Pravdivý príbeh: Namiesto záchrany manželstva si vybral alkohol

Žena

thinkstockphotos.com

Priznávam, že už pred svadbou som vedela, že Milan má pozitívny vzťah k alkoholu. Veď sme spolu študovali na vysokej škole a zabávali sa ako každý mladý pár. Dobre som teda vedela, že si rád vypije a následne vystrája kadejaké hlúposti. Čudujem sa, že nikdy neprišiel k úrazu, keďže šťastenu pokúšal naozaj vytrvalo. V študentských časoch mi to však prišlo zábavné. Teraz už samozrejme viem, že to bolo inak.

Páčilo sa mi, že sme sa spolu nikdy nenudili, vymýšľali kadejaké bláznovstvá. Keď na mňa prišli obavy z budúcnosti, vždy som ich zahnala s tým, že sa určite ešte zmení. Nájde si prácu, budeme mať deti a dospeje. Každý chlap predsa musí raz dospieť. Alebo nie?

K alkoholu sa však po svadbe pridala aj agresia. Nemyslím tým, že by mi ubližoval fyzicky, ale večne sa rozčuľoval, vytočila ho hocijaká maličkosť a každé druhé slovo bolo vulgárne. Na druhej strane mal však dobré stránky, pre ktoré som ho milovala. Bol vtipný, akčný, dobrosrdečný, pomáhal všetkým naokolo a nikdy nepovedal nie, keď som ho skutočne potrebovala.

Vytáčali ma neschopní muži, ktorým všetko trvalo večnosť. A to bol dôvod, prečo som s ním vydržala tak dlho. Veľa ľudí sa ma teraz pýta, čo som na ňom videla a ako som sa do neho mohla zaľúbiť. No myslím si, že odpoveď je jednoduchá a nie som jediná na tomto svete. Láska si predsa nevyberá a nepýta sa na váš názor. Podľahla som jeho čaru. Okrem toho som bola príliš mladá a naivná. Čakala som, že svadbou sa všetko zmení a môj muž bude zrazu iným človekom. Mala som hlavu v oblakoch.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Nevera, alkohol, ale aj láska – zažila som v živote všetko


Teraz veľmi ľutujem, že trvalo roky kým som pochopila, že veci budú len horšie, že môj muž stratí aj poslednú štipku súdnosti a dobrého správania. Pred svadbou som si povedala, že musíme mať čo najskôr deti. Jedine tie ho privedú k rozumu, keď sa bude musieť o ne postarať. Opak bol však pravdou. Odišiel na vojnu a na všetko som bola sama. Okrem detí som sa starala o dom, záhradu a príležitostne som šila oblečenie, aby sme mali z čoho žiť.

Keď sa vrátil, nebol iný. Každý deň sa opil a nemal záujem sa ani hrať s deťmi. Pomáhali mi iba moji rodičia. Vždy však podotkli, že mám to, čo som si sama vybrala.

Milan nechodieval do krčmy. Asi nemal s kým, keďže kamarátom jeho závislosť tiež liezla na nervy. Nemal záujem vyraziť si s nimi na jedno pivo a porozprávať sa. On sa chcel opiť do nemoty. A tak sedel večer doma. Spoločnosť som mu nerobila ja, ale fľaša červeného vína.


Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky


Ak sa dnes niekomu o našom manželstve zdôverím, vysmejú ma. Ľudia sa predsa nemenia len tak a teraz to už dobre viem. Povaha človeka sa nedá upraviť na počkanie. Hlavne, ak ten druhý nemá vôbec o zmenu záujem. Je to dlhodobý proces, v ktorom treba veľa trpezlivosti.

Pár priateliek mi hovorilo nech som rada, že Milan nebehá za inými ženami, ale sedí doma pri mne. Áno, sedí, ale večne opitý a mňa to už prestávalo baviť. Nechcela som sa tomu ďalej prizerať. Dobre som vedela, že mi stále len sľubuje to, čo nikdy nesplní. Miliónkrát povedal, že prestane piť. Prosila som ho, nech ide na liečenie, ak si nevie poradiť sám. Mohol tak naše manželstvo zachrániť. Bola by som počkala a dala by som mu toľko času, koľko by potreboval. Stačilo by mi vidieť snahu. Na liečenie sa ale nikdy neodhodlal a pre mňa to bolo jasné znamenie, že nie je ochotný zachrániť naše manželstvo.


Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdroj: thinkstockphotos.com, thinkstockphotos.com, VL
Odporúčame