Skutočný príbeh zo života hypochondra: Strach i panika zo všedných vecí

Žena

thinkstockphotos.com

Hypochondria je dobre známa psychická choroba, ktorá sa častokrát zľahčuje, či je dokonca terčom posmeškov. No ide o vážnu záležitosť a serióznu poruchu, pri ktorej človek napríklad cíti telesné symptómy, ktoré nemajú žiadnu organickú príčinu.

Hypochondria je definovaná ako duševná porucha, ktorá sa môže vyskytovať buď samostatne alebo v kombinácii s inými poruchami. Ľudia, ktorých hypochondria postihne, sa neustále nadmerne pozorujú a majú čím ďalej tým väčšie obavy z chorôb. Znovu a znovu sú úprimne presvedčení, že sú chorí, a toto presvedčenie je také silné, že im narúša bežný život. Strachom z chorôb trpí každý pätnásty Európan. Polovica z týchto ľudí je pokladaná za hypochondrov.

Hypochondria je obzvlášť bežná u ľudí v tvorivých profesiách. Medzi slávne obete tejto choroby patril napríklad Charlie Chaplin. O tom, aké zložité je žiť s hypochondriou sa so svetom podelila nemecká novinárka Nicola Erdmannová. Toto je jej skúsenosť s hypochondriou.

Oboznámená s príznakmi

Desia ma baktérie, desí ma, že ochoriem, desia ma infekcie a desia ma aj choroby, ktoré nie sú nákazlivé. Mozgové nádory, lymfómy, karcinóm pažeráka, strata sluchu, zápal hltana… Strávila som celé hodiny štúdiom týchto chorôb na internete a tiež čakaním u lekára na vyšetrenie. Som veľmi dobre oboznámená s tuberkulóznou pleuritídou, so všetkými komplikáciami pri zápale pľúc, s ľudským herpesvírusom, príznakmi reumy a rôznymi teóriami o meraní pH vzduchu.


Mohlo by vás zaujímať: Zdravý chorý: Kto je vlastne hypochonder a ako sa lieči?


Presvedčená o chorobe

Celý čas, čo som bola na dovolenke v karibskej oblasti, som bola presvedčená, že mám lymfóm. V noci som nemohla spať, ležala som na posteli a prehmatávala si lymfatické uzliny. Nech cestujem kamkoľvek, vždy so sebou mám veľa druhov antibiotík, rovnako ako lieky proti bolesti hlavy, migréne, vracaniu, hnačkám a podobne.

Samozrejme viem, že sa za mojím stavom skrýva niečo celkom iné. Hovorí sa, že hypochondria je dôsledkom negatívnych skúseností s chorobou alebo smrťou, a že je táto porucha spojená s tým, ako sa rodina danej osoby k týmto problémom stavia. Je do istej miery spojená so strachom a čiastočne podmienená geneticky. Zvyčajne sa mi darí vystopovať pôvod svojich neustále sa vracajúcich obáv k zdroju strachu, ale to neznamená, že by som ich tým automaticky dostala pod kontrolu.

Inokedy si dokážem objektívne povedať, či sú moje obavy reálne alebo nie, ale aj tak nakoniec skončím u myšlienky: „Ale aj tak to niekedy môže byť rakovina. A čo keď je to práve teraz môj prípad?“

Panika z kľučiek

Úplný horor sú kľučky na dverách. Nikdy neviem, ako sa dostať z verejného záchodu, bez toho aby som sa musela dotknúť kľučky, na ktorú mohli siahať ľudia, čo si neumyli ruky. Zvyčajne sa snažím vziať na otvorenie dverí kus toaletného papiera alebo papierový uterák, ale často nie sú v blízkosti dverí. A tak si ho musím zobrať priamo vnútri kabínky, potom tým kontaminovaným kúskom papiera otvoriť dvere, a ďalej ho držať v ruke, pretože za dverami ho nie je kam vyhodiť. Kovové kľučky ma desia o niečo menej než plastové, pretože som presvedčená, že baktérie na kove neprežijú tak dlho, ako na plaste. Raz som to niekde čítala.


Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky


Problémy pri cestovaní

Môj každodenný život, zvlášť v zime, je vyčerpávajúci. Radšej si nechám ujsť metro, len aby som sa mohla posadiť v ďalšom, ktoré príde prázdnejšie a nebudem sa musieť držať plastových tyčí. A tiež vždy čakám, až niekto iný stlačí tlačidlo otvárania dverí.

Príšerné sú aj lietadlá. To som sa dozvedela z článku s titulky ako: „Nemáte tušenie, kde číha najviac baktérií.“ Najhoršie sú vrecká na sedadlách, pretože tam ľudia strkajú použité vreckovky. Tiež plastové stolčeky sú zlé, pretože na nich niektorí rodičia prebaľujú deťom plienky. Keď to len trochu ide, nepoužívam ani jedno z toho.

Nonstop s antibakteriálnym gélom

Čítala som články, podľa ktorých je antibakteriálny gél neúčinný – ale aj tak sa nedokážem najesť, kým si ním neočistím ruky. Pri nákupe v pekárni najskôr dlho pozorujem predavačov, či nesiahajú holými rukami na pečivo a peniaze zároveň. Samozrejme si pravidelne dezinfikujem mobilný telefón a nepodávam ľuďom ruky.

Napriek tomu všetkému nie som chorá menej často ako ktokoľvek iný. Len si všetko robím ťažšie – v zdraví aj v chorobe.


Máte skúsenosti s hypochondriou? Napíšte ich ostatným čitateľom v diskusii pod článkom.

Zdroj: thinkstockphotos.com, thinkstockphotos.com, Milan, Nicola Erdmannová/Die Welt, ČTK
Odporúčame