Ide o aerobický aj svalový šport a jeho korene siahajú až do storočí pred naším letopočtom. Tchaj-ťi, po slovensky známe aj ako taiči, je čínske bojové umenie, ktorého pozitívny vplyv na zdravie čoraz viac potvrdzujú aj štúdie. Najnovšie sa ukazuje, že ide o ten najlepší šport, ktorý môže človek vykonávať po 50-ke.
Znižuje riziko demencie
Behanie v parku pomáha k zlepšeniu mozgových funkcií. Cvičenie so záťažou zase zlepšuje pamäť. Ale na prvom mieste pred všetkými podobami cvičenia, ktoré robia dobre mozgu osobám po päťdesiatke, stojí tchaj-ťi.
Koordinácia pohybov, ich presnosť a relatívna jednoduchosť približujúca sa bojovým umeniam robí z tejto disciplíny elixír dlhovekosti pre neuróny. Každý šport v každom veku robí človeku dobre. Vedci z Canberrskej univerzity sa pokúsili vyhodnotiť rôzne disciplíny a ich prínos pre osoby staršie ako päťdesiat rokov.
V tomto kritickom veku cvičenie pomáha znižovať riziko demencie a ďalších neurodegeneratívnych chorôb. Ale tiež, bez toho aby sme priamo uvažovali o Alzheimerovi, pomáha tešiť sa z pozitívnych účinkov športu na náladu a rast nových neurónov.
Mohlo by vás zaujímať: Dajte si do tela presne podľa vášho veku: Aký šport je šitý pre vás?
Šport, ktorý sa nedá zaradiť
Vedci vo svojej práci analyzovali štúdie týkajúce sa účinkov cvičenia a športu. Športové disciplíny rozdelili na dve veľké rodiny: aerobické a silové. K prvej skupine patria beh a rýchla chôdza, plávanie, jazda na bicykli a všetky aktivity, ktoré môžu byť vykonávané dlhodobo. K silovým športom priradili tie, ktoré posilňujú svaly predovšetkým s použitím záťaže.
„Aerobické aktivity sú užitočné najmä pre kognitívne funkcie mozgu,“ uviedli vedci. Zlepšujú schopnosť uvažovať, chápať, učiť sa, vidieť spojitosti a využívať vlastnú kreativitu. Rovnaký účinok majú joga a tchaj–ťi, ktoré je ťažké niekam zaradiť. Tchaj-ťi je nekonvenčný šport, ktorý je zvlášť vhodný pre osoby, ktoré už nie sú tak fyzicky zdatné, zdôraznili vedci.
Cvičiť čo najčastejšie
Aby sme účinky cvičenia pocítili tiež v mozgu, je potrebné prekročiť prah 45 až 60 minút aspoň miernej aktivity. Pokiaľ ide o to, ako často cvičiť, znie odpoveď: čo najčastejšie. Aj jeden jediný deň v týždni venovaný cvičeniu je však lepší ako trávenie voľného času na pohovke.
Cvičenie pôsobí na mozog tak, že podporuje delenie neurónov predovšetkým v hipokampe, oblasti spojenej s pamäťou a učením, a zvyšuje schopnosť vytvárať stále nové spoje. Prispieva k vzniku nových ciev a tak zlepšuje prísun výživných látok do mozgových tkanív, a obmedzuje zápalové procesy.
Mohlo by vás zaujímať: 6 mýtov o cvičení a zdravej strave: O tomto počúvate celý čas, no nie je to pravda
Tvorí nové neuróny
Spojitosťou medzi pozitívnymi účinkami športu na svaly a mozog sa zaoberala aj americká štúdia. Vedcov, ktorých financoval Národný ústav zdravia, zistili, že jeden enzým, katepsin B, ktorý produkujú svaly po námahe, dokáže podporovať tvorbu nových neurónov. Vlani v januári skupina fínskych vedcov publikovala na stránkach Journal of Physiology štúdiu, pri ktorej merala účinok rôznych športov na neuróny v hipokampe. Tento jav bol obzvlášť výrazný u aerobických športov, až potom u silových cvičení. Žiadny účinok na mozog však nemá cvičenie s vysokou intenzitou, ktoré trvá len krátkodobo.
Máte vlastné skúsenosti s čínskym bojovým umením? Podeľte sa o ne s ostatnými čitateľmi v diskusii pod článkom.
Zdieľať na