Pravdivý príbeh: Vlastný otec ma chcel poslať do väzenia namiesto seba!

žena

sita

Keď za mnou prišiel otec s nápadom spoločného podnikania potešila som sa. Považovala som to za prejav dôvery z jeho strany. Tiež ma priťahovala vidina zárobku navyše. Ostala som po rozvode sama s pätnásťročným synom. Jeho otec sa o nás viac nezaujímal a ťahať celú domácnosť z úradníckeho platu nebolo jednoduché. Môj otec podnikal, odkedy som ho ako dieťa vnímala. Keď sa chcel dať do podnikania so mnou, mal už rozbehnutých viacero svojich aktivít. Ak by aj nevyšiel plán založiť si bezpečnostnú službu, ostatné príjmy by nám pomohli.

Otec, na rozdiel odo mňa, nemal potrebný preukaz spôsobilosti, ktorý na rozbehnutie sbsky potreboval. Celé to teda stálo na mne. Práca ma však úplne pohltila, z predošlého zamestnania som dala výpoveď. Starala som sa o všetko – od výberu zamestnancov, ich zaučenie, rozpis práce až po ich výplaty. Okrem toho som robila po čase aj otcovo účtovníctvo. Časovo aj psychicky to bolo veľmi náročné. Postupne sme prijali ďalších zamestnancov, na ktorých som preniesla časť svojej zodpovednosti. Nechala som si ekonomické veci. Na tom jedinom otec nástojil. Kto iný, ako vlastná krv, by sa mu mala starať o peniaze, zdôrazňoval.

Dva roky všetko fungovalo, ako malo. Mali sme stálych klientov, aj nové zákazky. Z tohto pekného sna ma jedného dňa vytrhla doporučená zásielka z daňového úradu. Pokuta za nezaplatenie DPH. Vyľakala som a zároveň som nechápala. Daňové výkazy som predsa poctivo posielala každého štvrťroka. Vzápätí mi docvaklo. Otec! Hneď som mu išla volať. „Ahoj Marika, čo sa deje?“, spýtal sa pokojne. Vo mne to len vzbudilo hnev. „Čo sa deje? To myslíš vážne? Prišla pokuta z daňového úradu. Nezaplatil si im za trištvrte roka.“ Neverila som vlastným ušiam, keď mi otec, ešte stále pokojný, oznámil, „veď sa to doplatí, no čo.“ Musel sa pomiasť. Za toľké roky, čo podnikal, predsa musel vedieť, že s niektorými úradmi sa nežartuje. To nie sú jeho kamaráti podnikatelia.


Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Snaha zapáčiť sa otcovi ma doviedla na dno


Od vtedy otec prestal chodiť do firmy. Ak sa tam aj objavil, bol v spoločnosti nejakej cudzej ženy. Prezradila mi to jeho sekretárka – vždy jej totiž volal, či som vo firme alebo nie. Nereagoval na moje vyhrážky ani prosby. Zúfalá som volala bratovi Mirovi, či nevie, čo sa deje s otcom. Prezradil mi, že otec si našiel novú priateľku. Pani ekonómku. Vraj sú stále dakde odcestovaní. Raz je to výlet do Paríža, inokedy víkend v Ríme. „Tak to je irónia“, pomyslela som si. On si užíva s ekonómkou, zatiaľ čo jeho vlastnej dcére, ktorá sa mu o všetko stará, hrozia neuveriteľné pokuty.

Klinec do daňovej rakvy mi zasadili priamo policajti. Obvinili ma z trestného činu. Tu už nešlo o fazuľky. Mohla som ísť na pár rokov do basy. Keď si ma predvolali, hučalo mi v hlave, nevedela som zo seba dostať súvislú vetu. Predstavovala som si, ako mi zoberú byt, auto, zablokujú účty. To by som ešte oželela, ale čo keby mi zobrali aj syna?

Vtedy som zistila, že peniaze a blízka rodina dokážu veľa. Aj pokaziť charakter a potopiť vás, ale aj pomôcť. Mne pomohol brat a jeho kontakty. Nebolo to, samozrejme, zadarmo, ale bolo mi to v tej chvíli jedno. Hlavne, nech sa to celé vysvetlí, vyrieši a ukončí. Veď nie ja som bola tá, ktorá by mala ísť do basy, ale môj otec. Ten sa z toho celého vyvliekol veľmi elegantne, hoci tomu ani poriadne nerozumiem. Bolo vidno, že jeho nová priateľka v týchto vodách vie chodiť. Po celý ten čas mu radila a ovplyvňovala ho.


Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Som zúfalá, dcéra si našla partnera vo väzení!


Ja som s otcom prerušila všetky kontakty. Ostal mi už len môj syn a Miro. S odstupom času mi to prišlo celé ľúto. Veľa krát som premýšľala nad tým, či to mal otec celé naplánované alebo či sa len dal ovplyvniť nesprávnou osobou. Miro ma vtedy vždy zahriakol. Len nech si spomeniem, čím som si musela prejsť. On však, na rozdiel odo mňa, s otcom udržiaval aspoň aký taký vzťah.

Asi pred dvoma mesiacmi mi brat zavolal. Telefonoval mu otec. Ako sa mám a je škoda, že mi nemôže zavolať osobne. Moje telefónne číslo nemal. Zmenila som si ho a brat mal zákaz ho komukoľvek dávať. V kútiku duše som sa potešila. Možno predsa len všetko oľutoval a ja sa dočkám ospravedlnenia. Miro ma však vyviedol z omylu. „Chcel ti najmä oznámiť, že sa ide ženiť. Berie si tú pani ekonómku. A nech nie sme smutní, že nemôžeme ísť na svadbu. Majú ju na Bahamách.“ Mne toto stačilo. Bolo mi jasné, čie peniaze na svadbu použije. Po podvode s daňami mu ich muselo ostať ešte dosť. Na rozdiel odo mňa. Asi im to prišlo nesmierne vtipné takto otvárať kapitolu, keď som bola kvôli otcovi psychicky na dne. Mne to ale pomohlo urobiť za ním hrubú čiaru. Sústredím sa viac na budúcnosť a nezapodievam sa viac minulosťou a vzťahom k nemu.

Zdroj: sita, sita, MK
Odporúčame