Pravdivý príbeh: Suseda sa neprestajne povyšovala, dostala lekciu od života

Žena

thinkstockphotos.com

Po niekoľkých rokoch v paneláku sa nám podarilo výhodne predať byt a kúpiť si malý domček v čerstvo vystavanej štvrti. Tešila som na nový začiatok, na to, ako budeme v lete grilovať, v zime leňošiť pri krbíku. Všetci, čo sme sa nasťahovali sme boli v podstate noví. Určite aj to malo vplyv, že sme sa snažili čím skôr zapadnúť a skamarátiť sa.

Vedľa nás sa nasťahovala mladá rodina s malým dieťaťom, oproti bola staršia pani. Všetko slušní ľudia, s ktorými som prehodila z času na čas pár slov. Bolo mi trocha ľúto, že nikto nie je v našom veku s podobne veľkými deťmi. Dúfala som, že z druhej strany sa možno do voľného domu nasťahuje niekto podobný mne a manželovi. Dom bol ale väčší ako naše a núkali ho za veľa peňazí. Dlho sa ho nedarilo predať. Až ho napokon niekto kúpil a ja som bola zvedavá, akí budú naši nový susedia.

Katka s Norom boli manželský pár v našom veku s dvoma deťmi. Ešte aj tie boli rovnako staré ako naše. Táto informácia sa mi veľmi pozdávala. Keď sme sa zoznámili, hneď mi prišli ako milí ľudia. Katka bola paňou v domácnosti, ja som robila často z domu, a tak sme často poobedia trávili s kávičkou na terase raz u nás, raz u nich.

Samozrejme, že som mala aj iné priateľky, len toho času je vždy málo a stretnúť sa s Katkou bolo akurát prejsť desať metrov z domu. Preberali sme rodinu, moju prácu, deti, záhradku. Bolo fajn sa s niekým porozprávať, podeliť o radosti, ale aj starosti. Aj keď to vyzeralo, že problémy mám vždy len ja. Katka mala vždy všetko dokonalé. Aspoň z rozprávania. Keď som sa posťažovala, že moja mladšia dcéra bude mať trojku z dejepisu, Katka stočila konverzáciu na svoju dcéru a ako bude opäť vyznamenaná.

Suseda sa celkovo svojimi deťmi vždy rada pochválila. Excelovali v matematických olympiádach, chodili na klavír, pedagógovia z nich boli nadšení a ročníkmi si plávali svižne ako šťuky. Niekedy som mala pocit, že tie moje sú asi lenivé alebo sme pri výchove spravili niekde chybu. Bavilo ich maximálne prejsť sa so psom, s kamarátmi na bicykel alebo večer do mesta  a v škole to bol skôr priemer. Každý rodič sa však rád pochváli svojimi deťmi, a tak som Katke túto jej vlastnosť nejako nezazlievala.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Sused týral rodinu až do tragického konca a ja som nič neurobila


Z Katkinho správania som ostala nemilo prekvapená, keď sa pri nás cez plot pristavila suseda od naproti. Narodila sa jej vnučka, prišla sa ukázať a pochváliť. Zablahoželali sme jej, Katka vyzerala celá uveličená, aké je to krásne obdobie a ako sa aj ona nevie dočkať vnúčat. Keď suseda odišla, Katka mi priam s hnusom v tvári povedala, že tá jej dcéra musí byť riadne sprostá, keď sa nechá nabúchať od prvého okoloidúceho. Ona by svoje deti asi prizabila, keby prišli domov s tým, že sú v tom.

Moja suseda toto spravila ešte niekoľko krát. Pred človekom sa správala inak, ako za jeho chrbtom. Aj v obchode, kde sme stretli známu. Pred ňou to boli samé milé slová a úsmevy, keď sa s nami rozlúčila, Katka na nej nenechala nitku suchú. Podľa Katky sa hrala na paničku a pritom si všimla, že chodia nakupovať nábytok do obchodného domu, žiadne vybavenie na mieru.

Nechcela som radšej ani vedieť, čo hovorí suseda o mne za mojím chrbtom. Dúfala som, že nič hrozné. Na ľudí som mala vždy nos a mala som pocit, že som v jej obľube. Neviem prečo by mi ináč stále volala, nech k nej prídem, alebo či jej s dačím nepomôžem. Je ale pravda, že môj manžel Katku nemohol vystáť. Tvrdil, že so mnou sa kamaráti len preto, lebo počúvam to jej chvastanie a mudrovanie, a že raz sa jej to vráti. A mal pravdu.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Neveru som videla z prvého radu – a poriadne nechutnú


Katka sa mi od nejakého času doslova vyhýbala. Nevedela som, čo je za tým. Jej muž ale nebol taký tajnostkár ako ona. Na pive sa manželovi zdôveril, že ich staršia dcéra nedokončí ročník na vysokej. Ostala tehotná so svojím spolužiakom, ktorý je navyše černoch, myslím študent z niektorej africkej krajiny. V žiadnom prípade som to Katke nepriala, ale spomenula som si na príhodu so susedou a jej vnučkou.

Nechcela som sa vnucovať, počkala som, až sa mi ozve sama. Trvalo to dosť dlho. Ale napokon si asi uvedomila, že aj tak už všetci vedia, čo sa stalo – a kto nevie sa o chvíľu dozvie, lebo na Monike už začínalo byť tehotenstvo vidieť. Po čase sa mi ozvala a zase sme spolu začali opäť kávičkovať na terase. Samozrejme s jej dcérou bolo podľa nej všetko v poriadku, priam výborné. Monikin partner ma bohatých rodičov a mulatčatá sú predsa najkrajšie deti. Ja by som z toho veľkú vedu tiež asi nerobila, aj keď ani nadšená by som nebola. Ale od Katky ma takáto reakcia prekvapila – len neviem celkom odhadnúť, či sa s tou situáciou ozaj tak pekne zmierila, alebo len hrá to svoje divadielko. Nech je ako chce, jednu výhodu to celé malo – prestala ohovárať a posudzovať všetkých naokolo. Dokonca aj môj manžel uznal, že s ňou už vydrží v jednej miestnosti. Možno to bola pre ňu krutá lekcia od života, ale pomohlo jej to – aspoň zatiaľ.


Poznáte podobnú situáciu zo života? Ako to nakoniec dopadlo? Urobili by ste niečo inak? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdroj: thinkstockphotos.com, thinkstockphotos.com, SD
Odporúčame