Doba, kedy slová lekára boli pre pacienta takpovediac posvätné, je dávno minulosťou. V dnešných moderných časoch je totiž úplne bežné, že symptómy, ktoré nás aktuálne trápia, vyhľadávame na internete v snahe zistiť, čo sa v našom tele práve odohráva. Webový vyhľadávač však nie vždy zastáva rolu užitočného pomocníka. Za všetko hovoria štúdie, podľa ktorých takouto formou samodiagnostiky a následnou samoliečbou doslova hazardujeme so svojím zdravím.
Doktor Google
Ide o fenomén nazvaný podľa celosvetovo najpoužívanejšieho internetového vyhľadávača. Ak nás prekvapia zdravotné ťažkosti, ktoré nevieme sami zaradiť, takmer okamžite ich ťukáme do vyhľadávacieho poľa. Dnes sú totiž chorobám, liečiteľstvu, príznakom ochorení a témam súvisiacim s medicínou venované tisícky webstránok a diskusných fór. Takýto postup nás síce môže zbaviť prvotnej paniky a poradiť triky na okamžitú úľavu, skrýva sa však za ním aj množstvo rizík.
Ženy v neslávnych štatistikách vedú
Aj keď samotné ochorenie muži nesú spravidla ťažšie ako nežnejšie pohlavie, internetovej mánii vyhľadávania príznakov podliehajú vo výrazne menšej miere. Podľa najnovšieho prieskumu symptómy na webe vyhľadáva až polovica britských žien. Zo vzorky tisícky dám pritom až pätina priznala, že sa vo svojej „online diagnóze“ už niekedy pomýlila. Medzi desiatkou najčastejšie nesprávne stanovených diagnóz sa navyše nachádzajú závažne ochorenia: rakovina prsníka a iné nádorové choroby, opar, hypertenzia, astma, artritída, depresia, cukrovka, sexuálne problémy a ťažkosti súvisiace so štítnou žľazou.
Mohlo by vás zaujímať: Kliešte začínajú útočiť: Viete, čo vám hrozí a ako ich správne vyberať?
Po čom zvykneme pátrať?
Príznaky alebo symptómy, ktoré s Doktorom Googlom vo virtuálnom svete konzultujeme, patria k tým bežnejším. Nájdu sa medzi nimi problémy so spánkom, bolesti hlavy, depresia, úzkosť, svalové a žalúdočné kŕče, silná únava, svrbenie či precitlivená pokožka. Dôvod, pre ktorý sa s potenciálnym ochorením zvykneme najskôr podeliť s webovým prehliadačom, spočíva v nedostatku dôvery. A to nielen voči najbližším a známym, ale aj samotným zdravotníckym pracovníkom. S problémami sa zdráhali zveriť až tri štvrtiny opýtaných.
Aké riziká plynú zo samodiagnostiky?
odborník na poslednom mieste – hoci oficiálnu diagnózu môže potvrdiť iba lekár, až tretina žien zvykne návštevu ambulancie odkladať do poslednej chvíle. Častokrát čaká dva týždne a dlhšie.
zbytočné obavy – mizerná nálada a strach z vážneho ochorenia zasahuje do súkromia bez toho, aby diagnózu potvrdil špecialista
nesprávna liečba – v snahe odstrániť symptómy mnohokrát siahneme po farmaceutickom výrobku, ktorý pre nás nie je potrebný, práve naopak – môže vážne poškodiť naše zdravie
ignorancia lekárnika – internetový vyhľadávač zastupuje radcu aj pri výbere správneho liečiva, riziko omylu preto opäť stúpa
zhoršenie zdravotného stavu – odkladaním návštevy lekára sa banálne príznaky môžu časom zmeniť na chronickú záležitosť
Mohlo by vás zaujímať: Trápia vás unavené oči? Tieto triky vylepšia nielen výzor, ale aj zdravie!
Ako teda postupovať?
V snahe rozšíriť svoj obzor a obohatiť ho o poznatky zo sveta medicíny by sme mali internet využívať naplno. Netreba však zabúdať na to, že diplom z tejto oblasti a potrebné skúsenosti má jedine lekár. Pri závažnejšom ochorení preto s jeho návštevou neotáľajte. Snažte sa nájsť zlatú strednú cestu – svoje zdravotné problémy nepodceňujte, ani nezveličujte. Tento postoj radí tiež hovorkyňa spoločnosti Balance Active, Penny McCormick: „Je dôležité, aby sme sa naučili, ktorej informácii na webe veriť a robiť rozdiel medzi tým, čo ľahko zdiagnostikujeme a vyliečime sami a čo rozhodne vyžaduje pomoc zdravotníckeho odborníka.“
Zdieľať na