Slovenská herečka Emília Vášáryová oslávila okrúhle 70. narodeniny. Pôvodne chcela študovať jazyky, ale stala sa z nej herečka, ktorá už vyše 40 rokov obohacuje slovenskú divadelnú, filmovú, televíznu a rozhlasovú tvorbu.
Emília Vášáryová sa narodila 18. mája 1942 v Hornej Štubni, ale detstvo prežila v Banskej Štiavnici, kde jej otec učil na gymnáziu. Keďže nemal dobrý „kádrový profil“, jeho dcéra nemohla študovať na vysokej škole. K herectvu sa dostala cez recitovanie. Na súťaži Hviezdoslavov Kubín si ju ako talentovanú víťazku všimol predseda poroty a rektor VŠMU Andrej Bagar, ktorý jej navrhol, aby študovala herectvo. Na VŠMU dokonca ani nepotrebovala priaznivé stranícke odporúčanie. Vášáryovej sa však herecká kariéra nepozdávala a ísť na skúšky ju prinútila až facka od otca. „Takú mi vpálil, že som sa rozplakala,“ dodnes spomína Vášáryová. Skúšky nakoniec urobila a už na škole bolo jasné, že ide o výnimočný talent. Hneď po jej skončení v roku 1963 ju prijali na bratislavskú Novú scénu a v ďalšej sezóne sa stala členkou SND, kde pôsobí dodnes.
Mohlo by vás tiež zaujať: Marie Rottrová oslavuje: Sedemdesiate narodeniny aj koniec kariéry
Spočiatku vytvárala najmä lyrické hrdinky, nadané ale i s temperamentom a odvahou bojovať za svoju lásku (Inkognito – 1964, Sen noci svätojánskej – 1965, Učiteľ tanca – 1966). Zároveň však dokázala, že je v nej prítomná i silná tragická poloha (Hamlet – 1964, Cyrano z Bergeracu – 1967, Herodes a Herodias – 1970, Antigona – 1971). Rokmi sa jej schopnosti vytvárať postavy žien s nejednoznačným osudom ďalej prehlbovali a divákov dokázala vždy nanovo presvedčiť, že zlo a dobro môžu v človeku sídliť veľmi blízko seba. Rovnako ako o tom, že údel žien je často komplikovanejší a ich boj s vonkajšími konvenciami oveľa ťažší ako u mužov. Stvárnila množstvo úloh na doskách divadla, ale aj pred kamerou. V súčasnosti vystupuje v televíznom seriáli Ordinácia v ružovej záhrade.
Vášáryovej výrazný tvorivý vklad však možno nájsť i v rozhlase a na VŠMU v Bratislave, kde pôsobí ako profesorka na Katedre hereckej tvorby. Počas kariéry jej herecké umenie ocenili Cenou Alfréda Radoka, tri razy dostala cenu Dosky, v roku 1999 jej udelili Krištáľové krídlo, o rok neskôr Igrica a v roku 2001 pripevnila na Most slávy ako držiteľka ceny Hercova misia bronzovú plaketu. V rovnakom roku ju vyhlásili za Slovenskú herečku 20. storočia. V roku 2010 sa stala prvou ženou – držiteľkou čestného doktorátu Janáčkovej akadémie múzických umení (JAMU) v Brne. Na konte má však aj množstvo ďalších titulov a ocenení.
Mohlo by vás tiež zaujať: 10 hviezd, ktoré starnú s noblesou
Emília Vášáryová má sestru Magdu Vášáryovú, ktorá bola rovnako známou herečkou a od novembra 1989 sa rozhodla pre kariéru v politike. Emília Vášáryová má dvoch synov – z prvého manželstva Tomáša a z druhého Juraja. Jej manželom je kostýmový výtvarník Milan Čorba. Medzi jej najväčšie záľuby patrí literatúra, hudba, záhrada a vnúčatá, na ktoré stále nemá toľko času, koľko by chcela. Hoci zároveň tvrdí, že keď ju raz herectvo prestane baviť, pokojne sa ho vzdá. Veď aj tak pôvodne plánovala robiť v živote čosi iné.
Spracované podľa: Marie Reslová: Emílie Vášáryová (1998), Encyklopédia dramatických umení (1990), www.csfd.cz , www.snd.sk
Zdieľať na