Volám sa Marika, mám štyridsaťdeväť rokov a som učiteľka. S mojím manželom Ivanom sme spolu už viac ako tridsať rokov, z toho dvadsaťpäť manželmi. Náš vzťah by som opísala ako dobrý. Máme spoločné záujmy, vychádzame dobre, len zriedka sa hádame. Ivo má dobrú povahu, je mierny, dobrý a veľmi vtipný. Humor nás skutočne sprevádza každý deň a je to jedna z vlastností, ktorú mám na ňom veľmi rada. Dokáže ma rozosmiať.
Máme spolu tri deti, dvoch synov a jednu dcéru. Najmladší syn má šestnásť rokov, staršie deti sú už na vysokej. V našom byte v meste na severe Slovenska bývame v podstate len ja, manžel a syn. Nie sme bohatí, ale nemôžem sa ani sťažovať. Manžel pracuje v automobilke ako vedúci smeny a vychádzame napriek tomu, že dve deti nám študujú. Raz za dva roky ideme niekam aj na dovolenku k moru, ale už to možno necháme tak, pretože mám pocit, že pre najmladšieho syna to je skôr trest ako odmena.
Syn chodí na technickú priemyslovku, celkom dobre sa učí a hráva futbal. Doma občas pomôže, povysáva, vyhodí smeti. Väčšinu času ale trávi ako typický pubertiak vo svojej izbe, je na počítači, počúva hudbu, chodí von. Má frajerku, ale zatiaľ nám ju nepriniesol ukázať.
Mohlo by vás zaujímať: 55 pravdivých príbehov – Osudy ľudí okolo nás
Ja, manžel a syn používame doma spoločný počítač. Viem, že je to trochu staromódne, no dohodli sme sa so synom, že keď pôjde na vysokú, tak od nás dostane laptop. Ak si chce kúpiť počítač skôr, tak jedine sám, z našetrených peňazí.
S rozdelením času na počítači nemáme problémy. Synovi na ňom nedovoľujem tráviť viac ako dve hodiny denne, veď internet má dnes už aj v mobile a do dvoch hodín väčšinou stihne aj veci do školy. Ja na si na počítači pozerám recepty, fórum našej strednej školy, alebo nejaké dodatkové informácie a správy. Manžel si väčšinou pozeral noviny, futbalové stránky a celkovo správy o športe. Tak som si to teda aspoň vždy myslela. To som totiž videla, keď som náhodou išla okolo neho, kým bol na počítači.
Minule, keď som ale otvorila prehliadač, vybehli na mňa nejaké divné reklamy a nahé ženy. Myslela som si, že to musí byť nejaký omyl, alebo že to syn si pozeral nejaké stránky. Povedala som to Ivanovi, že by sme sa mali porozprávať so synom. Má frajerku, ale tak určite si pozeral dačo na internete. Hlavne nech sú opatrní a na sex majú ešte určite čas. Nechcela by som veru teraz najmladšiemu strojiť svadbu.
Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky
Manžel sa tváril trochu zvláštne, no povedal mi, nech sa nestrachujem, že on sa s ním porozpráva. Vraj to bude lepšie ako chlap s chlapom, že mu dohovorí. Popravde ma to celkom potešilo, syn je už veľký a vidím ako by prekrúcal očami, keby som mu začala niečo hovoriť na túto tému. Viem, že sa za mňa občas trocha hanbí, cítim to.
Na túto tému som nejak zabudla a o to viac ma prekvapilo, keď som zistila, že to porno si pozerá môj muž. Raz som sa domov vrátila cez týždeň skôr a našla som ho pred počítačom so spusteným videom. Bolo to mimoriadne zvláštne, jednoducho som odišla a šla som rovno do kuchyne. Potom prišiel domov syn a nemali sme čas sa o tom porozprávať. Nechcela som túto tému potom otvárať, pretože neviem ako začať.
Je pravda, že spolu už nespávame tak často, ale z času na čas áno a nemala som pocit, že by som manžela už nepriťahovala. Neviem, či to s tým musí byť u neho nutne spojené. Popravde ma to skôr prekvapilo, ale necítim ani hnev, ani zlobu. Teraz začínam myslieť na to, či je všetko v poriadku, ak mi to nevadí. Nemala by som žiarliť? Nateraz som sa rozhodla, že to nechám tak, pretože mám pocit, že sa bude za to hanbiť. Uvidíme, čo prinesie čas.
Vybrané príbehy si prečítajte aj v novej knižke 55 pravdivých príbehov – Osudy ľudí okolo nás. Kúpiť si ju môžete aj na Martinus.sk prípadne v ďalších kníhkupectvách.
Zdieľať na