Mozog sa sám vypína i zapína: V spánku dokáže eliminovať nadbytočné spomienky

Muž

thinkstockphotos.com

Ľudský mozog je časťou tela, ktorá poskytuje množstvo odpovedí i otázok. Preto je odborníkmi neustále skúmaný. Najnovšie sa ukázalo, že je schopný sa samovoľne zapínať a vypínať a tiež eliminovať nadbytočné spomienky. Potvrdilo to niekoľko výskumov zahraničných odborníkov.

Mozog oddychuje aj v bdelom stave

Nadbytočné informácie, ktoré sa v priebehu dňa nahromadili v pamäti, zmiznú, aby dali priestor novým skúsenostiam a optimalizovali energetickú spotrebu mozgu. Ten si „zdriemne“ aj v bdelom stave. Vedci to po prvýkrát pozorovali pri myšiach, u ktorých sa väčšia časť spojenia medzi neurónmi (synapsia) v priebehu spánku zmenšuje v priemere o 20 percent. Objav publikovali na stránkach časopisu Science talianski vedci.

Štúdia ukončila dlhoročnú diskusiu o úlohe spánku v procese učenia a potvrdila teoríu, ktorú odborníci vypracovali pred niekoľkými rokmi. „Podľa ich hypotézy určuje vzájomné pôsobenie s okolím v čase bdelosti postupné posilňovanie synapsií, pretože sa neustále učíme nové veci, i keď si to neuvedomujeme. Spánok naopak slúži na to, aby sa synapsie vrátili na energeticky udržateľnejšiu úroveň a dovolili nám učiť sa ďalší deň nové veci. Vďaka tejto štúdii sa nám po prvýkrát podarilo získať vizuálny dôkaz tohto javu,“ citoval Micheleho Bellesiho z Polytechnickej univerzity v stredotalianskej Ancone taliansky denník La Repubblica.


Mohlo by vás zaujímať: Ľudský mozog je malý zázrak: Čo všetko o ňom ešte neviete?


Mozog sa vypína a zapína

Cieľom spánku je teda zabudnúť zbytočné spomienky. Mozgové bunky prechádzajú z akéhosi stavu „on“, kedy sa aktivujú, do stavu „off“, ktorý je zrejme určený na to, aby mozog šetril energiou. To ovplyvňuje aj našu úroveň pozornosti a vyvoláva epizódy nevedomej nepozornosti, kedy sme akosi „odpojení“. Ukázala to štúdia Stanfordovej univerzity v Spojených štátoch.

Vedci objavili tento jav na myšiach. Registrovali aktivitu kolónií neurónov, ktoré tvoria rôzne vrstvy mozgovej kôry. „V aktívnom stave začínajú všetky neuróny veľmi rýchlo vysielať signály, potom náhle svoju aktivitu zastavia,“ vysvetľuje docent bioinžinierstva na Stanfordovej univerzite Kwabena Boahen. Toto „on“ a „off“ sa odohráva kontinuálne.

Mozog sa sám šetrí

Ked musíme venovať pozornosť nejakému stimulu pochádzajúcemu z vonkajšieho sveta, odpovedajúce neuróny v mozgu spoločne oscilujú medzi „on“ a „off“. Viac času sú ale v aktivovanom stave, a umožňujú tak rýchlejšiu reakciu. Prečo neuróny striedavo odpočívajú i počas bdenia, nie je doposiaľ jasné, vedci ale predpokladajú, že ide o mechanizmus energetických úspor. Keď sú neuróny aktívne a vysielajú signály s vysokou frekvenciou, produkujú odpad nebezpečný pre tieto bunky. Periódy spomalenia signálov teda môžu slúžiť k akejsi očiste od toxického odpadu.

Na základe týchto výsledkov teraz vedci chcú skúmať účinky vyvolané nedostatkom spánku a zmenami rytmu spánku a bdenia typické pre moderný život.


Aké ďalšie fascinujúce zaujímavosti o mozgu ste čítali vy? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdroj: thinkstockphotos.com, thinkstockphotos.com, Milan, ČTK, La Repubblica
Odporúčame