Každý máme svoje sny. Nosíme si ich v sebe, napĺňame, potláčame alebo dúfame, že sa nám raz splnia. Ja som nebola nikdy nejako extra náročná. Chcela som rodinu a manžela, ktorý bude aj mojim parťákom.
Niekoho takého som našla v Jurajovi. Všetci naši známi si ťukali na čelo, ako sme sa mohli dať dokopy, ale nám to nevadilo. Boli sme síce ako oheň a voda, jing a jang, ale aj to bol jeden z dôvodov, prečo sme do seba zapadli ako puzzle. Ja som bola vždy nohami na zemi, rozvážna, seriózna, Juraj ten bláznivý rojko. On mal kopec prianí a plnil si ich rad za radom, ako mu to čas, energia a financie dovoľovali.
Na okrúhle narodeniny si doprial dlhý poznávací výlet do Ameriky. Vrátil sa uveličený, s novým a vlastne prvým tetovaním vôbec. Na hruď si nechal zvečniť veľkého orla, na znak slobodného a ničím nespútaného myslenia. Hoci Juraj už nemal postavu dvadsiatnika a tento obrázok na ňom vyzeral viac ako sklesnuté kura než majestátny operenec, tento jeho výstrelok som prešla mlčaním a s úsmevom. Ďalší rok zakúsil manžel bungee jumping, rok na to skok z padáka. Už som si myslela, že ma Juraj nemôže ničím prekvapiť.
Eso z rukáva vytiahol na svoje päťdesiatiny. Vždy túžil po motorke. Ako veľmi mladý jazdieval na stroji po starom otcovi. Keď motorka vypovedala službu, novú si už nekúpil, ale vtedy si povedal, že raz sa k jazdeniu vráti. Keď mi Juraj oznámil, čo si plánuje zaobstarať, prevracala som očami. Už nešlo o jednodňový adrenalínový zážitok, pri ktorom vám pomáhajú skúsení inštruktori. Jazdu na motorke som vždy považovala za veľmi nebezpečnú zábavu. Navyše na cestách sú čoraz agresívnejší vodiči, ktorí robia tento spôsob dopravy za ešte nebezpečnejší. Juraj to však nepokladal za zábavu, ale za životný štýl. Nedal si povedať, rok som s ním bojovala, až som to napokon vzdala. Povedala som si ale, že voziť sa s manželom chodiť nebudem. Keď je blázon on, ja nemusím. Juraj ma najprv prehováral, chcel aby som jazdievala na výlety s ním. Dokonca mi na Vianoce daroval motorkárske oblečenie, ktoré som po sviatkoch išla rovno vrátiť do predajne. Prilepené mušky na oblečení a zápach z výfukových plynov vo vlasoch neboli nič pre mňa.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Manžel ma nahovoril na sex vo štvorici – dodnes mi je z toho zle
Juraj preto jazdieval sám, časom sa k nemu pridal náš spoločný kamarát. Najprv to boli len také kratšie výlety raz za čas, postupne každý víkend, až som Juraja pomaly ani nevidela doma. Každú voľnú chvíľu trávil na tom otrasnom stroji. Niekedy ani neprišiel v sobotu domov, len mi oznámil, že už nepôjde proti noci, ale že prespia aj s Matúšom tam, kde sa práve nachádzali.
Matúš nemal ženu ani rodinu. Jemu bolo hej, že má s kým tráviť voľný čas, on doma nikomu nechýbal. Upodozrievala som ho, že mi Juraja kazí a je to vždy jeho vina, že sa nestihnú vrátiť domov zavčasu.
Bola som naivná a hlúpa zároveň. Rok mi trvalo, kým som prišla na to, že manžel si našiel milenku. Nejakú študentku, ktorá bola dosť mladá na to, aby sa mi pokúsila rozbiť rodinu a dosť drzá na to, aby jej to bolo jedno. Najprv som svoj hnev obrátila proti Matúšovi. Mala som mu za zlé, že Juraja kryl a mne nič nenaznačil. Veď na tie záťahy chodil s ním. Ako som sa neskôr dozvedela, tiež nejazdieval sám, ale on bol aspoň slobodný.
Veľa som čítala o ženách, ktoré keď prišli na partnerovu neveru, zázračne schudli desať kíl, vymenili šatník, osviežili účes a razom z nich boli dračice a ich manželom ostali len oči pre plač. Toto ale nebol môj prípad. Za dvanásť mesiacov som dvanásť kíl pribrala a nemala som žiadnu motiváciu kupovať si nové oblečenie ani experimentovať so vzhľadom. Chcela som len jediné. Aby sa mi môj sen o rodine a manželovi, ktorý bol vždy aj mojím parťákom nezrútil.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: „Dokonalý“ manžel – opustil deti, chorú manželku a šiel k milenke
Jurajovi som dala ultimátum. Buď predá motorku a prestane sa stretávať s dotyčnou osobou alebo nech si ide za ňou a svojho najmladšieho syna uvidí tak maximálne raz za pol roka.
Aj to som sa dočítala, že najhoršie čo žena môže v takýchto prípadoch robiť je dávať podmienky a ultimáta. Súhrou viacerých okolností to ale môj vzťah zachránilo. Juraj musel ostať tri týždne na maródke. Samozrejme to nebola jeho motorka, milenka, ani Matúš kto sa o neho po celý tento čas starali. Stála som pri ňom, obskakovala ho, robila všetko aby mal pohodlie a pokoj. Nezaobišlo sa to bez úplného nehádania sa a výčitiek, ale veľa vecí sme si vysvetlili.
Juraj napokon sám prišiel na to, že ak by svoje správanie nezmenil, prišiel by o oveľa viac ako by získal. Keď vyzdravel a mal sa rozhodnúť, motorku nakoniec predal. Zachránil si tým rodinu. Nehovorím, stále ma prekvapuje, keď mi oznámi, čo sa zasa chystá si splniť, ale svoje sny si neplní na úkor tých mojich.
Poznáte podobný príbeh? Ako by ste sa v danej situácii zachovali vy? Podeľte sa o svoj názor s ostatnými čitateľmi v diskusii pod článkom.
Zdieľať na