Čo je zmyslom a cieľom života ženy?

Obrázok dňa

Ďalšie obrázky
Foto
Ilustračné foto

Keď sa spýtate detí v škôlke, kto vie maľovať, prihlásia sa skoro všetci, rovnaká reakcia je na tanec. Avšak s postupujúcim vekom sa percento detí, ktoré si v maľovaní a tanci veria, znižuje, až sa dostaneme na vysokú školu, kde na rovnakú otázku odpovedalo kladne iba 15 % študentov.


Narodili sme sa šťastní a počas života ako by sme sa to prácne odnaučili. Pomocou odmien a trestov sa prispôsobujeme predstavám, ktoré by sme mali napĺňať a tak vzniká rozpor – medzi tým, kto naozaj sme a kým sa snažíme byť. Snaha presvedčiť ostatných o tom, s čím si sami nie sme istí, snaha naplniť predstavy iných ľudí je to, čo nás ubíja a vyčerpáva. Pretože jediné, po čom túžime, je potvrdenie toho, že maska, ktorú si vytvárame je vierohodná. Inými slovami, pokiaľ si prajem, aby ma okolie videlo ako chytrú a inteligentnú ženu, ale ja o tom vnútorne nie som presvedčená, budem potrebovať neustály vonkajší súhlas. A keď sa mi také potvrdenie dlhodobo nedostáva, začnem o sebe pochybovať.

Ak sa pozrieme na graf, ktorý znázorňuje na jednej osi vek a na druhej subjektívne šťastie vidíme výrazný pokles (šťastia) práve v období od 45. do 50. roku života. Kým sme mladé, je častejšie, že sa nájde niekto, kto má chuť a potrebu nám skladať komplimenty – teda potvrdzovať naše „vysnívané ja“, našu masku. Obdobie menopauzy je potom obdobím, kedy komplimentov ubúda. A my sa stretávame s realitou, že nevieme, kto skutočne sme.

Krivka životného šťastia

Je to obdobie, kedy sa často mení aj naša životná úloha, pretože deti pomaly opúšťajú rodinné hniezda, my odchádzame z práce a niekedy je to aj obdobie partnerských nezhôd napríklad z dôvodu krízy stredného veku, ktorá (možno častejšie u mužov) môže viesť napríklad k mimomanželských vzťahom. Stále sa dá povedať, že žijeme v patriarchálnej spoločnosti, kde je hodnota ženy do značnej miery udávaná schopnosťou reprodukcie, ktorá v období menopauzy mizne a my sa tak dostávame ešte „hlbšie“.

Máme príležitosť sa odraziť od pomyselného dna a začať naplno objavovať rozdiely medzi snom a skutočnosťou, kto naozaj sme. A to pravé „ja“ postupne prijať a milovať. Pokiaľ sa nám toto podarí „krivka šťastia“ sa začne zdvíhať. Kladiem si ale otázku či je nutné čakať až do obdobia menopauzy a či nie je možné začať objavovať svoje pravé „ja“ skôr. Alebo ešte lepšie. Nikdy ho nestratiť. Dnešná doba je naklonená práve tejto ceste „dovnútra“. Cvičíme jogu, meditujeme a snáď už sa ani toľko nehanbíme za to, že máme svojich psychológov.

Priemerný vek ľudstva neustále rastie. Takže zatiaľ čo na začiatku 20. storočia sa ženy dožívali priemerne 50 rokov, dnes sa priemerný vek približuje k 80. Máme teda v priemere o 30 rokov viac na to, aby sme si užívali život. My máme ohromnú výhodu! To, čo si naše prababičky uvedomili, keď umierali, si my môžeme uvedomiť skoro na začiatku života!

Keby sme sa dožívali veku ako ženy na začiatku 20. storočia, umierali by sme nešťastné!

Ako hlavný zmysel a cieľ života ženy vnímam dosiahnutie šťastia. A ako sa hovorí v jednom budhistickom porekadle: „Nemôžeme ovplyvniť myšlienky, ktoré nás napadajú, ale môžeme ovplyvniť to, ako na ne zareagujeme.“ A rovnako tak to vnímam aj so životnými udalosťami, ktoré sa často môžu zdať ako hlavný dôvod nášho šťastia či nešťastia. To zásadné je, ako sa k životu postavíme. Či strasti, ktoré nás stretávajú berieme ako výzvu k posunu a práci na sebe alebo ako pomyselnú hrozbu a dôvod k depresiám. 

Zdielať na Facebooku
  • Zdroj: Ing. Mgr. Kamila Jetmarová pre www.vichy.sk/PR
  • Foto: Thinkstock.com

Diskusia (2)

  • evelina 14.11.2016, 19:58

    Článok : Čo je zmyslom a cieľom života ženy ? podľa autorky článku Ing. Mgr. Kamily Jetmarovej "Ako hlavný zmysel a cieľ života ženy vnímam dosiahnutie šťastia. " Pýtam sa, vie ona, čo je to šťastie ? a odkiaľ vie, že ženy na začiatku 20. storočia, umierali nešťastné ? Od mojej babky a prababky som nič také nepočula, neboli nešťastné, aj keď ich život po 1. a počas 2.svetovej vojny nebol jednoduchý a ľahký... čo ste týmto článkom chceli povedať? nechápem :)

  • zenuska 14.11.2016, 18:09

    no ja mám 44.. a mám pocit, že po 40 sa môj život výýýrazne zlepšil! Tým, ako deti rastú, i my ženy máme viac a viac času na seba, a nie len na deti,... manžela,.. domácnosť, upratovanie, varenie.... žehlenie.... a tak od 40 pravidelne cvičím a starám sa o seba viac. Podľa tho grafu by mala byť žena najštastnejsia po 60-ke, no neviem, neviem, tolko este nemám. Ale u mna je to tak, že najmenej stastne obdobie bolo vzdy po pôrodoch, potom vsetko vzdy islo k lepsiemu. A najstastnejsie obdobie? 20 rokov.

1

Pridať komentár