Pravdivý príbeh: Nášmu vzťahu nikto nedával šancu, dnes máme spolu tri deti

Obrázok dňa

Ďalšie obrázky
Foto
Ilustračné foto

Pred mnohými rokmi som odišla žiť do Anglicka. Po strednej škole som nenašla uplatnenie a nemala som nič a ani nikoho, kvôli komu by som chcela ostať. Odišla som za lepším životom, dúfajúc, že sa tam v hlavnom meste uchytím a neoľutujem svoje rozhodnutie, opustiť rodičov a ísť si za svojim snom.


Ani vo sne by mi nenapadlo, že v Londýne stretnem lásku svojho života. V prvom rade som si potrebovala zarobiť, našetriť a nie riešiť lásku, ktorá mi vždy priniesla len komplikácie a problémy.

Hneď, ako som sa v Londýne ubytovala, vrhla som sa na hľadanie práce. Veľa úspor som nemala, takže prácu som potrebovala čo najskôr. Je to trochu klišé, no začala som pracovať ako čašníčka v jednej reštaurácií. Mala som šťastie, pretože som aspoň ako tak zvládala angličtinu.

Táto práca však bola veľmi náročná a vyčerpávajúca. Majiteľ reštaurácie od nás chcel, aby sme každý deň pracovali vyše štrnásť hodín. Skoro ráno sme museli ísť nakúpiť na trh čerstvé mäso a zeleninu a potom sme obsluhovali, až kým sme neboli totálne unavené.

Takto som si svoje dobrodružstvo v zahraničí nepredstavovala a tak som sa snažila nájsť si niečo lepšie. V reštaurácii sme mali, chvalabohu, stáleho zákazníka, ktorý bol veľmi priateľský. Volal sa Adam a pochádzal zo Švédska. Keď som sa mu zdôverila s týmto problémom, povedal, že jeho priatelia hľadajú opatrovateľku k ich deťom.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Z nášho vzťahu sa vytratila láska, žijeme spolu len zo zvyku


Spočiatku som sa veľmi bála, pretože som nemala ani tušenia, do akej rodiny idem. O deti som sa nikdy nestarala, no Adam ma upokojil, že sú už väčšie a nie je potrebné nonstop ich kontrolovať.

Práca ma bavila a vedela som zarobiť toľko, že som posielala peniaze aj rodičom na Slovensko. Okrem toho som sa perfektne naučila jazyk a náš vzťah s Adamom sa začal prehlbovať.

Rozumeli sme si a ja som mu bola za všetko nesmierne zaviazaná. Bol skutočne dobrý človek, ktorý mi pomohol vo chvíli, keď som to najviac potrebovala. Často sme sa stretávali a podnikali rôzne výlety. Po čase sme sa rozhodli náš vzťah odtajniť a pricestovali sme za mojou rodinou na Slovensko.

Rodičia aj priatelia ma namiesto podpory varovali, nech si dávam pozor. Chápala som však ich obavy, pretože Adama vôbec nepoznali a nevedeli, čo sa z neho môže vykľuť. Najviac ma však zamrzelo, keď mi mama pri našom odchode do Londýna povedala, že nám to aj tak dlho nevydrží, pretože sme úplne rozdielni.

Jej slová vo mne rezonovali celou cestou. Po tvári mi tiekli slzy a Adam sa neustále vypytoval, čo sa stalo. Nechcelo som mu však povedať, čo mi mama povedala. Nechcela som, aby bol nahnevaný. V tej chvíli som si povedala, že im dokážeme, ako si spolu rozumieme a že spolu chceme stráviť celý život.


Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky


V Londýne sme sa napokon onedlho zosobášili. Nebol to však nepremyslený a unáhlený krok. Vedela som, že moja rodina ani priatelia, by to nikdy neschválili a chcela som nás ušetriť zbytočnej drámy. Dodatočne som rodičom poslala oznámenie. Chvíľu boli nahnevaní, no neostávalo im nič iné, len sa s našim manželstvom zmieriť.

Dnes máme tri deti a žijeme na Slovensku. Rodina mi chýbala, aj napriek tomu, ako sa k nášmu vzťahu postavili. Adam je šikovný a vďaka tomu, že ovláda viacero svetových jazykov, nemal problém nájsť si dobre platenú prácu.

Neľutujem, že som vtedy odišla napospas osudu do úplne cudzej krajiny. Toto rozhodnutie mi dalo môjho úžasného manžela a deti, ktoré ma robia najšťastnejšou ženou na svete. Chcem odkázať všetkým ženám, ktoré sa boja urobiť to, čo som urobila ja, aby poslúchali svoje srdce a nie rady blízkych.


Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdielať na Facebooku

Diskusia (6)

  • evelina 09.03.2018, 12:41

    Je pravdou že na tento príbeh je zbytočné čokoľvek napísať, ale na druhej stran, budeme potom za blbcov my. Je ťažké uveriť, že rodený Švéd žije dlhodobo v Anglicku ! Aj keď láska hory prenáša a o tú v tomto príbehu vôbec nešlo, bol ochotný prísť žiť na Slovensko, prečo? Nevzal manželku žiť do Švédska, kde je určite vyššia životná úroveň a sociálne vymoženosti, prečooo ? Odpoveď je jediná...! a že majú už tri deti, to má byť zárukou pevného vzťahu? Rodina ho videla, počula a odhadla.... Potom mojka, neplač!

  • TITAN444 08.03.2018, 11:16

    Už teraz ľutujem že som sa vôbec na túto kravinu ozval. Ale hádam to prežijem.

  • adamko 08.03.2018, 10:40

    Hoci bol na Švéda tmavší, porozumeli sme si hneď, ako Ho vytiahol.

  • Stano 08.03.2018, 10:16

    Najviac ma pobavila tá rada na záver. Poslúchať srdce a nepočúvať rodinu. To je jaká blbosť. Nie nadarmo sa hovorí že láska je slepá. toto porekadlo vzniklo ako výhovorka pre tých, ktorí ktorí išli za srdcom a to skončilo zlomené. Pani mala najmä šťastie, lebo aj výnimky existujú. Ale poznám strašne veľa príbehov aj známych, čo počúvali srdce a ignorovali varovania rodiny a príbuzných. nakoniec aj tak dopadli. Rozvody alebo nevery. Ale v tomto prípade súhlasím s Evou. Neviem prečo ho jej rodina odsúdila keď ho ani nepoznali. Asi mali svoj názor na cudzincov. A napokon poznám veľa známych, čo boli v zahraničí si privyrobiť, a takmer všetci sa nakoniec vrátili späť na Slovensko, lebo doma je doma a aj tá rodina začne veľmi chýbať. Takže prajem veľa šťastia.

  • Eva 08.03.2018, 09:51

    fakt by ma zaujímalo prečo niekto povie že vzťah nemá budúcnosť keď o tom človeku nič nevie...to vleje človeku nádej do budúcna...mamička a "priatelia" sú dúfam dosť ďaleko

  • amata 08.03.2018, 09:47

    Článok je asi o tom, či pri výbere partnera máme poslúchať svoju intuíciu alebo rodinu? V tomto prípade nešlo o nejaký vášnivý, od prvého momentu fyzický vzťah , ale o také postupné spoznávanie sa, takže vzťah mal väčšiu šancu na úspech.Vášnivé vzťahy proste vyprchajú, žiaľ. Ten muž je proste dobrý človek a s takým sa žije.A rodina? Proste podľahli predsudkom o cudzincoch, a možno ani nie o predsudkoch, lebo väčšina takýchto vzťahov krachuje.

1

Pridať komentár