Vegeta, tabu zdravej kuchyne? Zistite, ako to s ňou v skutočnosti je

Vegeta

photl.com

Od 60. rokov minulého storočia, kedy sa vo výskumnom laboratóriu zrodil pojem vegeta, má jedna z najpopulárnejších korenín súčasnosti za sebou už mnoho míľnikov značiacich úspech. Aj napriek popularite medzi modernými gazdinkami sa však nájdu tisíce odporcov tohto zeleninového ochucovadla, pre ktorých je samotná vegeta vo varení tabu.

Z histórie

História vegety sa datuje od roku 1958, kedy profesorka Zlata Bartl chorvátskej verejnosti predstavila Vegetu 40 – ako sa toto aditívum vo svojich počiatkoch nazývalo. V roku 1967 sa po prvýkrát začala vyvážať aj do zahraničia, konkrétne do Maďarska a Ruska. Do Československa sa dostala v roku 1971. V súčasnosti sa predáva vo vyše 40 krajinách sveta.

Nájdete v nej zeleninu aj glutamán

Základ vegety tvorí dehydratovaná zmes zeleniny (vo väčšine prípadov mrkvy, petržlenu, cibule a zeleru) ligurčeku a petržlenovej vňate, avšak takmer rovnako dôležitý je podiel kukuričného škrobu, cukru, korenín, farbiva riboflavín (je zodpovedný za žltú farbu vegety), soli a glutamánu sodného, ktorý poznáme aj pod menej známym označením E621. Neslávne známy glutamán je biela kryštalická látka, ktorej chuť ľudský mozog rozoznáva ako mäsovú aj keď s ním v skutočnosti nemá vôbec nič spoločné. V rýchlom občerstvení a vo výrobe vegety sa taktiež používa inozinán sodný (E631), ktorý má podobné chuťové vlastnosti, ale je pomerne drahý.


Mohlo by vás zaujímať: Solenie od A po Z: Akú soľ používať a čím všetkým presolené jedlá zachrániť?


Druhov je viacero

V regáloch obchodov nájdete viacero druhov tejto koreniacej zmesi. Okrem základnej sa vyrábajú rôzne bylinkové a hubové vegety. Veľkým hitom je aj takzvaná natur vegeta, ktorá neobsahuje glutamán. Pre deti je taktiež vhodnejšie zeleninové ochucovadlo, ktoré sa nazýva solčanka a je obdobou tej klasickej. Obsahuje morskú soľ, zmes zeleniny a byliniek a jedlám aj pri malom množstve dodá výraznejšiu chuť.

Škodí vegeta skutočne?

Názory ľudí na vegetu sa líšia nielen medzi gazdinkami, ale i mnohými odborníkmi a vedcami. S jednoznačným stanoviskom sa stretávame len pri gastronómoch a kuchároch, ktorí si pevne stoja za tým, že výrazná chuť glutamánu, ktorý obsahuje, prebije prirodzené chute rôznych byliniek či zeleniny. Labužníci by preto s týmto dochucovadlom vôbec experimentovať nemali, no v rozumnom množstve však ani glutamán nie je na škodu. Medzi najčastejšie argumenty zástancov zdravého životného štýlu patrí spájanie hlavnej zložky vegety s rakovinou žalúdka či poruchami tráviaceho ústrojenstva alebo mozgu, pričom mnohí ho častujú prívlastkom „jed“. Napriek tomu žiadna štúdia nedokázala priamu súvislosť vegety s rôznymi ochoreniami. Ak tejto korenine nedôverujete ani vy a svojej rodine by ste týmto spôsobom dochutené jedlo nikdy nenaservírovali, môžete si vyskúšať vyrobiť ju doma. S istotou, že nebude obsahovať žiadne škodliviny, ani chemicky vytvorené látky.


Mohlo by vás zaujímať: Nevyhadzujte zvyšky jedál: S týmito receptami si pochutnáte ešte raz


Vyskúšajte domácu vegetu

Domáca vegeta bez soli

Potrebujeme:

  • 1 kg mrkvy
  • 1 kg zeleru
  • 1 kg petržlenu
  • 1/2 kg cibule
  • 1/2 kg póru
  • hrsť petržlenovej vňate
  • hrsť pažítky
  • hrsť ligurčeku voňavého

Postup: Očistenú zeleninu nastrúhame. Cibuľu, vňať a pór nakrájame. Všetko usušíme a následne pomelieme.


Mohlo by vás zaujímať: Pravda o solení a vyprážaní: Skoncujte s najväčšími mýtmi vo vašej kuchyni


Domáca chilli-bylinková vegeta

Potrebujeme:

  • 1 kg mrkvy
  • 1 kg petržlenu
  • 1/2 kg cibule
  • 4 ks chilli papričiek
  • hrsť petržlenovej vňate
  • hrsť ligurčeku voňavého
  • hrsť bazalky
  • hrsť tymiánu

Postup: Zeleninu očistíme a nastrúhame. Bylinky, cibuľu a chilli papričky nakrájame. Všetky ingrediencie niekoľko dní sušíme, a potom ich pomelieme. Zmes si môžete dochutiť rôznymi bylinkami podľa vlastnej chuti, fantázii sa medze nekladú.


Mohlo by vás zaujímať: Buďte fit až do vysokého veku: Naservírujte si tieto zázračné potraviny!


Domáca hubová vegeta

Potrebujeme:

  • 1 kg soli
  • 1 kg mrkvy
  • 1 kg petržlenu
  • 1/2 kg kalerábu
  • 1/2 kg zeleru
  • 1/2 kg cibule
  • hrsť sušenej petržlenovej vňate
  • hrsť sušeného ligurčeku voňavého
  • hrsť sušenej zelerovej vňate

Postup: Čerstvú zeleninu pomelieme (napr. pomocou mlynčeku na mäso) a premiešame so soľou. Rozložíme na niekoľko plechov (podľa veľkosti) a dáme sušiť na 3 – 5 dní. Každé ráno a večer premiešame. Keď je zelenina vysušená, pridáme petržlenovú a zelerovú vňať spolu s ligurčekom a opäť pomelieme. Nakoniec pridáme hubový prášok (pomleté, prípadne rozmixované sušené huby s čiernym korením).


Poznáte ďalšie zaujímavé recepty na prípravu domácej vegety? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie.

Zdroj: photl.com, photl.com, ľgh
Odporúčame