Svadba s Vladom bola rýchla, malá, skromná. O všetko sa postarali naši rodičia. Najmä moja mama prežívala dosť ťažko, že som ostala tehotná v takom mladom veku, navyše keď ona so mnou mala iné plány ako pomáhať mi meniť plienky. Červený diplom v ruke a úspešná kariéra pokračujúca v tej jej. Stačilo ale pár internátnych večierkov a z Vlada – môjho frajera, sa o pár mesiacov stal Vlado – môj manžel a otec dieťaťa.
O láske nemohlo byť v mojom prípade ani reči. Mala som Vlada rada, ale nebola to láska, z ktorej som bola opitá a podlamovali sa mi kolená. Tá prišla až o pár rokov neskôr. Náš syn už bol veľký a život s Vladom stereotypný, nudný a nenapĺňajúci.
Na kamarátkinom koncerte som spoznala Dana. Veci, ktoré som na Vladovi dovtedy tolerovala, mi začali nenormálne prekážať. To, že nikam nechodíme, že ma odmieta ako ženu, nemá pochopenie pre moje záľuby, že je totálne neambiciózny. Dano bol úplne iný. Zaujímalo ho, čo robím, počúval ma. Po týždňoch oťukávania sme sa zblížili aj intímne. A bola to teda parádna jazda, po ktorej som vedela, že dovtedy som používala len cesty druhej triedy.
Okolie sa nestačilo čudovať, ako v poslednom čase dobre vyzerám, ako som omladla. Bola to pravda. Chcela som sa Danovi páčiť, a tak som začala opäť navštevovať kaderníka aj fitnes centrum. Veci, ktoré som predtým robila v snahe zachrániť aj vzťah kvôli Vladovi. Ten, žiaľ, moju snahu nikdy nedocenil.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Kamarát sa rozviedol kvôli milenke – a takto to celé dopadlo
Po roku tajného stretávania sa sme ja aj Dano vedeli, že nejde len o nejaký taký románik, ale že chceme spolu tráviť čoraz viacej času. Trvalo to ešte ďalšie dva roky, kým sme sa v tomto smere pohli dopredu. Obaja sme boli ešte stále zákonitými polovičkami našich partnerov. Keď som Vladovi predostrela myšlienku o rozvode, naozaj ma prekvapilo, že ostal úprimne zaskočený. Myslela som si, že dávno o mojom romániku tuší, ale evidentne bol ešte väčší ignorant za akého som ho brala. Začal ma presviedčať, nech si to ešte rozmyslím. V tom čase mi už na ňom prekážalo aj to, akým spôsobom si mieša kávu a chcela som byť čím skôr rozvedená, v novom príbytku s Danom. Keďže by prípadný rozvod prebehol rýchlejšie, ak by sme rok spolu nežili, dohodli sme sa na takomto postupe. Mne to padlo vhod, aspoň nebudú komplikácie. Vlado to zas zobral tak, že má ešte šancu, že sa k nemu vrátim.
Konečne sme začali s Danom spolu bývať, všetko bolo úžasné, ba ešte lepšie ako som si predstavovala. Prvých pár mesiacov. Po tomto období som mala pocit, že sa vášeň v našom vzťahu začína pomaly ale iste vytrácať, aby ju nahradili bežné starosti života. Čo a kto bude variť, kto si po sebe opäť neodpratal riad, špinavú bielizeň, prečo je zasa zapálené svetlo v chodbe a prečo je taký problém zatvárať dvere od kúpeľne. Riešila som podobné veci ako voľakedy s Vladom, s tým, že už som nemala energiu ani záujem opäť niekoho prevychovávať. Bola som rozčarovaná. Po toľkých rokoch, keď sme si s Danom predstavovali, ako budeme konečne spolu a oficiálne, mi aj tento vzťah začal byť na obtiaž. Chmúrne myšlienky som najprv ignorovala, ale zavŕtavali sa mi do mysle čoraz hlbšie. K tomu všetkému som začala mať výčitky svedomia kvôli tomu, ako som sa k Vladovi zachovala. Mohol mi byť ukradnutý, ale nebol. Pravidelne mi volával. Buď sa chcel len vyrozprávať, alebo podeliť o zážitky z práce. Nechcela som sa k nemu vrátiť, ale istým spôsobom mi chýbal ako kamarát.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Aj takto môže dopadnúť vzťah so ženatým chlapom
Vzťah s Danom išiel pomaly ale iste od desiatim k piatim. Cítili sme to už obaja, to zakázané ovocie, čo nás k sebe priťahovalo bolo zrazu dostupné a pomaly hnilo. Nakoniec som to bola ja, ktorá po roku prišla s návrhom na rozchod. Dano sa vrátil späť k manželke, ja som odišla k mame. Vlado mi aj odpustil, aj chcel, nech sa vrátim k nemu, ale ja som nechcela. Zistila som, že najlepšie mi je samej a najspokojnejšia som v otvorenom vzťahu. Takom, kde nikto od druhého nič neočakáva, nenárokuje si, vychutnáva si len ten daný okamih a potom ide domov a má pokoj.
Ako by ste situáciu vyriešili? Poznáte podobný príbeh aj vy? Podeľte sa o svoje skúsenosti aj s ostatnými čitateľmi v diskusii alebo ho pošlite celý na plnielanu@plnielanu.sk.
Zdieľať na