Vždy som mala pocit, že mi chýbajú dve veci. Peniaze a trpezlivosť. S mojím prvým priateľom, neskôr snúbencom sme sa tak rýchlo rozišli, ako aj zišli. On odišiel zarábať na seba do zahraničia, len mi akosi o tom zabudol povedať.
S druhým mužom som to vydržala o niečo dlhšie. Avšak nebolo to šťastné manželstvo. Všetky peniaze nám doslova kradli automaty. Aj keď sa snažil s týmto neduhom bojovať, vždy sa vrátil do zabehnutých koľají. Ja som si po niekoľkých rokoch povedala stačí a požiadala o rozvod.
Niekto by na lásku na celý život po týchto skúsenostiach prestal veriť, ale ja nie. Vedela som, že do tretice bude všetko dobré. Keď som sa spoznala s Adriánom, bola som si takmer istá. Aďo robil tam, kde ja. Prvý krát ma oslovil na zastávke, kde on čakal na svoj autobus, ktorý ho hodí na ubytovňu a ja na svoj spoj domov. Aďo sa za prácou prisťahoval, v meste nemal nikoho, ani nikoho bližšie nepoznal, okrem svojich spolubývajúcich. Zobrala som si ho pod svoje ochranné krídla, ako to on zo žartu pomenoval. V čase voľna som mu poukazovala mesto, chodili sme na výlety do okolia, do prírody, občas zašli do kina.
Náš vzťah prekvital, žiarila som šťastím a pri chôdzi sa hádam aj vznášala. Aďo sa po čase nasťahoval ku mne a na naše výročie ma požiadal o ruku. Vedela som, že môj priateľ má za sebou rozvod, ale oproti mojim problémom so vzťahmi bol vlastne nováčik. Čo bolo bolo, po príčinách rozchodu som nepátrala, tak ako sa on nevypytoval, prečo mne nevyšli tie moje vzťahy.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Manžel ma nahovoril na sex vo štvorici – dodnes mi je z toho zle
Svadbu sme mali malú, rýchlu a skromnú. Na svadobnú cestu sme nešli nikam kvôli práci, dúfala som, že si to vynahradíme cez letnú dovolenku. Aďovi sa ale nikam ísť nechcelo, neustále sa vyhováral, že nemá dosť našetrené a keď už dovolenka, tak ultra all inclusive so všetkým.
Vedela som koľko má Aďo plat a bola som si istá, že keby chcel, na dovolenku by si našetril. Nakoniec som sa naštvala a zaplatila nám aspoň predĺžený víkend s wellnesom a plnou penziou. Všetko išlo z môjho vrecka a Aďo mi sľúbil, že ďalšia dovolenka bude na neho.
Človek by si myslel, že ak s niekým obýva garsónku, kde sa do izby ledva zmestí rozložená manželská posteľ, musí o tej svojej polovičke vedieť všetko. Niet sa kam schovať, kam ujsť, na tých zopár metroch štvorcových ste si jeden druhému neustále nablízku. Aj tak som až po nejakom čase zistila, že Aďo pchá väčšinu svojich peňazí do svojej bývalej manželky. Nerozumela som tomu. Nemali spolu deti, nemusel platiť žiadne alimenty, na rozvode sa obaja dohodli, čo som vedela. Navyše ona mala svoj normálny príjem. Manžel mi povedal, že jej je to skrátka dlžný lebo ona je sama a nemá takú oporu ako on vo mne.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Manžela som prebrala sesternici, dodnes je urazená
Niekoho by možno tento argument rozcitlivel, ja som však Aďovi pohrozila prstom. Niečo také som nemohla tolerovať. Tak na dovolenku so mnou mená peniaze, ale na to, aby dával bývalke, na to má. Manžel si nedal povedať. Doma poplatil čo mal, niečo minul na seba a ďalšia časť išla bývalej žene. Aj na narodeniny som od neho dostala len najlacnejšiu kyticu kvetov z hypermarketu – vraj to najcennejšie už máme – jeden druhého. Milé nie? Škoda len, že som potom opäť zistila, že bývalej žene posalal 200 eur. To som už bola rázna. Ešte raz a medzi nami už nie je o čom.
Vyhrážky nepomohli, Aďo si bol mojou láskou až príliš istý. Keď nezaplatil ani večeru na naše výročie, lebo vraj nemá peniaze, spýtala som sa narovinu. Priznal, že niečo opäť dal bývalke. Nechápem ani ju, že jej to nie je trápne. Ale veď prečo by nebrala, keď dávajú? Vtedy som mu zbalila veci, nech ide späť na ubytovňu, ak nechce s dotovaním bývalej prestať. Čakala som odprosovanie, sľubovanie a reálne aj z jeho strany nejakú nápravu. Miesto toho sa Aďo odsťahoval. Mala som pocit, že sa z toho viac teší ako smúti. Ani po pár dňoch sa neozval, neprišiel za mnou.
Naša komunikácia je bode mrazu. Stretávame sa v práci, ale tam nie je čas ani priestor niečo preberať. Nechcem sa samozrejme zasa rozvádzať. Aďo ale nemá žiadnu snahu našu situáciu riešiť. Berie to spôsobom takýto som, ber alebo nechaj tak. Neviem či mám prižmúriť obe oči alebo si stáť za svojím, že to ako míňa peniaze, ktoré by mal dávať do nášho spoločného rozpočtu, nie je normálne. Chcem žiť naplno a k tomu patria aj výlety, občas divadlo, večera, dovolenka – ale ťahať zo svojho platu výdavky za dvoch je skrátka nemožné. Nechcem však ostať ani sama, a tak si nie som celkom istá, čo je najlepšie riešenie…
Poznáte podobný príbeh? Ako by ste sa v danej situácii zachovali vy? Podeľte sa o svoj názor s ostatnými čitateľmi v diskusii pod článkom.
Zdieľať na