Pravdivý príbeh: Môj priateľ je strašný škrob – oplatí sa s ním zostávať?

Hádka

thinkstockphotos.com

Aj napriek skoro dvadsaťročnému nefunkčnému manželstvu mi trvalo štyri roky, kým som sa po manželovom odchode dala dokopy. Nechcela som ostať po zvyšok života sama, skôr som ale nechcela do svojho života nikoho vpustiť. Netúžila som po ďalšom manželstve a všetkých veciach a starostiach s tým súvisiacimi. Už mi ale liezlo na nervy vracať sa každý večer do prázdneho bytu, kde vás nikto nečaká, nemáte ani komu zavolať, s kým sa porozprávať.

O nápadníkov som nikdy núdzu nemala. Robila som v stánku s občerstvením a tlačovinami, tam bolo záujemcov až  až. Niektorí túžili byť len tak vypočutí zo svojich zážitkov z dňa, iní si trúfli aj na malý flirt. To boli väčšinou tí, ktorých doma čakala manželka. O tých som nemala záujem. Páčil sa mi však jeden, chodieval zhruba raz za týždeň. Bol ale vždy so ženou, ktorá si odo mňa kupovala lístok na autobus. Pochopila som, že tajomný neznámy chodí svoju milú vyprevádzať po návšteve na spoj. Ich romanca nemala dlhé trvanie, po čase som vídavala už len jeho. Vždy sme sa pozdravili, on sa na mňa pekne usmial a môj deň v práci bol hneď krajší.

Ešte krajšie bolo, keď sa mi Vlado, ako sa predstavil, prihovoril. Zistili sme, že toho máme dosť spoločného. Aj on žil sám, ale samota ho už nebavila. Tiež hľadal niekoho na spríjemnenie všedných dní. Vlado bol na mňa trocha plachý, ale keď sme sa oťukali, pozval ma do kina. Tešila som sa, veď na rande som bola ešte ako mladé dievča. Dokonca som cítila aj tie motýle v bruchu, akoby som bola pubertiačka.


Mohlo by vás zaujať: 55 pravdivých príbehov – Osudy ľudí okolo nás


Pred kinom mi pípla správa, že Vlado nestíha. Kúpila som teda lístky a počkala na neho. Keďže to bolo prvé rande, nejako som čakala, že pozývať by mal chlap, ale tak keď nestíha, tak nestíha. Vynahradí mi to v kaviarni. Po kine sa ale žiadna káva nekonala. Bola som trocha sklamaná. Vlado ale navrhol ďalšie stretnutie. Vyšli sme si na večeru. Ešte som mala v hlave to kino, brala som preto ako samozrejmosť, že účet bude na Vlada. Keď však prišiel čašník, Vlado si vypočítal svoju sumu, koľko má platiť a to, čo som zjedla ja, som si zaplatila ja.

Nerobila som z toho vedu. Pripisovala som to tomu, že Vlado bol dlho sám a nie je zvyknutý na randenie. Hlavne, že mi s ním bolo dobre. Pretože v ostatných veciach som sa sťažovať nemohla. Bol zábavný, doma mi pomohol, keď som potrebovala niečo opraviť, vedel mi načúvať. Stretávali sme sa raz u mňa, raz u neho doma. Po čase som si aj zvykla, že keď sme u mňa, tak Vlado očakáva, že sa u mňa aj naje, že sa o neho postarám. Keď je to naopak, tak som vedela, že predtým musím ešte skočiť do obchodu, pretože by sme na seba civeli spoza prázdnych tanierov. Vlado doma nikdy žiadne jedlo nemal.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Môj partner žil okrem mňa s ďalšou ženou


Dorazil ma ale výletom na chalupu, na ktorý ma pozval. Vedela som, že chalupa je Vladova pýcha. Celú ju zrekonštruoval svojpomocne a bol to naozaj pekný domček. Útulný, vkusne zariadený, čistý. Tešila som sa, ako strávim s Vladom pekné dva dni. Schladil ma až návrat domov. Vlado ma vysadil pred domom, ale ešte predtým mi vyrátal, koľko to robí na benzín. Najprv som nechápala, až keď mi mával s bločkom pred očami mi doplo, že polovicu mám Vladovi zaplatiť ja. To ma nahnevalo. Dala som mu demonštratívne viacej a odišla som bez pozdravu. Vlado mi na druhý deň volal, akoby sa nič nestalo. Či sa stretneme u neho či u mňa. Dokonca vtipkoval, spomínal na víkend, ako sa už dlho necítil s nikým tak dobre.

Som preto  teraz trocha na vážkach. Vlado je pokrvný príbuzný strýka Držgroša, to je mi jasné. Nie sme ale spolu ešte tak dlho, aby som začínala konverzáciu na túto tému. Bojím sa, že by sa mohol uraziť, zle si to celé vysvetliť a vzťah ukončiť. Na druhej strane by mi občas dobre padlo, keby som vedela, že nejeme celý mesiac len z môjho vrecka. Pretože opravený vodovodný kohútik, vymaľovaná predsieň, či poskladané nové skrine v obývačke sú síce fajn, ale Vlado okrem svojho času pri tom neminie ani cent. Trochu sa bojím, že ten s ním strácam ja.


Vybrané príbehy si prečítajte aj v novej knižke 55 pravdivých príbehov – Osudy ľudí okolo nás. Kúpiť si ju môžete aj na Martinus.sk prípadne v ďalších kníhkupectvách.

Zdroj: thinkstockphotos.com, thinkstockphotos.com, IM
Odporúčame