Do istej miery je žiarlivosť vo vzťahu prirodzená a stretol sa s ňou hádam každý, kto prežil, alebo prežíva partnerský vzťah. Kedy sa však môže stať nebezpečnou a ako odhaliť chorobného žiarlivca včas?
Čo je žiarlivosť a prečo vzniká?
Podľa psychologického slovníka je žiarlivosť záporný emočný stav, forma úzkosti, ktorá vzniká z pocitu neistoty a strachu zo straty partnera (v prípade milostného vzťahu). Pokiaľ sa drží tento emočný stav v normálnych hraniciach a nejasnosti si dokážete s partnerom vyjasniť, nie je to žiadna katastrofa. Menšie prejavy žiarlivosti sú pomerne bežná záležitosť a vyskytujú sa takmer u každého. Dôležité je to, ako ste sa vy a váš partner s týmto problémom dokázali vyrovnať.
Nebezpečná je patologická žiarlivosť, ktorá vzniká bez zjavnej príčiny a podnetu zo strany partnera. Vzniká teda samovoľne a objaviť sa môžu aj stopy paranoidného bludu. Liečiť patologickú žiarlivosť je mimoriadne náročné.
Žiarlivosť sa pritom nemusí objaviť iba v partnerskom vzťahu. Žiarliť sa dá na súrodencov, kolegov alebo kamarátov. Podnetom na vznik žiarlivosti môže byť čokoľvek – krásna žena alebo muž, úspech, peniaze, postavenie, moc, obľúbenosť v kolektíve, talent.
Mohlo by vás zaujať: Chcete šťastný vzťah aj po rokoch? Ponúkame vám päť tipov, ako na to
Kedy hrozí patologická žiarlivosť?
Normálna, prirodzená žiarlivosť, ktorá vzniká najčastejšie zo strachu alebo prehnanej závislosti na partnerovi zväčša sama odoznie. S chorobnou žiarlivosťou ale prichádzajú aj väčšie a dlhodobejšie problémy. Patologická žiarlivosť je iracionálna, ovplyvňuje osobnosť človeka a je výrazom závislosti a majetníckeho vzťahu. Vzniknúť môže aj bez príčiny, pretože žiarlivci často fantazírujú o nevere svojich partnerov.
Najväčším problémom patologickej žiarlivosti je, že títo ľudia často nedokážu ovládať svoje emócie a správanie. Neraz sa tak stalo, že sú pod vplyvom emócií schopní konať násilne alebo spáchať trestný čin. U takýchto ľudí sa totiž prejavuje hlavne egocentrizmus, narcizmus, urazená hrdosť či komplexy menejcennosti. Svoju úlohu zohráva aj paranoja, pýcha a domýšľavosť. Chronický žiarlivec má extrémnu fantáziu a často sa nedokáže vyrovnať so situáciami, ktoré nekontroluje.
Varovné signály vo vzťahu
Ak žijete so žiarlivcom, mali by ste to odhaliť čo najskôr, aby vám tento problém neprerástol cez hlavu. Všímať by ste si mali varovné signály, ktoré vám patologickú žiarlivosť pomôžu odhaliť skôr, než nastane vážny problém.
Pokiaľ máte s partnerom príliš uzavretý vzťah, nestretávate sa s nikým iným a všetko je to len o vás dvoch, mali by ste spozornieť. To, čo môže spočiatku vyzerať ako romantický a láskyplný vzťah, sa môže premeniť na peklo. Čo ak chcete stráviť večer s priateľmi a zabaviť sa? Alebo zájsť na kávu so starým známym či známou? Pokiaľ to vo vašom partnerovi či partnerke vyvoláva negatívne emócie, vznikajú hádky či dokonca agresivita, nie je to celkom v poriadku.
Ďalším signálom je vypočúvanie, ktoré v začiatkoch môže budiť dojem záujmu. Postupne to však začne ísť do takých sfér, že vám váš životný partner začne klásť otázky ako: Kto je to? S kým si to píšeš? Kde ste sa spoznali? Kedy si ho videl naposledy? Prečo sa na teba díva? a pod. Ak vám ešte k tomu zakáže stretávať sa s opačným pohlavím, kolegov a dlhoročných kamarátov nevynímajúc, malo by vám byť jasné, s kým máte dočinenia.
Mohlo by vás zaujať: Má váš nový partner deti? Radšej sa pripravte na problémy!
Dá sa liečiť?
Ak žijete so žiarlivcom, myslite na to, že sa k vám bude správať tak, ako mu dovolíte. Neprimerané prejavy žiarlivosti musíte odmietať hneď na začiatku vzťahu, inak sa bude situácia len zhoršovať. Ak si myslíte, že keď poskytnete dôkaz o svojej vernosti, bude po probléme, mýlite sa. Chronický žiarlivec si vždy nájde dôvod prečo vás podozrievať. Jediná šanca je primäť ho k tomu, aby vyhľadal psychológa a začal s liečbou. Odborníci sa zhodujú na tom, že patologická žiarlivosť sa dá liečiť, ale ide o zdĺhavý a náročný proces. Keďže následky patologickej žiarlivosti sú deštruktívne a môžu vyústiť až do agresie či už voči polovičke alebo sebe samému, určite stojí za to sa jej podrobiť.
Aké skúsenosti máte so žiarlivosťou vy? Napíšte ostatným čitateľom v diskusii pod článkom.
Zdieľať na