Pravdivý príbeh: Synovi s nevestou zo „zdravej“ stravy šibe, šikanujú celú rodinu

Chlap

thinkstockphotos.com

Pokladám sa za celkom tolerantného človeka. Nie len voči cudzím ľuďom, ale aj k vlastnej rodine. Pri mojom staršom synovi Matejovi by to inak ani nešlo.

Matej mal vždy trocha zvláštny vkus na ženy a veľakrát sa nechal nimi aj ovplyvňovať. A tak sme s ním mali rôzne obdobia. Keď si našiel rokerku, chodil stále v čiernom ako ona, počúval tvrdú hudbu ako ona. Neskôr sa začala u nás objavovať slečna zásadne v športovom, posadnutá svojím telom. Matej taktiež trávil všetok voľný čas v posilňovni a cvičil. Tento vzťah mu tiež nevydržal, ale odniesol si z neho aspoň pekne tvarovanú postavu.

Matej si potom dal na chvíľu so ženami pokoj a posilnený úspechom v cvičení, začal sa viac venovať zdravej životospráve. Neviem, či stretnutie s Janou bola príčina tejto zmeny, alebo následok ich zoznámenia, ale myslím si, že zo všetkých jeho známostí táto bola uletená najviac. Nechcela som ale vynášať unáhlené súdy, pretože na návšteve u nás sa vždy správala milo a slušne.

Mali sme v rodine zvyk, vždy v nedeľu k nám prišli synovia na obed. Ked sa Matej po prvýkrát chystal priviesť naň aj Janu, vopred ma upozorňoval, aby som uvarila niečo zdravé. Nad mojím obedom ale obaja ohrnuli nosom. Mäso nejedia, ryža je biela. To jesť nebudú, oznámil mi Matej. Koláč postihol rovnaký osud. Biela múka, biely cukor. Všetko jedy, ktoré by nemali v žiadnej normálnej domácnosti čo robiť. Pritom Matej vždy aspoň v nedeľu môj obed jedával, aj keď si občas neodpustil poznámky o množstve tukov, či cukrov v ňom. Ale išlo vždy skôr o také doberanie. Teraz sa situácia zmenila na vážnu.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Nevesta nás podrazila – pripravila nášho syna o byt


Na ďalší týždeň som si radšej vopred zisťovala, čo mám spraviť. Matej mi povedal, že si donesú vlastné jedlo. Dotklo sa ma to, ale syna som chcela vidieť. V rôznych nádobkách to boli rôzne semená a otruby, ktoré sme na dedine dávali tak akurát sliepkam. Aj som to zo žartu Matejovi povedala. Urazil sa a vynadal mi, že som ignorant. Ďalšie víkendy sa syn vždy vyhovoril na niečo, prečo k nám prísť nemôže. Vedela som, že ho do toho tlačí jeho Jana.

Preto ma prekvapilo, keď mi syn po pár týždňoch zavolal, že v nedeľu prídu ku nám obaja. Zistila som, čo im môžem uvariť. Len špenát na vode a zemiaky v šupke. Pripadalo mi to strašne nudné, a tak som do špenátu šupla strúčik cesnaku. Keď Matej s Janou prišli, ani si nestihla sadnúť a utekala na záchod. Dozvedeli sme sa teda dôvod ich návštevy, i keď trocha originálnym spôsobom. Jana bola tehotná.

V duchu som hneď začala organizovať svadbu. Syn ma ale veľmi rýchlo stopol. O svadbe neuvažujú, je to prežitok. Nakoniec som aj bola rada. Nevedela som si predstaviť to menu. Aj napriek Janinej strave sa nám narodil našťastie zdravý, trojkilový vnúčik Viktor. Lenže tým sa naše hádky so synom len začali.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Chudnutie mi zničilo život a odohnalo manžela


Vikiho rodičia viedli k rovnakej životospráve, akú mali oni. Podľa mňa úplne nedostatočnej pre malé dieťa, ktoré sa ešte len vyvíja. Žiadne mäso, ani syry, mlieko, nič živočíšne, žiaden biely cukor, len rastlinná strava. Syn si ale nedal dohovoriť. Len ma odbil, že všetky živiny má pokryté a jeho dieťa sa samo bude môcť rozhodnúť, po ktorej ceste sa vydá. Či po tej plnej jedov, alebo po tej, kde bude zdraví a spokojní. Lenže to znamenalo, že som svojho vnuka nemohla vziať ani do cukrárne na zákusok, na hodoch mohol zabudnúť na cukrovú vatu, či lízanku.

Keď som jeden víkend Vikiho strážila, sused mi doniesol ručne robenú domácu šunku. Už viac bio ako to bolo som si ani nevedela predstaviť. Šunku som nakrájala a nechala na stole. Viki už mal v tom čase štyri roky. Stalo sa, čo som nemyslela. Viki jednoducho prišiel do kuchyne, keď som bola v špajzi a zo šunky ochutnal. Nečakala som to, veď doma bol vedený dosť striktne. Najviac ma hnevalo, že si syn bude myslieť, že som to spravila naschvál. Nehovorím, že ma to nikdy predtým nenapadlo, ale z úcty k synovi by som Vikimu vedome nedala nič, čo mal zakázané. Bola som v strese, nevedela som, či sa mám synovi priznať, alebo dúfať, že Viki doma nič nepovie.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Svokru jej náboženstvo priviedlo až do blázinca


Rozhodla som sa pre prvú možnosť. Tak a oheň bol na streche. Vypočula som si, aká som nezodpovedná, ako som to mohla dopustiť. Matej s Janou ani neostali do konca svojho pobytu a išli rovno ku mne pre syna. Jana ma ani nepozdravila, syn len pomedzi zuby s tým, že o tomto mojom zlyhaní sa budeme musieť ešte porozprávať.

Bola som z toho celého mimo. Manžel ma utešoval, veď sa nič také hrozné nestalo. Plátok šunky, je tam toho. Matej taký veľkodušný nebol. Oznámil mi, že hoci chce, aby jeho syn mal starých rodičov, Viki u nás už nikdy neostane bez dohľadu jeho alebo Jany. Jana ale k nám odmietala chodiť úplne. Čiže ak aj syn prišiel, o pol hodiny mu už zvonil telefón, nech sa ponáhľa domov. A aj keď sú jeho návštevy čoraz zriedkavejšie a kratšie, som rada aspoň za to. Len ma mrzí, že zatiaľ čo ja som vždy tolerovala synove názory, nálady, vrtochy, on po mne túto vlastnosť nezdedil. Môj názor na zdravú stravu dieťaťa ani len nepokladá za názor, ale za chorý výplod tejto doby. 


Ako by ste situáciu vyriešili? Poznáte podobný príbeh aj vy? Podeľte sa o svoje skúsenosti aj s ostatnými čitateľmi v diskusii alebo ho pošlite celý na plnielanu@plnielanu.sk.

Zdroj: thinkstockphotos.com, thinkstockphotos.com, TP
Odporúčame