Pravdivý príbeh: Pravé kamarátstvo prežije všetko – len treba byť úprimný

Kamaráti

thinkstockphotos.com

S Robom som sa poznal ako desiatich rokov. Spolu sme išli aj na rovnakú strednú školu. Nosili sme rovnaký účes, podobne sme sa obliekali. Kto nás nepoznal tipoval, že sme minimálne bratranci. Povahy sme ale mali s Robom rozdielne. On extrovert, spontánny, ja skôr presný opak. Ale takto sme si rozumeli.

Po maturite som sa zamestnal, Robo pokračoval v študovaní ďalej. Ani jednému z nás sa už nechcelo bývať u rodičov, a tak sme si našli spoločný podnájom. Tu sme bývali dlhé roky, aj napriek tomu, že všetci v našom okolí si zakladali rodiny a usádzali sa. My sme boli také veľké deti. Život gombička, hlavne nech je zábava. Steny nášho bytu by vedeli rozprávať zážitky z nekonečne veľa akcií, ktoré sa u nás konali. Steny Robovej spálne by zasa mohli spísať nové Casanove dobrodružstvá. Môj spolubývajúci mal totiž veľkú slabosť na ženy a každú chvíľu bola u nás nejaká nová. Väčšinou išlo len o jednorazové úlety a mojou úlohou, ak to nebodaj dotyčná nepochopila, jej bolo pri raňajkách taktne naznačiť, že milý Robo sa viac už neozve. Robovi to bolo jedno, ten vyspával aj doobeda, ale za túto službičku mi bol vždy vďačný. Dokonca až tak, že mi povedal, nech si pokojne nejakú z jeho koristí požičiam po ňom aj ja, jemu to vadiť nebude. Samozrejme sme o tom vždy len žartovali.

Keď však Robo priniesol domov Moniku, až mi srdce poskočilo. Úplne môj typ. To bolo prvý krát, kedy som dúfal, že Robo ju pošle po strávenej noci domov a ja si od neho vypýtam na ňu číslo. Monika však u nás ostala aj na ďalšiu noc. Z víkendu sa stal týždeň, z týždňa mesiac. Vyzeralo to, že Robo sa konečne zamiloval. Vnútri ma škrelo, že to muselo byť práve do Moniky, ktorú som si mimoriadne obľúbil. Bola nielen krásna, aj sme si veľmi dobre rozumeli. Myšlienky na Moniku som musel rázne zahnať. Autá a ženy sa medzi priateľmi nepožičiavajú a svojho kamaráta by som nikdy takto nezradil.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Kamarátka má ideálneho chlapa, ale ešte aj toho podvádza


V byte som sa o Moniku začal potkýnať čoraz viacej. Jej veci sa začali objavovať v kúpeľni, v kuchyni,, v obývačke. Bolo pre mňa ťažké vnímať ju len ako Robovu frajerku, a tak som sa po čase z bytu vysťahoval. Načasovanie to bolo dobré, aj oni dvaja už medzičasom rozmýšľali o spoločnom bývaní.

Robo chodil s Monikou niekoľko rokov, vyzeralo to, že ona bude tá pravá. Ja som si postupne Moniku vytesnil z hlavy a bral som ju ako priateľku môjho najlepšieho kamaráta. Nič viac, nič menej. Tiež som si našiel známosť a bol spokojný.

Prekvapilo ma, keď sa Robo nakoniec s Monikou rozišiel. Tvrdil, že láska vyprchala a začal ju brať skôr ako kamarátku než partnerku. Dohodli sa, že ostanú priateľmi, ale nanajvýš si poslali správu, keď mal jeden z nich sviatok. Ja som s Monikou stratil kontakt úplne.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Kamarát sa rozviedol kvôli milenke – a takto to celé dopadlo


Stretli sme sa po čase úplnou náhodou. Vo vývarovni, kam chodili na obed všetci ľudia z okolitých firiem. Monika nastúpila do novej práce, čo znamenalo, že sme sa na obedoch vídavali pravidelne. Najprv každý so svojimi kolegami, neskôr sme sa dohadovali a chodili už len spolu.

Monika nestratila nič zo svojho šarmu a zmyslu pre humor. Jedného dňa som sa odvážil a pozval ju po robote na pivo. Mal som nutkanie sa najprv spýtať Roba. Nakoniec som si však povedal, že nemám päť rokov, aby som si pýtal povolenie ako od rodičov.

Keď sme skončili u mňa, priznám sa, že som mal na ďalší deň výčitky. Tie som s opakujúcimi stretnutiami potlačil úplne do úzadia. Vedeli sme, že je nám spolu dobre, nejde len o flirt a nechceme sa po zvyšok života stretávať len u mňa doma tak, aby o tom môj kamarát nevedel.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Kamarátka zarába v zahraničí, nad Slovenskom ohŕňa nos


Rozhodol som sa, že Robovi poviem, ako sa veci majú. Aj za cenu, že by som možno prišiel o kamaráta, išiel som do tohto rizika. Monika bola pre mňa príliš špeciálna, aby som si ju nechal ujsť. Keď som však už sedel Robovi zoči voči, nebolo mi všetko jedno a dúfal som, že to vezme s nadhľadom a na našom priateľstve to nezanechá stopy.

Nuž, Robo bol dosť zaskočený. Síce k Monike už neprechovával žiadne romantické city, bolo na ňom vidno, že nevie, ako má s informáciou, že tvorím s Monikou pár, naložiť. Keď sme sa rozlúčili, týždeň sa mi neozval. Nakoniec som Robovi zavolal ja, či sa niečo nedeje a zavolal ho na pivo.

Robo celú vec zobral vcelku v pohode. Priznal sa mi síce, že chvíľu ho to škrelo, ale k Monike už nič necítil a predsa si nepokazí kamarátstvo kvôli žene. Tie vždy boli aj budú, ale ozajstného priateľa stretne človek len raz za život. Cenil si, že som bol k nemu úprimný. Ja som bol zasa vďačný za tento Robov pohľad na svet a som rád, že je mojím najlepším kamarátom dodnes.


Poznáte podobný príbeh? Ako by ste sa v danej situácii zachovali vy? Podeľte sa o svoj názor s ostatnými čitateľmi v diskusii pod článkom.

Zdroj: thinkstockphotos.com, thinkstockphotos.com, PL
Odporúčame