Pravdivý príbeh: Som na dne, manžela mi prebrala vlastná sestra

žena

Thinkstock.com

Život prináša všeliaké prekvapenia a veľa z nich je, žiaľ, dosť nepríjemných. To nevadí, veď prekážky sú tu na to, aby sa prekonávali. Ale keď vám zabodnú dýku do chrbta tí najbližší, len ťažko sa s tým zmierite.

S Vladom sme mali vždy celkom pekný vzťah. Asi trochu obyčajný, ale to mi nevadilo. Dva roky sme spolu chodili, potom sme sa vzali a neskôr prišli aj deti. Nehovorím, že sme po rokoch boli ako mladí zaľúbenci. Ale rozumeli sme si, boli sme partneri, vždy sme ťahali za jeden povraz, čo sa nedá povedať o veľa mnohých dvojiciach v okolí. Všetko sa zmenilo, keď mojej mladšej sestre Marte zomrel manžel.

Dovtedy sme sa veľmi nevídali. Bývali ďaleko, občas síce prišli pozrieť rodičov do našej dediny, ale zdržali sa chvíľku a zase išli ďalej. Keď dostal Martin muž ani nie v štyridsiatke porážku a takmer okamžite zomrel, ocitla sa sestra v ťažkej situácii. Na to aby platila hypotéku sama nemala peniaze a nezdalo sa, že by niekedy mala takú dobrú robotu, aby ju mohla platiť sama v budúcnosti. Nakoniec sa rozhodla byt predať a aspoň dočasne sa presťahovala k našej mame. Pracovala ako predavačka – a tú mohla robiť všade. S Vladom sme ju veľmi ľutovali a snažili sme sa jej pomôcť, aspoň trochu ju rozptýliť. Volali sme ju raz na obed, raz do kina do neďalekého mesta. Jednoducho sme sa snažili jej trochu urobiť program.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Dostal po nevere druhú šancu, ale na milenku sa nevie vykašľať


Keď sa na to dívam spätne, mám pocit, že práve takto to začalo. Boli sme dohodnutí, že pôjdeme do kina. Naša dcéra však ochorela a tak som s ňou musela ostať doma. Vlada som poslala nech pokojne ide, aspoň je menšia šanca, že sa aj on nakazí. Ako sa ukázalo, film nakoniec nehrali, zle sme si pozreli program. Namiesto toho išli na pizzu. Vlado sa vrátil v skvelej nálade. Vraj sa mu zdá, že Marta je už na tom lepšie, dala si víno, bola veselá a mali pekný večer. Vtedy som sa len tešila kvôli sestre, nič iné som v tom nevidela. Všetko som si začala domýšľať až spätne.

Vlado vždy chodil mojej mame pomôcť na dom, keď potrebovala. V tú jeseň sa jej pohoršilo a tak tam chodil častejšie ako dovtedy, dosť často aj sám. Pred tým sa vždy ponáhľal, aby bol čo najskôr doma. Postupne som sa však neraz prichytila pri myšlienke: ,,Čo tam tak dlho, pre pána Jána, robí?“ Dosť často povedal, že sa zarozprával s Martuš. Martuš? Čo je to za meno? Už vtedy mi to malo zapnúť, ale sestru ani muža by som z ničoho takého nepodozrievala. Bola som naivná, čo už. Keď si dnes spätne premietnem všetky tie momenty, v ktorých zrejme boli spolu, mám zimomriavky a chce sa mi kričať zároveň. Viem, že moja sestra je mladšia ako ja, aj chudšia, ale nie je to žiadna zvodkyňa, skôr naopak. Vždy bola skôr taká myška. Ale tichá voda brehy melie, teraz viem, že je to pravda.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Po rokoch som zistila, že môj snúbenec je stále ženatý


A ako som sa o tom všetkom dozvedela? Nenašla som ani smsku, ani nič podobné. Vlado mi to sám povedal. A dôvod? Marta bola tehotná! Za ten jediný rok, čo bola u nás stihla zabudnúť na mŕtveho muža, nájsť si ženatého milenca a ešte aj otehotnieť. Vladovi sa to nehovorilo ľahko. Mala som dokonca pocit, že má slzy na krajíčku. Ale čo z toho. Vraj je mu zo seba samého zle, ale nemôže si pomôcť. Do Marty sa zamiloval a nemôže už bez nej žiť. A teraz, keď čaká jeho dieťa, musí konať. ,,A čo naše deti?“ vykríkla som. Ale Vlado bol rozhodnutý. Najskôr som myslela, že ho zabijem, aj ju. Potom som mu povedala, nech vypadnú z našej dediny. Nebudem sa predsa stretávať na ulici so šťastným kočíkujúcim párikom. A už vôbec nie moje deti. Okrem toho všetky tie klebety a ohovárania. Vlado prisahal, že nikto iný o tom netuší, ale dokedy?

Ako sa ukázalo, nemali veľmi na výber. Keď sa o všetkom dozvedela moja mama, okamžite sestre povedala, nech ide kade ľahšie. V nasledujúcom období bola práve mama, hoci už v dosť biednom stave, najväčšou oporou. Snažila deti proti otcovi neinfikovať, ale asi sa mi to celkom nepodarilo. Keď sa dozvedeli, čo sa stalo, odmietli sa s ním stretávať. Mali už dosť rokov, vedeli, čo znamená, že si otec našiel milenku – a ešte k tomu moju sestru.

Dnes sú tomu už štyri roky. Občas zájdu za otcom, býva necelú hodinu od nás. S normálnym rodičovským vzťahom sa to ale nedá porovnať. Mňa okrem detí s ním už nič nespája. Stále som sa z toho nespamätala, aj keď sa snažím na tú obrovskú zradu zabudnúť. A všetky ženy varujem, dávajte si pozor. Možno keby som ja mala oči viac otvorené a zasiahla skôr, všetko by bolo inak…   


Poznáte podobný príbeh? Čo by ste robili na mieste čitateľky vy? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie.

Zdroj: Thinkstock.com, Thinkstock.com, IK
Odporúčame