Pravdivý príbeh: Manžel mi zakazuje návštevy, prišla som o otca aj priateľky

Najčítanejšie dnes
3 dni
Týždeň

Obrázok dňa

Ďalšie obrázky
Foto
Ilustračné foto

Nebolo to tak dávno, čo som si myslela, že najdôležitejšou osobou v mojom živote je môj manžel Juraj. Žili sme spolu dlhé roky, vychovali sme dve deti a ja som sa po celý ten čas sústredila len na to, aby bol spokojný a mal všetko po čom túži. Bol hlavou rodiny a záležalo mi na tom, aby sa mal dobre. Pretože keď sa má dobre otec, má sa tak celá rodina.


Teraz už viem, že som bola neskutočne zaslepená láskou. Chýbala mi zodpovednosť a rozum, aj keď moji priatelia sa mi častokrát snažili dohovoriť. Jediné, čo ma zaujímalo bolo to, či má Juraj po práci doma navarené a či je všetko poupratované, aby sa nemohol sťažovať. Juraj viedol našu rodinu pevnou a despotickou rukou. Zvykla som si však a vyhovoval mi život žienky domácej.

Moje detstvo však nebolo tak ideálne, ako sa zdali byť roky manželstva. Mama mi zomrela keď som bola ešte celkom malá a neostali mi na ňu žiadne spomienky. Len zopár vyblednutých fotiek. Otec sa po jej smrti zrútil a tak som chvíľu bývala u tety. Tá sa o mňa starala naozaj dobre a tak sa nemôžem sťažovať.

Videla som však v škole, že moji spolužiaci majú dvoch rodičov, kým ja ani jedného. Keď som mala nejaký problém, vždy som sa mohla na tetu obrátiť, no nebolo to to pravé. Niečo mi v živote chýbalo a teraz viem, že som v detstve trpela nedostatkom rodičovskej lásky. Tú som si potom vynahrádzala v dospelosti v manželstve.

Otec sa po rokoch umárania v depresiách chvalabohu vzchopil a mohla som opäť bývať s ním. Dúfala som, že všetko bude fajn a budeme si žiť ako normálna rodina. Moje očakávania sa naplnili a snažil sa mi vynahradiť všetky premárnené roky, ktoré sme bývali od seba.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Manžel ma nahovoril na sex vo štvorici - dodnes mi je z toho zle


Chodili sme na výlety a trávili sme spolu každú voľnú chvíľu. Nikdy som sa naňho nehnevala. Vedela som, že to pre neho muselo byť ťažké a rešpektovala som, že sa potreboval z tejto životnej rany vystrábiť osamote. Veľakrát sme sa o tom rozprávali a nemali sme pred sebou žiadne tajnosti.

Roky plynuli a ja som nemohla na môjho otca povedať ani jedno krivé slovo. Snažil sa ako mohol. Chodil poctivo do roboty, aby sme sa mali spolu dobre a podporoval ma v štúdiu na vysokej škole. Ako roky plynuli, stala sa zo mňa doktorka a bol na mňa nesmierne pyšný. Mal pocit, že zo mňa vychoval slušnú, dospelú a vzdelanú ženu. Keď sa však obzriem do minulosti, som sklamaná, pretože netušil ako sa mýli.

Neskôr som po škole spoznala môjho Juraja. Bol veľmi bohatý a ambiciózny. Drzosť z neho priam sršala a preto mňa, dievča zo skromných pomerov, veľmi priťahoval. Náš vzťah mal veľmi rýchly spád. Po pár mesiacov vzájomného spoznávania som otehotnela a jeho rodičia trvali na tom, aby sme sa okamžite zosobášili.

Nevadilo nám to, keďže sme boli zaľúbení až po uši. Po svadbe sa však začala prejavovať Juraja druhá tvár. Bol strašne majetnícky a chcel, aby som všetok čas trávila len s ním. Priznám sa, že mi to imponovalo. Časom som však stratila všetky kamarátky.


Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky


Žili sme si výborne. Peniaze nám nechýbali, zdravie nám slúžilo a ja som nemohla byť šťastnejšia. S otcom sme sa však úplne odcudzili. Môj manžel návštevy neznášal a tak sme sa nestretávali ani s mojou, ani s jeho rodinou. Vždy si našiel výhovorku prečo nemôžme prísť my alebo prečo nemôžu navštíviť nás. Otca to časom prestalo baviť a už sa neozýval.

Najviac ma však mrzí, že pre mňa urobil tak veľa a ja som ho bezcitne zavrhla a sklamala. V akomsi opantaní lásky som na neho úplne zabudla a nevidela ho dlhý roky. Neviem ako sa má, ani ako sa mu darí. On nás už navštíviť nevládze a my sme za ním neprišli. Keď si predstavím ako žije sám a opustený, je mi veľmi smutno.

Chcem svoju obrovskú chybu napraviť. Moje deti si zaslúžia starého otca a už nedám na Jurajove slová a nebudem poslúchať jeho nezmyselné príkazy. Pôjdem otca navštíviť a ukážem mu, že mi na ňom stále záleží a nezabudla som, čím sme si spolu museli v mojom detstve prejsť. Nechcem si vyberať medzi manželom a otcom. A ani nebudem.


Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdielať na Facebooku

Diskusia (20)

  • lunka 19.08.2017, 09:55

    Stretavat sa s ludmi,okrem hlupakov,je velmi obohacujuce. Stretavat sa s rodicmi a detmi je o to viac! Rodinne vztahy si treba poriesit v predstihu, aby clovek vedel na com je a ci mu to tak vyhovuje. Ludia sa navzajom potrebuju a to je fakt!

  • Eva 18.08.2017, 16:32

    On si to nemusí uvedomovať..on vie že má nad ženou moc a takto mu to vyhovuje..tam pomôže iba jedno..nech si žena spraví čo chce..nech ide za otcom, za sestrou...buď sa muž zľakne a nechá to tak alebo sa to ukončí celé..každopádne sa to vyrieši tak či tak

  • Stano 18.08.2017, 14:05

    Takže milá autorka a Katkina sestra. Vyzerá že vaši drahí trpia práve týmto nedostatkom empatie. Takže ja na vašom mieste by som im povedal " Nemôžem sa stretávať s nikým, tak sa nebudeš ani ty s tvojimi, a ak sa ti to nepáči, tak si len obyčajný sobecký c=3 a manipulátor. Možno sa uvedomí a povolí. Ak nie, tak rozvod kým nie ste vo zvieracej kazajke.

  • Stano 18.08.2017, 13:19

    O čom sa tu bavíme sú dva extrémy a zase platí zlatá stredná cesta. Netreba obmedzovať, pretože už manželstvo samotné prináša svoje pravidlá. Napokon čo si dvaja pred oltárom sľubujú? Vernosť až do smrti. Nikde sa ale nehovorí o tom že sa nemôžeme stretávať so známymi. a osobne si myslím, že neverný bude skôr nešťastný človek, ktorému toho veľa chýba ako ten, ktorý je šťastný a nechýba mu nič. A tak je to aj u nás. Až sa popálim a zmením názor, dám ti vedieť. Aj tebe pekný deň.

  • TITAN444 18.08.2017, 13:11

    Stano - tentoraz naozaj nemám žiadnu námietku. Inak čo sa týka zákazu návštevy otca-tomu neverím. To proste je totálny výmysel. Neviem si predstaviť manžela ktorý by to zakázal manželke. To že ja neprídem k svojej svokre je jedna vec, druhá je že manželka si k svojej mamke môže ísť kedy chce. To aký by už musel byť chrapúň aby toto zakázal? Preto si myslím že toto je vymyslené. Prajem Ti pekný deň.

  • Stano 18.08.2017, 13:05

    Titan, jasné, nie je voľnosť ako voľnosť. Je rozdiel návšteva rodiny ako divoký firemný večierok s kolegami. Problémom dnešných ľudí je nedostatok empatie. Vždy keď chce niekto niečo urobiť, mal by si najskôr predstaviť, ako by sa to páčilo mne, keby to urobil partner. Moja žena by napríklad na večierok s kolegami nešla, lebo by sa jej nepáčilo keby som ja išiel na večierok s kolegyňami. Aj keď je dôvera, človek sa môže pošmyknúť kedykoľvek. Mojej žene by sa nikdy nepodarilo mňa odrezať od svojej rodiny lebo viem že sa s nimi chcem stretávať. Tak by som bol chrapúň, keby som to zakazoval ja jej. Neznášam týchto bohatých debilov, čo majú prachy a myslia si že si môžu ľudí kupovať a vlastniť a potom ich väzniť. Ale v tomto článku fakt nepochopím, prečo sa ženská nemohla stretnúť ani s otcom. To už je choroba, keď niekto žiarli aj na otca.

  • TITAN444 18.08.2017, 12:56

    Stano - vo veľa veciach v tvojich príspevkoch súhlasím, len stále mi niečo viac či menej na nich vadí. Celý tvoj príspevok nechám tak, že v podstate máš pravdu. Zabil si to ale poslednou vetou : voľnosť a sloboda v manželstve - podľa mňa nemožné. Platí to ale vtedy ked je človek slobodný, to áno. Ale v manželstve? Na druhej strane ked si pozrieme štatistku rozvodovosti tak bude pravda u teba. Naozaj tej slobody a voľnosti v manželstvách bude predsa len viac ako je rozumné.

  • Stano 18.08.2017, 12:42

    Titan - Nemôcť sa stretávať s priateľmi alebo s rodinou je choré na psychiku. Keď je niekto pohodlný a nechce sa s nikým stretávať, tak nech sa nestretáva a je to len čisto jeho vec, ale nemá právo to nikomu zakazovať, nemá právo niekoho odriezať od vlastnej rodiny. Ty sa nechceš stretávať so svojou svokrou, tak sa nestretávaj, ale povedz mi prečo by si niekto musel vyberať medzi rodinou a partnerom. Každý môže mať aj aj. a keď to niekto niekomu zakazuje, tak je to majetnícke, a je to lenpreto, že niekto neznesie že sa partnerka baví s niekym iným ako s ním a je paranoidný, že ho bude pred niekým očierňovať. A vedela koho si berie? Je známe, že ľudia sa menia a manželstvo po 2 rokoch je úplne iné ako po 20 či 40 rokoch. Aj jej to na začiatku vyhovovalo, len mi bolo ľúto toho jej otca, ktorý si to nezaslúžil. Toť vsio. Ja mám ženu a priateľov, rodiny známych,stretávame sa spolu všetci a o tom je život a nie sa odrezať od života a hniť doma a byť len sami dvaja. To by si všetci časom liezli na nervy. A keď jednoducho nemám chuť ísť trebárs ku svokre, tak nejdem. Hovorí sa tomu sloboda a voľnosť v manželstve.

  • evelina 18.08.2017, 12:31

    Katka, tento príbeh mi porozprávala kolegyňa. Jej šéf Imriško a Anička žili v dlhoročnom bezdetnom manželstve viac ako 30 rokov. Deti nemali, pretože keď sa konečne Imriško po dlhoročnom chodení rozhodol s Aničkou oženiť, už bolo neskoro. Anička celý život robila Imriškovi slúžku a full service... Toto sa stalo, keď už bola dôchodkyňa. Ochorela, bola dva týždne v nemocnici a Imriško ju denne v nemocnici navštevoval. Celý život zvyknutý na domácu stravu, (býval blízko roboty) musel chodiť dva týždne do jedálne. Asi si uvedomil, čo život bez Aničky znamená, lebo ju po návrate z nemocnice začal nezvyčajne obskakovať. Karta sa obrátila. V jeden deň si imriško zabudol doma okuliare. Zavolal domov : Anička, zabudol som si okulárky, môžeš mi ich priniesť? A Anička povedala : Prídi si pre ne sám... (čo kolegyňa počula...) A Imriško si išiel pre ne. Napriek tomu, že Anička bola mladšia, zomrela skôr....Imriško, veľký fešák aj v osemdesiatke, sa dlho musel o seba starať sám. Želám tvojej sestre, aby nabrala odvahu žiť inak.

  • TITAN444 18.08.2017, 12:25

    Stano - byť stále len pri jednom človeku. To znamená, že treba ženy meniť po nejakom období? Po druhé - kde ty tam vidíš žiarlivosť? Ja som vyše 20 rokov ženatý, ani raz za ten čas ma nenavštívila svokra, nie preto že by nechcela ale preto že to nechcem ja. A tak to aj ostane. Manželka si mohla vybrať, bud to bude tolerovať alebo nie. Vybrali si, je so mnou, Ja tu žiadnu žiarlivosť nevidím. Čo sa týka návštev, každý vie koho si berie, teda mal by, lenže ženy sa nevedia dočkať kedy budú konečne vydaté a na podstatné záležitosti, ktore je potrebné si overiť, zabudnú. No a potom plačú. Na záver, kde bola táto nešťastnica doteraz že jej to nevadilo? Kto mi dá odpoved? Nenapovedala jej len tzv. dobrá priateľka 9 krát rozvedená, že od manžela treba aj odchádzať? Ja si myslím že tu bude niekde pravda. Toť vsio.

1 2 >

Pridať komentár