapiecť do rúry vyhriatej na 170 °C.
Mohlo by vás zujímať: Nezabúdajte na tradície: Pripravte si doma pirohy podľa vlastnej chuti
Podpoľanie/ Fučka
Potrebujeme:
- 1 kg zemiakov
- 2 lyžice bravčovej masti
- trošku mlieka podľa potreby
- 4 cibule nakrájané nadrobno
- vodu
- soľ
Postup: Olúpané a pokrájané zemiaky uvaríme v osolenej vode do mäkka. Polovicu vody vylejeme a zemiaky so zostávajúcou vodou popučíme a miešame na ohni na kašu. Ak by sa kaša zdala prihustá, prilejeme mlieko. Cibuľu osmažíme na masti doružova, posolíme ju a nalejeme na fučku. Podávame s kyslým mliekom.
Poznámka: Fučka a chamuľa sú vlastne rovnaké jedlá, len s malými obmenami. V Látkach sa toto jedlo volá fučka, v Detvianskej Huti chamuľa.
Mohlo by vás zujímať: Tradičné recepty sú opäť v móde: Svedčí o tom aj nová séria kuchárskych kníh
Novohrad/ Sódovníky
Potrebujeme:
- 500 g hladkej múky
- kyslé mlieko (podľa potreby)
- 1 malú lyžičku sódy bikarbóny
- soľ
- cukor
- maslo na potretie
Postup: Zo surovín zamiesime redšie cesto, ale také, aby sa dalo vaľkať. Rozdelíme ho na menšie kúsky, z ktorých vyvaľkáme placky. Nasucho ich z obidvoch strán opečieme na platni. Nakoniec ešte horúce sódovníky potrieme slaným maslom.
(Pilková, Silvia: Poklady slovenskej kuchyne Hont, Podpoľanie, Novohrad, Vydavateľstvo IKAR, 2013.)
Máte aj vy nejaký recept od vašej starej mamy? Napíšte ho ostatným čitateľom do diskusie.
Zdieľať na