Pocity spojené so závratom už aspoň raz v živote okúsil zrejme každý z nás. Zdanlivá strata kontroly nad vlastným telom a orientáciou v priestore dokáže človeka poriadne vydesiť a pripútať ho k posteli aj na niekoľko hodín. Závrat totiž väčšinou neprichádza osamote, ale prejavujú sa spolu s ním ďalšie nepríjemné príznaky. Ako tento stav vlastne vzniká a s ktorými ochoreniami sa spája najčastejšie? Zistite, kedy by ste mali vyhľadať lekára a ako si pomôcť, ak sa s vami začne krútiť svet.
Čo rozumieme pod pojmom závrat?
Odborne sa tomuto stavu hovorí vertigo, pričom ide o druhý najčastejšie uvádzaný symptóm zo strany pacientov (tým prvým je bolesť hlavy). Závrat totiž nepredstavuje konečnú diagnózu, ale súbor pocitov, medzi ktorými dominuje nerovnováha, hojdanie podlahy, pohupovanie ako na lodi či dokonca zakrivenie a krútenie okolitého priestoru. Človek so závratom samého seba vníma ako pevný bod, no cíti veľkú neistotu pri chôdzi, akési omámenie, kolísanie, prípadne ťahanie do strany. Pridružiť sa však môže aj rozmazané videnie, pocit plávania v priestore či strach z následného pádu. Pacienti, ktorí kvôli závratom navštívia obvodného lekára, sa zvyčajne sťažujú aj na:
- nauzeu (pocit na vracanie)
- vracanie
- bolesti hlavy
- hučanie v hlave
Mohlo by vás zaujať: Žihľava detoxikuje, prekrví a pomôže schudnúť: Doprajte si ju na mnoho spôsobov
Problém môže byť v uchu, ale aj v hlave
Vnímanie polohy tela zabezpečuje takzvaný statokinetický orgán, ktorý sa nachádza vo vnútornom uchu. Tvoria ho tri polkruhové kanáliky naplnené tekutinou – endolymfou. Ak dôjde k narušeniu jeho funkcií, vtedy hovoríme o vestibulárnej alebo tiež periférnej príčine závratu. Spôsobiť ju môžu poruchy krvného obehu, nedostatočné prekrvenie alebo zápaly.
Vertigo však môže vzniknúť aj z neurologických príčin, pod ktorými rozumieme problém v hlbších štruktúrach mozgu. Informácie o polohe tela totiž putujú z vnútorného ucha ďalej do mozgového kmeňa až po mozgovú kôru. V tomto smere sú ohrození najmä ľudia po šesťdesiatke, ktorí trpia kôrnatením tepien a sú náchylní na cievne mozgové príhody. V dôsledku narušenia spomínaných nervových dráh mŕtvicou totiž vznikajú závraty. Našu rovnováhu však do veľkej miery ovplyvňuje tiež mozoček, a preto v prípade vertiga neurológovia pátrajú aj tam. V prípade, že závrat spôsobujú poruchy funkcie v určitých častiach mozgu, hovoríme o centrálnej príčine.
Mohlo by vás zaujať: Bojíte sa rakoviny? Jedzte viac červenej repy – jej účinky stoja za to
Čo všetko sa za závratmi môže ukrývať?
Najčastejšie sa so závratmi môžeme stretnúť pri rannom vstávaní, kedy vyskočíme z postele na nohy príliš prudko. Ide o následok pomerne rýchleho presunu krvi z mozgu do dolných končatín a nedostatočného okysličenia orgánu ukrytého pod kosťami lebky. Takýto stav je zvyčajne veľmi krátkodobý a pominie už po niekoľkých sekundách. Platí to aj pri veľmi silnom až záchvatovitom kašli, kedy srdce nestíha pumpovať krv do celého tela, predovšetkým mozgu. Závraty však môže spôsobovať aj nasledovné:
- kardiovaskulárne ochorenie – poruchy srdcového rytmu, ateroskleróza a iné choroby, pri ktorých môže vzniknúť nedostatočné okysličenie mozgu
- prekonaná chrípka alebo zápal – infekcie dýchacích ciest, vnútorného ucha, užívanie antibiotík – to všetko môže prispieť k poruchám funkcie statokinetického orgánu
- hypertenzia – vysoký krvný tlak sa väčšinou u pacientov nijako neprejavuje, no niektorí z nich sa rozhodnú vyhľadať pomoc práve pre závrat a bolesti hlavy
- hypotenzia – pri poklese krvného tlaku sa okysličenie mozgu dostáva na hraničné hodnoty a závrat je jedným z varovných signálov
- neprimeraná psychická záťaž – stres, strach z výšok, hysterický záchvat, panika, stavy úzkosti, najrôznejšie fóbie a podobne
- hyperventilácia – dýchavičnosť, po ktorej zvyčajne nasleduje tŕpnutie tváre a rúk a priamo súvisí s neprimeranou psychickou záťažou
- nízka hladina cukru – podpisuje sa pod kolapsové stavy, ktoré často začínajú práve závratom
- problémy s krčnou chrbticou a hlavovými kĺbmi – dochádza k nedostatočnému prekrveniu mozgového tkaniva a narušeniu nervových dráh
- nadmerný príjem alkoholu a kávy – oboje zvyšuje krvný tlak
- Menièrova choroba – okrem závratov sa prejavuje aj šumením či hučaním v ušiach a postupnou stratou sluchu
- nádorové ochorenie
Mohlo by vás zaujať: Rakovina hrubého čreva a konečníka straší čoraz viac: Ako sa pred ňou uchrániť?
Kedy navštíviť lekára?
Pokiaľ sa u vás závraty opakujú alebo majú príliš prudký priebeh, s návštevou obvodného lekára určite neotáľajte. Je totiž dôležité, aby sa príčina vertiga odhalila čo najskôr. Inak riskujete, že kvôli závratom prídete k vážnejším úrazom, ako sú zlomeniny a k postupnej imobilizácii.
Stavte na prevenciu
Ak vám závraty znižujú kvalitu života, upravte si príbytok tak, aby ste nemali na podlahách žiadne klzké koberce a aby zmizlo zo zeme všetko, o čo by ste mohli zakopnúť. Pri akútnom stave je jedinou účinnou terapiou pokoj na lôžku (s vyvýšením nôh) a prípadne medikamentózna liečba, ktorú vám predpísal ošetrujúci lekár. Nezabudnite na dostatočný príjem tekutín a dbajte o to, aby ste nezostávali dlho hladní (kvôli nízkej hladine cukru). Pri chronických stavoch investujte do držadiel v priestoroch vane a toalety. Vyskúšať môžete tiež najrôznejšie cvičenia na udržanie rovnováhy – ľahkú gymnastiku, jogu a podobne.
Mali ste už problémy so závratom? Ako ste ich riešili? Poraďte ostatným čitateľom v diskusii.
Zdieľať na