Skoré vstávanie aj ponocovanie organizmu škodí: Zvyšuje sa i riziko obezity

Žena

gettyimages

Nepotrebujeme výsledky štúdíí, aby sme vedeli, že mnoho ľudí si cez víkend rado prispí. No ukazuje sa, že narušenie spánkových stereotypov môže mať pre zdravie zlé dôsledky. Problémom však nie je len víkendové ponocovanie, ale najmä krátky čas spánku a skoré vstávanie v týždni.

Skoré vstávanie vraj škodí

Ak využijete víkend a idete spať oveľa neskôr ako zvyčajne, potom to nesvedčí vášmu organizmu, aj keď si ráno prispíte. Aspoň to tvrdia autori americkej štúdie skúmajúcej zmeny rytmu medzi pracovným týždňom a víkendom.

Táto zmena sa prejaví nepriaznivým stavom hladiny inzulínu, hormónu, ktorý znižuje hladinu cukru v krvi, a zvýšením hladiny triglyceridov v krvi, ale aj zvýšeným rizikom obezity. V skutočnosti je pravdepodobné, že škodí skoré vstávanie v pracovnom týždni, nie víkendové vyspávanie. Zvlášť u jednotlivcov, ktorí chodia radšej neskoro spať.


Mohlo by vás zaujímať: Čas vstávania ovplyvňuje zdravie aj postavu: Sú na tom ranné vtáčatá ozaj lepšie?


Ako meniť časové pásmo

Nutnosť skoro vstávať do práce u osôb, ktoré večer dlho hore, vedie k narušeniu prirodzeného biologického rytmu. Ide o skutočnú pásmovú chorobu, ktorá postihuje dve tretiny populácie, tvrdí profesor Till Roenneberg z Ústavu klinickej psychológie pri mníchovskej Univerzite Ľudovíta Maximiliána, ktorý tento termín vymyslel. Je to ako keby sme každý víkend zmenili časové pásmo.

Vedcov už dlho zaujíma, či sa vplyv sociálnej pásmovej choroby na organizmus podobá tomu, keď v noci málo alebo zle spíme. Je totiž známe, že tento typ narušenia zvyšuje riziko metabolickej nerovnováhy a obezity, zvyšuje krvný tlak a vedie k depresiám.

Chuť na sladké

Laboratórne štúdie na ľuďoch ukázali, že keď sa zredukuje spánok, napríklad na štyri hodiny v noci, objavuje sa intolerancia glukózy, kedy sa narušuje vstrebávanie cukrov, ako aj neodolateľná chuť na tučné a sladké potraviny, vysvetľuje Clifford Saper, profesor neurológie na Harvardovej univerzite v Spojených štátoch.

Avšak štúdie na zvieratách tiež ukázali, že narušenie obvyklého rytmu vstávania a zaspávania, bez obmedzenia dĺžky spánku, môže mať rovnako nepriaznivý vplyv na metabolizmus. Vzniká teda otázka, aký vplyv má zmena rytmu na človeka.

Náš tip: Vzhľadom na 90-minútové spánkové cykly je ideálny čas na spánok a regeneráciu 7,5 hodiny. K nim je potrebné prirátať ešte 10-15 minút určených na zaspávanie, teda na čas, kým sme ešte celkom bdelí. Ak teda chodíte spať okolo 23. hodiny, najlepšie je, ak vám budík zazvoní par minút po pol siedmej ráno.


Mohlo by vás zaujímať: Nemôžete spávať? Pozrite sa na 5 osvedčených trikov, ktoré vám zaručene pomôžu


 

Víkend má zlý vplyv

Lekárka Patricia Wongová a jej kolegovia z lekárskej fakulty v Pittsburghu v Pennsylvánii študovali po dobu jedného týždňa spánkový rytmus 447 osôb vo veku od tridsať do 54 rokov, ktoré mali bežnú pracovnú dobu. Títo ľudia cez víkend neskoro vstávali a chodili neskoro spať.

Či už využili sobotňajší večer na posedenie s priateľmi alebo si len na ráno nenastavili budík, výsledok bol rovnaký: 85 percent ľudí sa cez víkend budilo neskôr než v týždni, v priemere o 44 minút. Pokusné osoby potom boli podrobené sérii krvných testov, aby sa overil vplyv zmeny rytmu na ich metabolizmus. Ukázalo sa, že pásmová choroba má na organizmus katastrofálny vplyv.

„Je to veľmi zaujímavá štúdia,“ hovorí profesor Saper. „Ide o ojedinelý výskum na človeku v jeho prirodzenom prostredí. Ukazuje, že tí, ktorí sa musia najviac prispôsobiť pracovnej dobe, sú náchylní k poklesu hladiny ‚dobrého‘ cholesterolu, k zvýšeniu hladiny inzulínu a triglyceridov, ako aj k zvýšeniu hmotnosti a obvodu pása,“ dodáva.


Koľko hodín denne si zvyknete pospať vy? Napíšte ostatným čitateľom v diskusii pod článkom.

Zdroj: gettyimages, gettyimages
Odporúčame