Prerušovaný pôst môže prospieť postave i mozgu: Pristupujte ale k nemu opatrne

Obrázok dňa

Ďalšie obrázky
Foto

Anketa

Veríte, že prerušovaný pôst môže priniesť výsledky?

Aj k prerušovanému pôstu treba pristupovať veľmi opatrne

Hoci sa najčastejšie stretnete s názorom, že nejde o mimoriadne zdravý prístup, obdobia pôstu majú pomerne veľké množstvo stúpencov. Tí sa snažia obmedzovať hodiny, v ktorých budú jedlo príjmať. Výsledkom môže byť nielen vysnívaná váha, ale tiež podporenie mozgovej aktivity, ktorá sa prejaví v zlepšovaní pozornosti a pamäte. Aspoň to tvrdia vedci, ktorí tieto prejavy skúmali na myšiach.


Pôst pre duševnú výkonnosť

Prerušovaný pôst sa stretáva so stále väčšou pozornosťou a mnohí si ho zvolili ako cestu k dosiahnutiu telesnej i duševnej výkonnosti. Mnohé výskumy totiž naznačujú, že môže prospievať nášmu zdraviu. Štúdie realizované na myšiach vysvetľujú, že dokonca aj mozog môže mať úžitok z občasného vynechania jedla. Telo pri pôste vstupuje do stavu "zachovanie života" a zvyšuje sa funkčnosť mozgu.

Zdôrazňuje to Mark Mattson, šéf laboratória neurovied z amerického Národného ústavu pre výskum starnutia, ktorý vykonal niekoľko experimentov na myšiach. Zostáva overiť, či takéto mechanizmy prebiehajú aj u človeka a či prerušovaný pôst môže prispieť k lepšej práci mozgu.


Mohlo by vás zaujímať: Odpovedá výživová poradkyňa: Ako funguje a zaberá metóda prerušovaného pôstu?


O myšiach a ľuďoch

Myši boli kŕmené len v niektorých dňoch. Ukázalo sa, že sa u nich vytváral väčší počet neurónov a väčší počet synapsií, teda spojov medzi nervovými bunkami, a tým sa zlepšovala schopnosť učenia, pamäti a mozgová aktivita vôbec. Je tomu tak preto, že za desať 14 hodín hladovania sa vyčerpajú energetické rezervy glykogénu, zásobného polysacharidu v tele živočíchov, a organizmus preto musí čerpať energiu z tukov nachádzajúcich sa v tukových bunkách. Tuky sa premieňajú na ketóny, molekuly stimulujúce aktivitu a rast neurónov. Preto má pôst pozitívny vplyv na kognitívne schopnosti. Podľa Mattsona je pravdepodobné, že rovnako tak je tomu aj u človeka, pretože metabolické cesty sú rovnaké.

Teória vychádza z histórie

Mattson, ktorý 35 rokov neraňajkuje a získava svoj denný prísun kalórií len v rozmedzí šiestich hodín za deň, zdôrazňuje, že pozitívne účinky pôstu vyplývajú z evolúcie nášho druhu. "Po väčšinu našej histórie sme určite nejedli trikrát denne a medzi tým nejakú desiatu. Náš organizmus sa vyvíjal tak, aby vydržal obdobie s nedostatkom potravy. U myší vedie hladovanie k účinnejšej mentálnej funkcii a k väčšej pozornosti a jeho účinky trvajú jeden alebo dva týždne. Ak jeme menej, nevedie to k tomu istému účinku. Keď konzumujeme tri jedlá za deň, hoci s nižším množstvom kalórií, obnovujú sa vždy energetické rezervy. A tak aj keď sme napríklad šesť hodín bez jedla, nevedie to k žiadnemu zvýšeniu ketónov, ku ktorému dochádza jedine vtedy, keď telo spotrebováva tuky ako zdroj energie," vysvetľuje Mattson.


Mohlo by vás zaujímať: Držať pôst sa oplatí: Prospeje nielen postave, ale aj zdraviu


Poradiť sa s lekárom

Ďalším dôkazom v prospech prerušovaného pôstu je aj to, že rastie počet stúpencov periodického vynechávania jedla. Hoci však môže byť prospešnosť praxe doporučovanej aj niektorými náboženstvami, ako je ramadán či pôstne obdobie v kresťanstve, nemalá, je dôležité neimprovizovať. Je potrebné prispôsobiť pôst svojmu zdravotnému stavu a poradiť sa s lekárom.


Máte skúsenosti s prerušovaným pôstom? Napíšte ich ostatným čitateľom v diskusii pod článkom.

Zdielať na Facebooku

Diskusia (1)

  • adamko 02.05.2018, 18:15

    Pokiaľ sa jedná o stravu tak sa postím pravidelne. Pokiaľ ide o šťavnatú trtkačku tam pôst neuznávam.

1

Pridať komentár