Svoju prácu v herni som neznášala. Dotieraví náladoví zákazníci, dlhé smeny, málo voľna. Všetky negatíva však boli vyvážené, ba dokonca ďaleko prevážené, keď k nám prišiel Braňo. Bol trocha hanblivý, občas náladový, dobre vyzerajúci. Chodil k nám do podniku len dva, tri razy do mesiaca, no ja som sa nikdy nevedela dočkať, kedy ho opäť uvidím. Pomaly sme si našli k sebe cestu, rozoberali veci bežné i šialené, ale bolo nám fajn a veľa sme sa nasmiali.
Braňo bol ten, kto mi otvoril oči, že mám v živote na viac, ako makať od nevidím do nevidím za pár drobných. Vďaka nemu som našla odvahu odísť a hľadať si inú, lepšiu prácu. Vôbec mi nebolo ľúto, keď som po piatich rokoch dala výpoveď. Okrem novej roboty, ktorú som si našla, som si z baru odnášala aj to najcennejšie: Braňa, už ako svojho priateľa. Bol mojím vzorom. Sám nemal v živote na ružiach ustlané. O rodičov prišiel skoro, ako malý chalan. Vychovávala ho jeho staršia sestra, o ktorej vždy hovoril s veľkým rešpektom a oddanosťou.
Bola som preto zvedavá, kedy Braňovu sestru konečne uvidím. Gabiku som spoznala pri obede, na ktorý nás Braňo pozval, ale zaplatila ho sestra. Dôvod bol jasný. Aby sa dve najmilšie ženy v jeho živote konečne spoznali. Nápad to bol milý, aj Gabika sa mi zdala v pohode. Chvíľami sa mi zdala voči Braňovi trocha dominantná, ale keďže ho sama vychovávala, chápala som, že ho berie skôr ako syna a nie brata. A to bola možno tá chyba. Gabika si vyhradzovala právo hovoriť a radiť Braňovi pri všetkom a do všetkého pomerne často.
Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Odlákala som ženatého muža od rodiny a takto to dopadlo
Každú nedeľu sme chodili spolu na výlety. Ak som aj niečo vybrala ja, väčšinou sme išli tam, kam napadlo Gabiku. Na nákup do Viedne, alebo len tak do reštaurácie sa najesť. Pritom ja som bola skôr typ do prírody. Vždy všetko platila Braňova sestra. Bolo to od nej pekné gesto, ale mne to už prišlo po čase nepríjemné. Braňovi som sa ale bála niečo povedať. Ten na Gabike visel a len ju vychvaľoval, za čo všetko je svojej sestre v živote vďačný. Gabika je neuveriteľne štedrá a keď má z čoho, rozdá aj to posledné, dušoval sa. Proti tomu som už nemohla protestovať. Nechcela som vyzerať ako žiarlivá mrcha, ktorá chce svojho chlapa odčleniť od sestry. Najmä, keď mal len ju.
Myslela som si, že po svadbe Braňo začne tráviť viac času už so svojou novou rodinou. Teda so mnou a s naším nastávajúcim prírastkom. Začal, ale musela v tom čase byť zahrnutá aj jeho sestra. Dokonca aj svadba bola v jej réžii. Ja som mala našetrené tak akurát na svoje šaty, aj to sa mi ešte poskladala sestra s mamou. Všetko ostatné platila Braňova sestra a teda to bolo celé podľa nej. Mala dobrý kontakt na sálu, ešte lepší kontakt na svadobné koláče a fotografa. Nevadí, že ja som chcela čisto bielu výzdobu. Mali sme oranžovú. Gabikinu farbu. Ja som chcela DJ-a, mali sme živú hudbu. Braňo ma pri každej mojej výčitke len zahrnul bozkami a tým, ako to Gabika robí pre nás a my si aspoň môžeme peniaze odkladať pre malého. Bola som zamilovaná a v eufórii zo svadby. Nakoniec som vždy len mávla rukou. Chyba. Ak by som už vtedy zasiahla a Gabike rázne určila hranice, pokiaľ sa nám môže montovať do života, možno by žiadna svadba nebola, ale nemusela by som ani riešiť problémy, ktoré sa nabaľovali po nej.
Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Najskôr ma podrazil manžel, o pár rokov aj dcéra
Po svadbe sa nezmenilo k lepšiemu vôbec nič. Braňo navštevoval sestru ešte častejšie. Gabiku začali bolievať kríže. Musel jej ísť nakúpiť, trocha poupratovať. Nevadilo, že mala doma dve skoro dospelé deti. Ja som tehotenstvo neznášala najlepšie, od Braňa som logicky chcela, aby viac času venoval aj mne. Potrebovala som ho. Braňo sa snažil byť mi oporou, ale videla som, že je celý nervózny, keď nemôže ísť ku Gabike vtedy, ako jej to sľúbil. Majetnícke správanie Braňovej sestry mi začínalo liezť na nervy čoraz viac. Musím sa priznať, že občas som sa zatvárila, že mi je horšie, ako mi bolo v skutočnosti, len aby Braňo ostal doma so mnou a netrepal sa za sestrou. Myslela som si, že ani pôrod nestihne, pretože Gabika mala problém s počítačom, ktorý trebalo opraviť ihneď, lebo príde o veľké zisky.
S odstupom času sa snažím Gabiku priveľmi neriešiť. Zvykla som si na dovolenky tam, kde je to práve v kurze a vymyslí to Gabika. Na to, že Braňo nosí stále len jednu značku oblečenia, lebo je kvalitná a kupuje mu ho sestra. Aj na to, že väčšinu víkendov sme s ňou, alebo ona u nás. Stále mi prekáža, ako chce mať Braňa len pre seba. Jej jediná záchrana ale je, že sa mi nestará do výchovy dieťaťa tak, ako sa stále stará do života môjho manžela. To by bola pomyselná posledná kvapka. Beriem to tak, že aspoň Braňo nebehá za inými ženami, ale vždy viem, kde je. Počula som už veľa vtipov o svokrách, ale rozmýšľam, že spíšem také podobné o švagrinách. Sú minimálne také trpko vtipné a pritom pravdivé, ako aj tie o ich mamách.
Ako by ste situáciu vyriešili? Poznáte podobný príbeh aj vy? Podeľte sa o svoje skúsenosti aj s ostatnými čitateľmi v diskusii alebo ho pošlite celý na plnielanu@plnielanu.sk.
Zdieľať na