S Marošom sme sa spoznali, keď som mala 28 rokov. Obaja sme mali za sebou mnoho neúspešných vzťahov a hľadali sme niekoho, s kým by sme zostali už navždy. Vedeli sme, že je najvyšší čas na to, aby sme si založili rodinu.
Zoznámila nás spoločná kamarátka, pretože si myslela, že si budeme dokonale rozumieť. Mala pravdu, i keď spočiatku som bola skeptická, pretože som mala vždy smolu na blbcov, ktorí mi strpčovali život.
Maroš mi však dokázal, že normálni muži ešte existujú. Jeho humor ma úplne dostal. Mala som pocit, že sme si veľmi podobní a že by to mohlo konečne vyjsť. Jednoducho sme si perfektne sadli a ja som konečne našla svoju spriaznené dušu.
Nevrhli sme sa však do vzťahu bezhlavo. Šli sme na to pomaly, keďže obaja sme sa v predošlých vzťahoch nepekne popálili. Najprv sme chodili len na kávu, potom prišli večere a nakoniec spoločné víkendy. Nikdy medzi nami nenastalo trápne ticho a ja som cítila, že som našla pána pravého.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Z nášho vzťahu sa vytratila láska, žijeme spolu len zo zvyku
Všetko klaplo a po pár mesiacoch mi Maroš vyznal lásku. Jednoducho povedal, že ma miluje. Bola som šťastná, pretože som to cítila úplne rovnako. Nič nám teda nestálo v ceste a po roku a pol ma požiadal o roku. Rok na to, som sa stala jeho právoplatnou manželkou.
Maroš dobre zarábal, pretože vlastnil stavebnú firmu. Ja som učila na strednej škole a za tie roky som si stihla čo-to našetriť. Rozhodli sme sa teda, že si postavíme dom. Jediné, čo v tom dome chýbalo, bol detský smiech.
Snažili sme sa o bábätko, no nedarilo sa nám. Prišli depresie, hádky, výčitky. Nevedeli sme, kde je chyba a obaja sme z návštev u lekára boli vystrašení. Nechceli sme počuť, že je jeden z nás neplodný. Jednoducho, báli sme sa rozsudku.
Lekár však potvrdil, že je všetko v poriadku. Mohli sme mať deti, no napriek tomu, tehotenstvo neprichádzalo. Z každej strany som počúvala, že som už dosť stará na to, aby som mala deti a nech neotáľam. Tieto reči ma ubíjali a bola som už na ne doslova alergická.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Vydala som sa druhýkrát. Za toho istého muža
Mojich rodičov nezaujímalo nič iné, len kedy budú mať vnúčatá. Mala som pocit, že na mňa strašne tlačia. Myšlienkou na dieťa som bola priam posadnutá. Nič iné ma nezaujímalo, len to kedy otehotniem. Mala som 34 rokov a moje biologické hodiny bili tak hlasno, že som nepočula nič iné. Bola to však moja chyba. Podľahla som panike.
S Marošom sme závideli ostatným párom, ktoré sa prechádzali pred domom s kočiarom. Aj my sme chceli zažiť ten úžasný pocit, o ktorom nám každý rozprával. No na otázku, prečo ešte nemáme dieťa, sme nepoznali odpoveď. Mali sme povedať, že sa nám nedarí? To mi hrdosť nedovolila a tak sme tvrdili, že si chceme ešte užívať. Pravdu poznala len najbližšia rodina.
Po rokoch snaženia nám neostávalo nič iné, len sa zmieriť s tým, že deti mať nebudeme. Adopcia neprichádzala do úvahy. Maroš navrhol, že začneme cestovať a užívať si život naplno. Súhlasila som, veď čo iné mi ostávalo?
No ani peniaze a ani luxus nedokázal nahradiť to, po čom sme obaja tak veľmi túžili. Bezdetnosť nás nadobro rozdelila. Nemalo zmysel tváriť sa, že je všetko v poriadku. Napokon sme si šli vlastnou cestou.
Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky
Po rozvode som sa však ešte stále necítila byť stará na to, aby som mala deti. Bola vo mne obrovská túžba po novom vzťahu a po bábätku. Vydala som sa teda aj po druhýkrát a urobila som dobre. S Martinom sa nám skutočne bábätko podarilo, napriek môjmu pokročilému veku.
Som konečne tá najšťastnejšia mama na svete. Moje prosby boli vypočuté a môj život je konečne naplnený. Som rada, že som nezostala s Marošom a neuspokojila som sa s tým, že si budeme užívať peniaze a bezstarostný život bez detí, ako navrhoval.
Maroš sa takisto oženil a je otcom krásneho chlapčeka. Vychádzame spolu dobre a občas sa stretneme, aby sme sa si povedali, ako žijeme. Usúdili sme, že všetko je tak ako má byť. Osud rozhodol za nás. Naše gény si proste nesadli.
Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.
Zdieľať na