Pravdivý príbeh: Odpustila som neveru, chodila do poradne – a všetko zbytočne!

Žena

thinkstockphotos.com

Predtým, ako som sa spoznala s manželom, mala som za sebou zopár kratších vzťahov. Až pri Erikovi som vedela od prvej chvíle, že to je on. Ten pravý, vyvolený, človek, vedľa ktorého budem stáť v dobrom i v zlom.

Erik mal nenáročnú povahu. Nehádal sa, väčšinou mi dal za pravdu, nerád sa dohadoval. Niekomu by mohol ísť týmto na nervy, ale mne práve aj tieto vlastnosti na ňom vyhovovali.

Keď som po rokoch v manželstve, ktoré som pokladala za spokojné a šťastné, zistila, že Erik niekoho má, nestačila som sa čudovať. Dotyčnú som poznala z videnia. Nerobila som mu scény. Chcela som najprv, aby sám prišiel na to, kde je mu najlepšie. Myslela som si, že ak sa zmením, rozprúdim opäť vášeň aj v našej spálni, Erik na tú mrchu zabudne. A tak som začala cvičiť, diétovala, aby som sa následne prejedala, keď som videla, že Erik je voči mne čoraz chladnejší. Behala som, nejedla som, vyvárala som pre rodinu, predstierala, ako veľmi som v pohode. Manžel zmenu v mojom správaní vôbec neocenil. Zranilo ma to. Nevydržala som a vyšla s farbou von – že viem, že niekoho má. Aj to, že ju poznám a že chcem, aby sa začal správať ako chlap a milenku pustil k vode. Erik sa zachoval ako vždy. Neoponoval, nehádal sa, len sa do seba uzavrel. To robil vždy, keď sme mali riešiť akýkoľvek problém. Črta, ktorá mi ňom na začiatku vzťahu tak veľmi vyhovovala, mi začínala čoraz viac liezť na nervy.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Naivná aj po štyridsiatke – ako som len tomuto mohla uveriť?


Keď mi už bolo najhoršie, kamarátka psychologička mi poradila, nech sa zbalím a odídem. Len tak Erik precitne a zistí, že to myslím vážne, a keď sa nezmení, požiadam o rozvod. Dala som na jej radu. Odišla som k sestre. Nič som si od toho nesľubovala, ale taktika zabrala. Erik po týždni prišiel. Prosíkal, sypal si popol na hlavu. Románik nazval pošmyknutím a pripisoval všetko mojej vyťaženosti v práci. Vraj na neho som kašľala, venovala som sa podujatiam, ktoré som pomáhala organizovať. Na jednej strane mal pravdu, ale aj vďaka tomu sme si mohli žiť celkom nad pomery. Lenže peniaze nie sú všetko. Erik navrhol, aby som si našla niečo iné, kde nebudem od nevidím do nevidím. Chcela som manželstvo zachrániť a ak by to malo pomôcť, bola som ochotná z roboty odísť. Našla som si miesto u známej. Síce nuda, ale práca začínala aj končila za dverami kancelárie.

Náš vzťah s manželom sa dostával pomaly do pôvodných koľají. Trávili sme spolu čo najviac času. Ako na potvoru sa v tom čase stal sestre úraz. Nemala nikoho, kto by sa o ňu na dva týždne postaral. Samozrejme, že som sa jej ponúkla. Dlžila som jej to. V čase krízy s Erikom sa na nič zbytočne nevypytovala a nechala ma bývať u seba.

Dva dni na to mi zavolal bývalý šéf. Videl Erika v meste aj so svojou nádherou, s ktorou podľa mojich informácií všetky kontakty prerušil. Neverila som vlastným ušiam. Pri konfrontácii sa Erik ako vždy len uzavrel do seba a nechcel so mnou komunikovať. Vraj mu mám dať čas.  Samozrejme sestra mi radila, nech sa konečne rozvediem. Veď je to úplný tĺk, klepali si na čelo aj moji blízki.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Neuveriteľné – manžel ma opustil kvôli staršej a škaredšej!


Ja som aj napriek poníženiu nechcela manželstvo ukončiť. Navrhla som Erikovi manželskú poradňu. Súhlasil a sľúbil, že s frajerkou sa nadobro rozíde. Poradňa sa ukázala ako dobrý nápad. Veľa vecí Erik povedal, ktoré so mnou nikdy preberať nechcel. Nehovorím, že to bolo hneď všetko opäť idylické, ale pomaly sme sa posúvali dopredu. Začarovaného kruhu nás troch sme sa však nezbavili. Po roku to manžel vzdal. Priznal sa mi, že nie je šťastný a chce odísť za frajerkou. Ak som aj mala ešte nejaké zvyšky hrdosti, prišla som o ne s návrhom, aby Erik ostal a zistil po čase, u koho mu je lepšie. Nepriamo som mu jeho známosť odobrila. Dnes viem, že to bol zúfalý čin. V tej chvíli mi ale nič lepšie nenapadlo. Pre záchranu manželstva som bola ochotná urobiť všetko. Všade sa píše, že o lásku sa oplatí bojovať a ja som sa podľa toho riadila. Lenže každý boj so sebou prináša aj porazených. V tomto prípade som to bola ja. Erik sa od nás nadobro odsťahoval. je to tomu dosť dlho, ale rozvedení ešte nie sme. Ani jeden z nás nepodal žiadosť. Beriem to ako malú nádej, svetielko na konci tunela. Čo ak by predsa len…


Ako by ste situáciu vyriešili? Poznáte podobný príbeh aj vy? Podeľte sa o svoje skúsenosti aj s ostatnými čitateľmi v diskusii alebo ho pošlite celý na plnielanu@plnielanu.sk.

Zdroj: thinkstockphotos.com, thinkstockphotos.com, VD
Odporúčame