Pravdivý príbeh: Manžel ma opustil, keď som vážne ochorela

Obrázok dňa

Ďalšie obrázky
Foto
Ilustračné foto

Náš príbeh s Romanom nie je veľmi romantický a nemá ani šťastný koniec. Práve naopak, ľutujem deň, keď som ho spoznala, pretože sme boli dvaja mladí a hlúpi ľudia, ktorí si mysleli, že svet je gombička. Dnes viem, že ak neuverím Romanovým sladkým rečičkám, môj život by bol oveľa lepší.


Keď sme sa s Romanom spoznali, mal len dvadsaťtri rokov a ja o päť viac. Dlho ma prosíkal, aby som to s ním skúsila, napriek tomu, že je mladý a príliš neskúsený. Bolo to v čase, keď som mala zlomené srdce z dlhoročného neúspešného vzťahu. Dala som mu šancu, pretože som potrebovala na tento vzťah zabudnúť a zažiť niečo nové.

Roman ma skutočne očaril. Som si istá, že k tomu prispelo to, že som to veľmi chcela a v tom čase som niekoho nového aj súrne potrebovala. Nepremýšľala som nad tým, čo povie rodina či okolie na náš vzťah. Chcela som zažiť konečne niečo nové a Roman bol moja príležitosť, ktorej som sa chopila.

Život to zariadil tak, že som o pár mesiacov otehotnela. Neplánovali sme to a priznám sa, že som spočiatku prepadla panike. Nevedela som si predstaviť, čo príde. Veď sme sa poriadne ani nepoznali a Roman ešte len končil vysokú školu. Nemal prácu ani zázemie, ktoré by nám mohol poskytnúť.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Všetok čas som venovala rodine, muž ma aj tak opustil


Potrat však neprichádzal do úvahy. Bolo to proti môjmu presvedčeniu a dnes viem, že to bolo najlepšie rozhodnutie v mojom živote. Romana som teda zoznámila s rodičmi a on mňa s tými svojimi. Moji rodičia, na rozdiel od Romanových, reagovali veľmi nahnevane. Vystríhali ma, že Romanov otec je v našej dedine dobre známy neverník a jablko nepadá ďaleko od stromu.

Nezmohli však nič, keďže som už bola dávno dospelá. Nasťahovali sme sa s Romanom do spoločného bytu a čakali sme na príchod malej Janky. Všetko bolo medzi nami v poriadku. Roman medzičasom dokončil školu a našiel si celkom dobrú prácu, v ktorej bol spokojný. Bola som šťastná, pretože som chcela ukázať rodičom, ako hlboko sa mýlili.

Niekoľko mesiacov po pôrode som Romanovi navrhla, aby sme sa vzali. Roman však svadbu nechcel a vyzeral tak, že si chce nechať otvorené zadné dvierka, keby nám to nevyšlo. Ešte stále sme predsa boli spolu len dva roky a asi sa poznal natoľko, aby vedel, že s jednou ženou nevydrží navždy. Ja som si však nedala odbiť a naliehala som. Napokon nemal na výber.

Pár rokov sme si žili v úplnej pohode. Ja som tolerantná žena, ktorá brala Romana ako o päť rokov mladšieho a nevybúreného muža. Nevadilo mi teda, keď chodil s kamarátmi von a neprekážalo mi ani to, keď sa dva dni neukázal. Bola som si istá, že ma miluje a kým mi finančne prispieva, nebudem mu nič vyčítať.


Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky


Moja mierna a nežiarlivá povaha však spôsobila to, že som dlhé roky prehliadala Romanove nevery a aj to, aký v skutočnosti je. Oči mi otvoril až deň, keď mi diagnostikovali rakovinu. Našla som si v prsníku hrčku, ktorú som si chcela dať vyšetriť. Dúfala som, že nejde o nič vážne. Hrčku mi určite vyberú a všetko bude v poriadku.

Na moje prekvapenie to však bola rakovina. Dovtedy som si myslela, že také niečo môžu dostať len staršie ženy a nie ženy pred štyridsiatkou. Bolo mi hrozne. Bála som sa, čo bude s Romanom a Jankou. Nevedela som, ako im to mám povedať a či im to mám vôbec hovoriť.

Dúfala som, že Roman bude mojou oporou. V hlave som si predstavovala, ako povie, že všetko bude v poriadku, že so mnou pôjde na operáciu a že sa o nás postará. Dočkala som sa však trpkého sklamania, ktoré neprajem ani najhoršiemu nepriateľovi. Roman sa zachoval ako najhorší človek na svete a opustil nás.

Vraj si nechce kaziť život s chorou ženou, ktorá je neschopná a musel by sa o ňu starať. Na to mám predsa dcéru, ktorá už nie je malé decko a pomôže mi. Jeho slová mi rezonujú v hlave doteraz a dnes viem, že jediná dobrá vec, ktorú mi ten sebec v živote dal, je naša dcéra. Tá pri mne stojí v zdraví i v chorobe. Dnes sme už dávno rozvedení a žijeme si bez neho oveľa lepšie.


Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdielať na Facebooku

Diskusia (17)

  • TITAN444 02.05.2018, 11:40

    Amata - presne pre teba a tebe podobným bol venovaný môj príspevok.

  • amata 27.04.2018, 13:26

    Pre titan : netreba čítať, treba sa presunúť na iný k anál...

  • TITAN444 27.04.2018, 12:41

    Je načase uzavrieť túto diskusiu. Toľko hovadín a sprostých názorov som tu dávno nečítal. Nikto z vás, ani jeden jediný, nemá právo ani slovkom kritizovať ani muža ani ženu. Viete hovno o rakovine a iných smrteľných chorobách, tak neriešte to, čo riešiť nemáte. Len toľko.

  • Stano 27.04.2018, 06:47

    Dokiaľ nás smrť nerozdelí!

  • Klara 26.04.2018, 14:54

    Manželia v dobrom aj v zlom. To je podstata.

  • amata 26.04.2018, 12:04

    Pre Stano. Je to tak, že zdravý chorému neverí, ja by som napísala nerozumie. Ľudia nevedia, ako sa rozprávať s onkologicky chorým človekom alebo vôbec ako komunikovať. Pýtať sa na zdravie? na chemo?na radio, na štádium ochorenia? na podrobnosti? A prečo nie? Netreba sa k nemu správať ako keby mal lepru.Onk. chorý prehodnocuje všetky hodnoty a stáva sa jasnozrivým a on vám číta myšlienky, takže hlavne sa nepretvarovať.

  • amata 26.04.2018, 11:52

    amata, svojim spôsobom máš pravdu, ale ja si naopak myslím, že sú situácie, ktoré pokiaľ nezažiješ na vlastnej koži, tak môžeš mať empatie koľko chceš. Môžeš sa vcítiť do niekoho kože, ale možno sa k tomu reálnemu pocitu ani nepriblížiš, pretože nepoznáš všetky okolnosti a fakty. Tie môžu tú bolesť ešte znásobovať. Ale aj tak, ten kto je schopný empatie si zaslúži palec hore. Ja som napr. rakovinu nikdy nemal (ťukiťuk) a darmo mi môže niekto hovoriť aké to je. Rovnako ako nám mužom môže žena písať litánie o tom aké je to rodiť. ale pokiaľ nezažijeme tak si to predstaviť nevieme.

  • lunka 26.04.2018, 11:50

    poznam podobny pripad, ked manzel nepotreboval zenu bez prsnikov, nasiel si mladsiu, ale po case ochorel na rakovinu aj on a mlada ho ako nepotrebneho poslala prec. Uhadli ste, vratil sa k zene a su jednym z dvoch manzelskych parov medzi nasimi priatelmi, co su vsetci po takmer dvadsiatke rokov vylieceni.

  • amata 26.04.2018, 10:56

    Pre Stano: páčia sa mi tvoje názory a postoje. Dávaš mi nádej, že sú medzi mužmi aj charakterní ľudia so srdcom na správnom mieste. (poznámka : nemusíš všetko prežiť, môžeš mať proste dar empatie a podprahovej citlivosti)

  • amata 26.04.2018, 10:50

    Pre xxx, keď ochorieš a opustí ťa milovaný človek, tak potom píš a to tvoje keby...a hra na hrdinku a nesebeckú lásku, to sú kecy a filmové príbehy... Ako môže niekto žiť šťastne v druhom zväzku, keď druhý človek , s ktorým toľko prežil, ho potrebuje?Veď pri starostlivosti, pochopení druhého človeka,podaní pomocnej ruky a nádeje, ktorou možno aj zachraňuje život, jeho život predsa nekončí, končí nie život, ale bezstarostná doba ľahkých radovánok...Život tak nadobúda hlbší zmysel.

1 2 >

Pridať komentár