Pravdivý príbeh: Rodičia dcérinej spolužiačky nami pohŕdali, teraz sa im to vrátilo

Matka

thinkstockphotos.com

Bola som slobodná matka a nikdy som sa za to nehanbila. Muž ma opustil, ešte keď som bola tehotná. Aj napriek tomu som sa snažila žiť tak, aby dcére nič nechýbalo. Bývali sme na sídlisku, relatívne spokojní a šťastní. Mala som prácu, vďaka ktorej som mohla platiť účty, starať sa o dcéru a plniť si naše sny. Jedným z nich bolo aj presťahovať sa čím skôr do väčšieho bytu. Podarilo sa nám to, až keď mala Miška trinásť rokov.

Tešili sme sa. Akurát som sa obávala, ako Miška zapadne do nového kolektívu, keďže sme sa sťahovali na iný koniec mesta a zmenili sme aj školu. Dcéra bola veselé a na svoj vek vyspelé a múdre dievča. Nikdy ale neviete povedať, ako sa k hocikomu novému v ich triede zachovajú pubertiaci v siedmom ročníku. Našťastie dcéra medzi žiakov zapadla. Postupne si našla kamarátov, partiu, s ktorou chodievala pravidelne von.

Jedinýkrát som ju videla počas tohto obdobia plakať. A to, keď nebola pozvaná na veľkú koncoročnú oslavu, ktorú každý rok usporadúvali rodičia spolužiačky Daniely. Nebola jediná, ktorú Daniela nepozvala. Nič by na tom nebolo, veď ľudia nemusia vychádzať s každým, a taká oslava aj samozrejme niečo stojí. Prekvapil ma ale dôvod, prečo Miška musela ostať doma. Peniaze to neboli, Danielini rodičia núdzou netrpeli. Trpeli ale utkvelou predstavou o tom, s kým sa ich dcéra môže a nesmie kamarátiť. Nie pre to, že by mala naša dcéra na ich dieťa zlý vplyv, ale skrátka pre to, že sme pre nich neboli dosť dobrí. Navyše bola Miška podľa ich slov z rozvrátenej rodiny. A Daniela jej to vďačne reprodukovala. Mrzelo ma to, pretože som sa vždy snažila, aby dcére nič nechýbalo, ale s týmto som nemohla nič robiť. Ľudia vždy klebetili a často si neuvedomujú, ako toho druhého človeka dokážu reči zraniť.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Dcéra robí jeden problém za druhým – čo s ňou máme robiť?


Po škole išla dcéra na obchodnú akadémiu. Neskôr si našla prácu vo firme a popri robote si spravila aj titul z ekonómie. Blížili sa Miškine promócie. Vybrali sme sa spolu do nákupného centra zohnať šaty na túto milú udalosť. V jednom z butikov sa dcéra zastavila dlhšie. Odniekiaľ sa s predavačkou poznali, aj mne bola jej tvár povedomá. Vymenili si čísla, že musia skočiť na kávu. Keď sme vyšli, bola som zvedavá, kto to bol. Na moje prekvapenie išlo o Danielu. Nespoznala by som ju, veľmi sa zmenila, aj keď črty tváre mi boli známe. Prekvapilo ma, čo tam robí.

Dcéra sa s Danielou dohodla, že sa niekedy opäť stretnú. Ja som tomu veľmi neverila, Miška mi ale tvrdila, že Daniela pôsobila veľmi milo a priateľsky. Naozaj sa v ten týždeň stretli. Rozoberali spolu kto čo robil po škole, zaspomínali na bývalých učiteľov a spolužiakov. Miška sa začala stretávať s Danielou pravidelne. Celkom dobre si rozumeli a ja som tak mala možnosť dozvedieť sa viac z Danielinho života. Bola som zvedavá, čo Daniela robila v obchode. Myslela som si totiž, že butik vlastní a len jej niekto vypadol v práci. Daniela však naozaj v obchode pracovala ako predavačka.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Z mojich detí vyrástli nevďační lenivci, čo mám s nimi robiť?


Po škole ju rodičia dostali na gymnázium, ale jej sa veľmi nechcelo. Chcela spoznávať nové veci, nalinajkovaný život od rodičov jej liezol na nervy. Gymnázium ledva preliezla, rodičia ju prinútili pokračovať ďalej. Možno preto naletela prvému chlapovi, ktorý sa o ňu na výške ošuchol. Nebol to ale žiadny bohatý chlapec z dobrej rodiny, ako si to predstavovali rodičia. Bol o dosť starší, navyše ženatý a Danielu opustil po pol roku presne v tej chvíli, keď sa dozvedela, že je tehotná. Rodičia chceli, aby si dieťa dala zobrať, ale vzbúrila sa. Trestom malo byť to, že od nich nevidela viac ani euro. Školu nedokončila, zamestnať sa nikde nedokázala. Vzťahy s rodičmi sa jej našťastie podarilo oživiť, pretože by s malým synom nemala kam ísť, ale nechcela byť na nich úplne finančne závislá. V obchode jej vychádzajú v ústrety, platia jej a nemá stresy. Bola som prekvapená, ako sa život dokáže zvrtnúť.

Aj keď mi bolo Daniely trocha ľúto, pretože presne viem, čím si ako slobodná matka musela prejsť, cítila som zadosťučinenie. Dopadla presne tak ako tí, ktorými jej rodičia opovrhovali. S Miškou sa z nich ale stali celkom dobré kamarátky, ktoré si občas zavolajú alebo vybehnú do spoločnosti. Ja som rada, že z mojej dcéry vyrástol človek, ktorý dokáže zabudnúť na minulosť a nesúdi ľudí podľa vonkajšieho obalu, ako sa to voľakedy stalo aj jej.


Ako by ste situáciu vyriešili? Poznáte podobný príbeh aj vy? Podeľte sa o svoje skúsenosti aj s ostatnými čitateľmi v diskusii alebo ho pošlite celý na plnielanu@plnielanu.sk.

Zdroj: thinkstockphotos.com, thinkstockphotos.com, DS
Odporúčame