Mäsožravé rastliny sú ako všetky ostatné rastlinky, akurát si z času na čas doprajú aj hmyz. Práve preto sú také obľúbené a mnohých ľudí fascinujú. Ako sa starať o tento druh, aby spokojne prekvital?
Druhy mäsožraviek
Mäsožravé rastliny sa rozdeľujú aj podľa toho, akým spôsobom „lovia“ hmyz. Jednu skupinu tvoria rastliny s aktívnymi pascami a druhú s pasívnymi.
Aktívne pasce vlastnia odrody Aldrovanda, Dionaea a Utricukaria a pri chytaní koristi sa pasce pohybujú, pričom tento pohyb je rýchly a trvá nanajvýš niekoľko sekúnd.
Pasívne pasce sú tvorené lepkavými listami na ktoré sa hmyz prilepí. Aj rastliny s pasívnymi pascami vykonávajú pohyb, ale je veľmi pomalý a takmer neviditeľný. Listy sa dávajú do pohybu, keď sa prilepená korisť snaží odtrhnúť. Do tejto kategórie patrí napríklad Drosea capensis.
K najznámejším a najobľúbenejším patrí mucholapka podivná – Dionaea muscipula – a to práve vďaka pasci, ktorá dokáže prudko sklapnúť. Drobný hmyz ale lovia skôr druhy ako rosička (Drosera), Pinguicula (tučnica), Byblis alebo Drosophyllum.
Mohlo by vás zaujať: Stop dobiedzavým muchám: Takto s letnou háveďou raz-dva zatočíte!
Starostlivosť o mäsožravé rastliny
Druhy ako Dionaea, Drosera či Pinguicula sú vhodné aj pre začiatočníkov, ale treba im venovať náležitú starostlivosť. Napríklad druhy rosičky a tučnice potrebujú dostatok svetla a slnka a preto by mali byť umiestňované na parapetných doskách. Ideálna orientácia je juh alebo juhovýchod.
Ak sa pýtate čím a ako často treba mäsožravú rastlinu kŕmiť, odpoveď je jednoduchá – nekŕmiť. Rastlinka si dokáže potravu nachytať sama a ak by ste ju kŕmili mohli by ste jej uškodiť, alebo by to mohlo viesť až k úhynu rastliny. Jedinou výnimkou sú mäsožravky pestované v uzavretých akváriách, kam sa hmyz nedostane. V tom prípade ich kŕmiť samozrejme treba, ale bežné druhy ako saracenia, rosička alebo mucholapka sa v takýchto podmienkach nepestujú.
Polievanie mäsožravky
Najlepšia pre mäsožravky je dažďová alebo osmotická voda. Ak nemáte možnosť takúto vodu získať, postačí aj destilovaná voda, ktorú kúpite bežne v supermarkete či na benzínovej pumpe. V krajnom prípade môžete použiť aj odstátu prevarenú vodu s niekoľkými kvapkami octu. Niektoré menej citlivé druhy ako sú saracenie a tučnice si na kvalitu vody až tak nepotrpia a znesú aj tvrdšiu. Tvrdá voda ale znehodnocuje substrát, takže nie je najvhodnejšou voľbou.
Ako často polievať rastlinku závisí hlavne od rodu alebo konkrétneho druhu. Pokiaľ ide o menej náročné druhy vhodné pre začiatočníkov ako sú mucholapky, rsičky, tučnice a saracénie, tak v lete môžu stáť vo vode. Stačí im ju každý deň naliať do misky a s tým si tieto druhy vystačia. Komplikovanejšie je to počas zimy, pretože polievanie závisí od teplotných a svetelných podmienok. Rozhodne ale treba polievanie obmedziť a rastlina by nemal stáť vo vode. Stačí ju poliať raz za 3-7 dní.
Mohlo by vás zaujať: Kráska menom vianočná ruža: Ako s ňou zaobchádzať, aby jej nádhera nepovädla?
Vhodný substrát
Mäsožravé rastliny sa väčšinou vyskytujú na miestach, kde je pôda chudobná na živiny. Ide zväčša o piesočnaté alebo rašelinné pôdy. Ako základ sa preto odporúča používať hrubú vláknitú rašelinu s pH 3,5 a prímesami piesku, perlitu alebo kôry. Druh a zloženie substrátu treba prispôsobovať druhu mäsožravky. Napríklad saracenia, drosera či dionaea sa dobre pestujú v rašeline s prímesou piesku alebo perlitu.
Pokiaľ ide o hnojenie, tak sa pri mäsožravých rastlinách neodporúča. Múžete tak totiž rastline ublížiť a následne vám uhynie. Keď už, tak môžete rastlinu občas prikŕmiť hmyzom, ktorý jej dodá potrebné živiny, ale nie je to nevyhnutné.
Na záver malé odporúčanie pri kupovaní mäsožraviek: rastliny, ktoré sa predávajú v supermarketoch alebo veľkých kvetinárstvach nebývajú v najlepšej kondícií, a tak sa môže stať, že rýchlo uhynú. Je teda lepšie zakúpiť si mäsožravku od pestovateľa alebo predajcu, ktorý sa špecializuje na mäsožravé rastliny.
Pestujete si doma aj nejaké mäsožravé rastliny? Aké? Napíšte ostatným čitateľom v diskusii pod článkom.
Zdieľať na