Spánok je našou neoddeliteľnou súčasťou, no tajomstvá tohto stavu, v ktorom trávime približne tretinu nášho života, vedci odkrývajú len veľmi pomaly. Tieto zaujímavosti vás presvedčia, že si spánok zaslúži oveľa viac pozornosti, ako sa mu niekedy dostáva.
1. Prečo snívame?
Sny spoločnosť fascinujú už celé veky, no vedci stále nemajú jednoznačnú odpoveď na to, prečo sa nám vlastne sníva. Poskytujú však niekoľko možných objasnení. Podľa niektorých si mozog pomocou snov triedi informácie, ktoré sme prijali počas dňa. Sny však môžu aj reflektovať naše emócie. Tým sa už pred rokmi zaoberal aj SigmundFreud. Podľa neho predstavujú naše potláčané túžby. Podľa výskumu realizovaného na ľuďoch učiacich sa nový cudzí jazyk zase produkujeme viac snov počas spánku vtedy, keď sa niečo intenzívne učíme. Mimochodom, sny sa snívajú všetkým, akurát každému v inom množstve a nie všetci si ich tiež pamätáme.
2. Ako snívame?
- Ak sa vám snívajú sny s konkrétnymi tvárami, určite ich už v minulosti vedome lebo aj nevedome videli, nikdy si nevytvoríte novú tvár
- V snoch môžu vidieť aj slepí ľudia
- 12% svetovej populácia má výlučne čiernobiele sny. Za farebné sny môže pravdepodobne sčasti aj farebná televízia, pred jej vynájdením bolo ľudí snívajúcich v čiernobielych farbách oveľa viac – až 75%
Mohlo by vás zaujať: Máte problémy so spánkom? Riešte ich, môžu viesť k Alzheimerovej chorobe
3. Prečo sa nám zle spí v cudzom priestore?
Možno to poznáte aj vy. Ak spíte mimo svojej postele či domova, stáva sa pre vás noc nekonečným trápením. Neznáme prostredie vám znemožňuje zaspať a keď sa to konečne podarí, zobudíte sa mrzutí a neoddýchnutí. Podľa novej štúdie publikovanej v Current Biology môže za tento fenomén fakt, že počas prvej noci v cudzom priestore je jedna hemisféra nášho mozgu aktívna. V tomto stave monitoruje neznáme prostredie a zachytáva možné nebezpečné vnemy. Neurovedci takúto noc nazývajú nocou adaptácie a podľa nich je počas nej aktívnejšou ľavá hemisféra mozgu. Vedci tiež predpokladajú, že to môže byť pozostatok po našich predkoch, keďže sa často presúvali a spávali na nebezpečných a neznámych miestach. Tento efekt sa dá čiastočne potlačiť, ak si so sebou zoberiete nejakú známu vec, ktorá vás upokojí.
4. Ktoré pohlavie potrebuje viac spánku?
Ženský mozog je počas dňa aj pri zaspávaní viac zaneprázdnený ako ten mužský, preto ženy potrebujú priemerne o 20 minút viac ako muži. Podľa profesora JimihoHorna, riaditeľa Centra pre výskum spánku na Univerzite v Loughborough, ženy dokážu v hlave riešiť a navyše aj robiť niekoľko vecí súčasne. Teda mozog vyťažujú viac ako muži, čím logicky potrebujú viac spánku.
5. Má problematické vstávanie nejaké meno?
Len málokto sa poteší zvoneniu budíka a vstať ráno z postele je pre mnohých večný boj. Nechuť k vstávaniu však nie je nič chorobné. Keď však má človek extrémne problémy dostať sa ráno z postele, je zdravotným problémom, ktorý nazývame termínom dysania.
Mohlo by vás zaujať: Spíte menej ako 6 hodín denne? Pozrite, čo robíte svojmu telu
6. Ako dlho by malo trvať zaspávanie?
Každý človek je odlišný, no v priemere by malo zaspávanie trvať 10 až 15 minút. Ak máte to šťastie, že zaspíte aj do dvoch minút po uľahnutí do postele, je dosť pravdepodobné, že trpíte nedostatkom spánku. Ak zaspávanie trvá viac ako pol hodiny, ľahli ste si málo unavení alebo máte iné spánkové problémy. Mimochodom, vedci zistili, že populárne počítanie ovečiek je pre zaspanie neefektívne.
7. Ako spia zvieratá?
- kone vedia spať aj postojačky
- slimáky môžu spať aj tri roky v kuse
- keď delfín spí, tak spí iba jedna polovica jeho mozgu
- mačky strávia spánkom až 70% svojho života
- najväčšími spachtošmi zvieracej ríše sú netopiere – prespia priemerne až 20 hodín denne. Naopak je to so žirafami, ktoré si vystačia len s dvomi hodinami spánku
Koľko hodín spánku denne si doprajete vy? Napíšte ostatným čitateľom v diskusii pod článkom.
Zdieľať na