Večne mladá legenda big bandu Felix Slováček: Inšpirujú ma krásne ženy a víno

Najčítanejšie dnes
3 dni
Týždeň

Obrázok dňa

Ďalšie obrázky
Foto
Felix Slováček

Meno Felixa Slováčka je pre mnohých ľudí synonymom big bandu v Česku a na Slovensku. Klarinetista, saxofonista, skladateľ a dirigent vďaka svojmu umeniu precestoval celý svet a spolupracoval s množstvom umelcov z blízkych i ďalekých krajov. Český umelec tento rok oslávil svoje sedemdesiate narodeniny a pri tejto príležitosti chystá v Bratislave veľký koncert s mnohými zaujímavými hosťami.


Už v októbri pripravujete v Bratislave jubilejný koncert k vašim sedemdesiatinám. Tie ste však oslavovali pred pár mesiacmi. Ako teda vznikol tento nápad?

Kamaráti prišli na môj koncert k sedemdesiatinám do Prahy a pozdával sa im. Povedali si, že by bolo fajn niečo podobné spraviť aj v Bratislave. Našli sme termín 22.októbra a oslovil som niektorých z tých, ktorý boli aj na pražskom koncerte – Dalibor Janda, Petr Janda, Petra Janu, Josef Laufer, Eva Pilarová, Jitka Zelenková, Leona  Machálková, Ilona Čáková, môj syn Felix a možno aj iní. Takže myslím, že kto príde, nebude ľutovať.

Je slovenské publikum iné ako české?

Je - podstatne temperamentnejšie. Je to dané tým, že ste na juhu. Čím sú krajiny južnejšie, tým sú obyvatelia temperamentnejší.

V akej krajine sa vám hrá najlepšie?

Mám rád práve tie južanské zeme – Portugalsko, Brazíliu, Taliansko, Španielsko - nádhera... Ale mal som aj veľmi úspešné turné vo Vietname. Kto by chcel spoznať niečo nové, určite mu Vietnam odporúčajem. Treba ho spoznať inak ako len cez trhovisko. Ide o krajinu s 80 miliónmi obyvateľov a celá jej kultúra vrátane jedla naozaj stojí za to. Ale rád spomínam aj na koncertné turné s Alexandrovcami a na koncerty v Moskve – všetko má svoje čaro. Každé vystúpenie je trochu iné, ale  skončí výborne a mám z toho radosť.


Mohlo by vás zaujať: Rozhovor so Zdenou Studenkovou: O Cinkotovi, televíznom vysielaní a demokracii


Na spoluprácu s ktorými umelcami spomínate najčastejšie?

Nemôžem zabudnúť na spoluprácu s Láďom Šteidlom a Karlom Gottom – spolupracovali sme dvadsať rokov, videli sme sa denne. To je pupočná šnúra, na ktorú nemožno zabudnúť. Boli sme mladí, jazdili sme po svete a „řádili“ ako sa patrí...

Dnes sa už mladý necítite byť?

Ja sa cítim. Ale ľudia si nemyslia, že som mladý...

Žiadne bolesti vás netrápia?

Nie. Dokonca nemám ani žiadne obmedzenia od lekárov. Som celoživotne zdravý a keby som nehral s Vondráčkovou tenis na betóne, vedel by som sa aj narovnať. Ale teraz už je to lepšie...

Máte dobrú životosprávu, alebo ide skôr o zásluhu genetiky?

Je to zásluha rodičov – mám dobrý korienok. A najmä, treba sa stretávať s ľuďmi, ktorí majú tiež pozitívne myslenie. Keby som sa stýkal s bláznami, tiež by som začal blázniť. Ale takých našťastie ani nepoznám.

Pri čom si dokážete oddýchnuť a nabrať nové sily do ďalšej tvorby?

Trochu aj pri športe, ale inak ma nabíja to okolie, krása okolo mňa. Tá večná inšpirácia umenia – ženy... Inšpirujú ma bohyne vylovené z mora.

Aj vaša manželka Dagmar Patrasová patrí medzi ne?

Aj ona. Aj keď ona už bola vylovená, ja som ju musel ešte pritiahnuť k sebe.

Ste tiež známy milovník vína – doprajete si ho aj dnes?

Ja celý život ani nič iné ako víno nepijem – biele a červené víno, vodu a veľa kávy. Verím, že prospieva zdraviu. V akejkoľvek farbe a akomkoľvek množstve.


Mohlo by vás zaujať:  Beáta Dubasová oslávila päťdesiatku: Len si tak žijem a spievam pre radosť


Keď sa pozriete do minulosti, je vo vašom živote vec, ktorú dnes možno trochu ľutujete?

Možno som sa nemal po prvýkrát oženiť. To bol taký maličký úlet. Ale dnes, keď je to už všetko za dávno mnou a už to nebolí... Mám z prvého manželstva dcéru, má 36 rokov.

Vaše deti sa vydali vo vašich stopách. Neodhovárali ste ich od tejto dráhy?

Naopak, povedal som im, aby to robili, lebo je to v podstate jediná vec, v ktorej im môžem poradiť a pomôcť. Keby sa chceli venovať matematike alebo fyzike, tak by som im ťažko pomohol, pretože o tom nemám ani páru.

Aj ste ich niekedy protežovali?

Nie. Keď Felix prišiel po prvá krát pred kapelu, mal to veľmi ťažké.Hovoril som si, že sa budem držať späť, ale nedalo sa. Keď zaznie niečo, čo tam nemá byť, hneď vyletím. V kumšte to inak nejde, tam sa nedá klamať. Hudba musí byť presná. Nielen ja, ale aj ľudia poznajú falošné tóny. Kiež by to tak fungovalo aj v politike a keby politik začal robiť niečo zlé, bolo by jeho úmysly hneď vidieť a počuť.

Ľudia vás poznajú pod menom Félix, ale v skutočnosti ste Antonín. Prečo ste si vybrali takéto umelecké meno?

Nevybral. Začali ma tak volať chlapci na gymnáziu  a tak mi prischlo. Ja som nič proti nemu nemal. Antonín mi prišlo také bežné, ale Felix! Felix znamená šťastný, takže som vlastne šťastný Antonín.

Zdielať na Facebooku

Diskusia (0)

Žiadne komentáre


Pridať komentár