Pravdivý príbeh: Z nášho vzťahu sa vytratila láska, žijeme spolu len zo zvyku

Najčítanejšie dnes
3 dni
Týždeň

Obrázok dňa

Ďalšie obrázky
Foto
Ilustračné foto

Vydávala som sa veľmi mladá. Mala som iba osemnásť a svadbu som chcela z trucu. Doma som to už nemohla vydržať, keďže izbu so mnou zdieľali aj moji dvaja mladší bratia a súkromie som tak nemala žiadne. Rodičia ma ako najstaršiu držali na krátko a kým si moje spolužiačky chodili po zábavách, ja som sedela doma nad knihami.


V sedemnástich som spoznala Matúša. Bol o dvanásť rokov starší, mal stálu prácu, vlastný byt a mne tak nestálo nič v ceste, aby som sa k nemu po čase nasťahovala. Konečne som žila bez toho, aby mi niekto neustále rozkazoval. Rodičia nás dotlačili do svadby, pretože sme samozrejme nemohli žiť len tak nadivoko. Musela som im tiež sľúbiť, že napriek svadbe doštudujem a s deťmi nejaký ten čas počkáme.

Ako sa hovorí, človek mieni... a moje sľuby zostali len sľubmi. Hneď v prvom ročníku na vysokej škole som nechcene otehotnela. Potrat nebol alternatívou a tak som bola nútená prejsť na individuálny študijný plán. Vychovávať dieťa a popritom študovať však nebolo vôbec tak jednoduché, ako som si predstavovala.

Ďakujem však rodičom aj svokrovcom, ktorí nám pomáhali, ako sa len dalo. Či už finančne alebo strážením nášho malého pokladu - Mareka. S Matúšom to však išlo dole vodou. Postupom času sa vo mne prehlboval pocit, že svadba nebola dobré rozhodnutie a vhupli sme do niečoho, čo sme v skutočnosti vôbec nedomysleli.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Za jeho láskou sa skrývala hnusná vypočítavosť


Obaja sme v dobe, keď sme sa spoznali, chceli pred niečím utiecť. Matúš sa cítil sám a opustený, súrne potreboval niekoho, kto sa o neho postará, s kým bude môcť mať deti a kto mu vyplní prázdnotu. Jednoducho povedané, tikali mu biologické hodiny. Ja som zas nechcela bývať doma s rodičmi, ale žiť vysnívaný ,,dospelácky“ život. Škoda, že som nevedela, že byť dospelou nie je až tak úžasné, ako som si predstavovala.

Zo všetkých krásnych predstáv o tom, ako nám bude úžasne, nás vytrhlo naše dieťa. Museli sme rýchlo dospieť, postaviť sa na vlastné nohy a uskromniť sa. Naše názory na život však boli úplne odlišné. Boli sme dvaja úplne rozdielni ľudia, ktorí sa zo začiatku ľúbili, no po čase, ako očarenie vyprchalo, sa z nás stali len priatelia.

Hrdosť mi však nedovolila odísť a na rozvod som tiež ani nepomyslela. Chcela som sa vzchopiť a zmieriť s tým, že sme boli mladí a hlúpi. No bolo už neskoro plakať nad rozliatym mliekom a vedela som, že svojmu dieťaťu otca brať nechcem. Školu som teda dokončila napriek tomu, že mi nikto neveril. Po nej som si našla dobrú prácu a s malou dušičkou som dúfala, že bude všetko dobré.


Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky


Naozaj bolo všetko lepšie. Matúš bol vzorným manželom aj otcom. Stál pri mne vždy, keď som ho najviac potrebovala. Naše rodiny sa z nás tešili. Veď som bola taká mladá, keď som urobila rozhodnutie vydať sa. Báli sa, ako to celé dopadne. Netušili však, že sa nemilujeme a žijeme spolu ako priatelia.

Dnes s Matúšom konštatujeme, že keby sa nezoberieme tak rýchlo, isto sa rozídeme. Veď sme sa vlastne vôbec nepoznali. Teraz, keď sú už naše deti dospelé, mi moje kamarátky radia, rozviesť sa. Náš vzťah s Matúšom však nie je plný hádok alebo nenávisti, ako si niektoré domýšľajú.

Sme priatelia na život aj na smrť. Veď sme spolu prežili toľko... Život nás neraz skúšal a obstáli sme. Máme svoj dom, máme naše deti, vnúčatá a napriek tomu, že už nie sme milujúci sa manželia, ale len priatelia, ktorí spolu žijú, nikdy sa nerozvedieme. Matúš nebol zlým mužom, ale úžasnou podporou po celé tie roky. Viac nepotrebujem.


Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdielať na Facebooku

Diskusia (10)

  • Elena 06.01.2018, 07:07

    ... žít vedle sebe jako přátelé, on i ona jsou na sebe hodní...co to je za nesmysl ?! Proč ? Jsou zde děti a i když je divadlo dokonalé, děti jsou nadmíru citlivé a vnímavé. Copak oni nepotřebují vidět lásku, objetí a štěstí rodičů ? Copak nepotřebují do života vzor, jak má vypadat rodina, dle toho příkladu se životem řídit a takovou rodinu si jednou založit ? Nikdy nikdo mě nepřesvědčí, že pisatelka krom lásky prožívá vše harmonické. Lež ! Proč nejít od sebe, domluvit se jako dospělí lidé, přátelé.. najít společné řešení a ničím děti neošidit ? Nadále se jim věnovat, ukazovat velkou lásku, ale vysvětlit, že i když bude každý bydlet jinde, pořád ta máma i táta pro ně navždy zůstanou. Zůstat spolu a sledovat, jak další a další rok mi je ten druhý vzdálenější, koukat na zamilované páry, tiše závidět a upadat do depresí ? Nebo se tajně scházet s někým jiným ?! Určitě myslet na to nejlepší pro děti, ale co to nejlepší je ? Myslím, zvolit to lepší zlo. I když budou rodiče od sebe, ale ve vztahu úcty, rozumné komunikace a tolerance, dítě si ponese do života slušnost, harmonii a zdravý úsudek. Vyrůstat v ponurém chladu, nevidět a necítit touhu, napětí, laškování a objetí rodičů, nevidět si dát pusu... na jakém základě vykročí do života potomek ? Ano, manželství není jednoduché. Ale pokud si ti dva hlídají, aby v dobrém i zlém nestráceli sluníčko z očí, je hezké, adrenalínové, záviděníhodné... jsem vdaná 28 let

  • fantocy 11.11.2017, 12:31

    Mila Maria, aj ked si sa rozhodla ostat vo vztahu s tvojim manzelom ktory nie jedokonaly, je mi ta UPRIMNE LUTO. Na to aby si pochopila ze zivot nie je len o sexe si nemusela faj..cit cudzie vtaky. Obdivujem ze sa clovek dokaze vobec s niecim takym pochvalit. Ja byt tvojim manzelom tak vyslovim vetu TAAAHNI....

  • Stano 10.11.2017, 13:42

    To sú hovadiny, vždy sa dá stzratená láska a vášeň obnoviť. My sme to so ženou dokázali,lebo sme chceli. Tiež sme si mysleli že príchod detí vzťah utuží a spečatí, ale bolo to presne naopak. Veľa povinností, pozornosť a láska sa rozdelila a zostala len rutina, a povinnosti. Ale sme si povedali že to zmeníme. treba pre to niečo urobiť, len treba mať nápady a fantáziu, častokrát stačí len kúpiť nejaké erotické prádlo, alebo vymyslieť niečo nové, nejaký víkendový romantický pobyt a pod. ale hlavne nesmie chýbať jediná vec, a tou je zmysel pre humor, lebo bez toho je to obyčajné prežívanie a nemôže sa obnoviť vzťah, ktorý je nudný a o ničom. Takž emôj názor je že vzťahy neničia svadby a manželstvá, ale deti.

  • Mária 10.11.2017, 11:39

    Tento príbeh je akoby presna kopia môjho života, preto mi nedá aby som naň nereagovala. Tiež som sa vydala mladá 18-ročná, v 19-nastich som som sa stala matkou, postupne sa mi narodili ešte 2 detí. Môj manžel ma má rád svojím spôsobom. Nechcem zachádzať do podrobnosti, to som iba ja vedela svoje...Vedela som, že láska a milovanie je je o niečom inom a to mi chýbalo. Skúšala som to mimo manželstva, bolo to krásne a vzrušujúce... Doma to nebolo nikdy také... Ale boli tu moje detí, ktoré veľmi milujem a moji milenci o moje detí nestali. Chceli len mňa. Porovnala som si hodnoty a vyšlo mi z toho, že bez mojích detí by som nedokázala byť šťastná ani s jedným z mojích milencov. Ako by som mohla milovať muža, ktorý žiarlí na moje detí a nevidí v ních nič dobré...? Tak som sa rozhodla zostať s mojím mužom, ktorý nie je zlým človekom a miluje naše detí tak ako ja. Moju neveru mi odpustil, a už sa o tom nebavíme. Zostali sme priateľmi, ktorí si navzájom pomáhajú. Detí sú už preč a ked prídu domov čakame ich s láskou a radosťou. Ktorý z tých mužov, čo som mala mimo manželstva by to robil? Našou častou temou sú naší chlapci a vnúčatá, z ktorých máme radosť. Sú aj starosti, nehovorím, ved život je taký aký je. Postupom času som prišla na to, že vašeň a ohnivá láska sú krásne, ale vydržia celý život? A ked to pominie čo tám zostane? Myslím si, že sme urobili dobré rozhodnutie, ked sme zostali s manželom spolu 44 rokov. Obaja sme znášanliví, žijeme v jednom byte, navzájom sa rešpektujeme a v našom veku už aj potrebujeme jeden druhého z iných dôvodov...ako starší ľudia. Casto si kladiem otázku: keby tam bola od začiatku vášeň a všetko čo som v tom čase potrebovala ako by to bolo? Ale nakoniec je všetko tak ako má byť, a všetko sa deje pre nejaký dôvod. Je to naša cesta na ktorej sme sa veľa naučili a preto nič neľutujem. Našla som šťastie v sebe a už nepotrebujem k tomu nikoho zvonku, aby ma robil šťastnou. V mladosti som to nevedela, že sa to dá... Co ma nezabilo, to ma posilnilo. Všetko je tak, ako má byť.

  • paul 10.11.2017, 10:12

    Len sa opat potvrdzuje co viem uz davno...manzelstvo je zabijak vztahov a jeden nezmysel

  • TITAN444 09.11.2017, 11:43

    Konečne sa potvrdili moje slová. Všetko je to len utopia, celý spoločný život sa rokmi mení na stereotyp a čím starší manželia tým viac prichádzajú na to, že život vo dvojici stojí za prt. Lenže už je pozde.

  • Eva 09.11.2017, 10:08

    všetci podomnou...asi ste ten príbeh nečítali..predsa píše že nikdy sa s ním nerozvedie a že je spokojná so životom aký má..a taktiež oceňuje ako sa staral o rodinu a nepíše o ňom nič zlé...či treba si kopnúť aj ked úplne od veci?

  • aaa 09.11.2017, 09:38

    Počúvaj len kamarátky... ak sú rozvedené, samozrejme Ti budú radiť --rozveď sa...a čo získaš...Ty si myslíš, že keď budeš s novým chlapom, že aj s tým po čase život nebude všedný?..... všetko časom pominie.... Porozmýšľaj nad sebou ...

  • fantocy 09.11.2017, 08:39

    Teraz, keď sú už naše deti dospelé, mi moje kamarátky radia, rozviesť sa. Co ine moze radit sliepka sliepke. Dvaja dospeli ludia ktori uz maju odrastene deti urcite najdu noviu lasku plnu romantiky vasne sexu atd. Ano najdu, na mesiac, na rok? A potom to opat sklzne do beznej reality ako s tym predchadzajucim. Pre chvilu vzrusenia treba vsetko zahodit spalit za sebou mosty. Boze chran svet pred takýmito pi..cami.

  • Stano 09.11.2017, 07:21

    Vitaj v realite. Akože je úplne bežné a normálne že sa z každého vžťahu vytratí vášeň a prvotné pobláznenie. Čo si vlastne sťažuješ? Máš byť rada. Máš zdravé deti, na ktoré nie si sama a že ste s mužom skvelí kamaráti s výhodami čo sa nehádajú a nestresujú? Mala by si radšej postihnuté dieťa, muža alkoholika čo ťa dobre zmláti? A vždy sa dá znova zamilovať aq vniesť do vzťahu aj novú vášeň, len pre to treba niečo urobiť. Tiež sme so ženou takto žili a po príchode detí sa akosi všetko vytratilo, ale sme si so ženou znovu k sebe našli cestu a dnes sme šťastní. Ťukiťuk.

1

Pridať komentár