Moja sestra bola z nás dvoch vždy tá uletenejšia. Bláznivá, strelená. Podobných prívlastkov by sa na Natáliu dalo nájsť habadej. Hoci sme dvojičky, ja som bol skôr vždy taký nuďas. Poslúchal som rodičov, venoval sa koníčkom. Chcel som si nájsť dobrú prácu, priateľku, s ktorou by som si neskôr založil rodinu a vychovával deti.
Nata vyčnievala z davu už v posledných ročníkoch na základke. Raz prišla domov s prepichnutým obočím, v ktorom sa leskla náušnica, inokedy to boli zasa nos alebo uši. Na strednej škole bola chvíľu v partii metalistov. To sme ju nevideli v ničom inom len v čiernej farbe. Plynule prešla k vymetačom diskoték a barov, kedy je šatník a výzor pripomínal skôr dievča z E55. Na vysokú išla už ako veľká slečinka, ktorá väčšinu času a rada trávila po kaviarniach v nákupných centrách. Samozrejme, v každom tomto jej období jej robil spoločnosť rovnako orientovaný priateľ.
Naši rodičia to všetko tolerovali. Brali to tak, že sa ich dcéra hľadá. Pretože Nata nebola hlúpa. Škola jej išla, a aj keď vyskúšala kadečo, nebola to feťáčka ani povaľačka. Akurát nás všetkých trocha zaskočila, keď začala vyhlasovať, že sa nikdy nevydá. Stačí jej len, keď bude mať s niekým dieťa a potomok bude múdry po nej, s exotickým zjavom po partnerovi.Otec zahlásil, že aj keď je tolerantný, vyrazí ju aj s dverami. Mama sa len pousmiala, bola si istá, že sestra z toho vyrastie.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Syna som chcela milovať, dnes ho však nenávidím
Počas vysokej školy začala Natália cestovať do zahraničia. Najprv len na jeden semester, potom na leto. Neskôr som už ani nevnímal, kde sa moja sestra opäť nachádza a registroval som to len podľa pečiatky na pohľadnici. Po škole sa Nata zapájala sa do rôznych projektov, pracovala aj mimo Slovenska. Z jedného takéhoto pobytu nám napísala, že to vyzerá tak, že sa zdrží o čosi dlhšie. Rodičom oznámila novinu, o pár mesiacov sa z nich mali stať starí rodičia. Mama Natáliu prosila, aby sa vrátila domov. Predsa len, naše nemocnice jej pripadali spoľahlivejšie ako niekde uprostred pralesa. Aspoň tak si mama predstavovala, v akých podmienkach sa Natália nachádzala. Nata ale nemohla cestovať lietadlom. Sľúbila, že príde s malou hneď, ako to bude možné. Rodičia chceli za sestrou pricestovať, ale to im Natália zakázala. Bolo to príliš drahé a podľa nej aj zbytočné, obaja nevedia jazyk, za celý život skoro nevytiahli päty domu, boli by jej len na príťaž.
V tej eufórii z nastávajúceho príchodu bábätka sme sa ani veľmi nevypytovali na otca. Natália povedala, že príde aj s ním, tak sa sme tešili na apríl, kedy mali všetci pricestovať. Setra prišla o mesiac neskôr a postarala sa hneď o dve prekvapenia. Prišla bez otca dieťaťa a na rukách jej odpočíval malý chutný čokoládový batôžtek. Počiatočný šok u mamy vystriedala radosť z prvého vnúčaťa. Už sa tak veľmi na neho tešila, že by jej azda nevadilo, ak by Natália ukázala v perinke malú kenguru. U otca sa ale zázrak nekonal. Malú Miu označil za hanbu rodiny. Ako sa na nich budú pozerať susedia, kolegovia z práce, známi. To bolo to, čo ho trápilo najviac. Miesto toho, aby sa cez to všetko preniesol a tešil sa zo zdravej vnučky, jeho myseľ opantali malomeštiacke pravidlá, ako čo bude vyzerať pred ostatnými.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Mám mladšieho milenca, dcéra sa za mňa hanbí
Natália si ale z toho ťažkú hlavu nerobila. Vždy bola taká, robiť si veci po svojom, názory ostatných ju netrápili a na svojej strane mala mňa aj mamu. S príchodom na svet malej Mii sa jej splnil sen. Nežili v úplnej rodine, ale ani to nevyzeralo, že by ju nejako trápilo. Plánovala sa už nastálo usadiť doma. S otcom dieťaťa prerušila kontakt už dávnejšie. Ja osobne by som sa nedivil, ak by o tom ani nevedel, že po svete behá jeho potomok. Najprv sa Natália chcela nasťahovať k rodičom, ale otec bol proti. Ponúkol som sa preto, že môže načas ostať u mňa. Nakoniec ani to nebolo treba. Mama otca obmäkčila a vyzerá to tak, že Mia si pomaly ale iste obtáča svojho dedka okolo prsta. A klebetné reči, ktorým sa nikto z nás nevyhol? Najlepšia je ignorácia, pretože s ľudskou hlúposťou sa dá bojovať len veľmi ťažko.
Ako by ste sa zachovali k dcére vy? Záleží vám na tom, aby vaše deti žili a mali deti v manželstve? Podeľte sa o svoj názor s ostatnými čitateľmi v diskusii.
Zdieľať na