Keď som sa po osemnástich rokoch manželstva rozvádzala, bola som na seba hrdá. Miro bol moja prvá veľká láska. Neboli to však roky naplnené láskou a porozumením. Žiadne slnečno s občasným zamračením. Boli to roky nevier, klamstiev a podvádzaní.
Miro mal sieť obchodov s obuvou. Každá nová brigádnička sa skôr či neskôr dostala do tretieho kola výberového konania cez Mirovu posteľ. Po čase som rezignovala. Vždy sa vrátil ku mne. Ja som dúfala, že ho to po čase prestane baviť a stane sa z neho verný manžel. Nestalo sa tak. A tak som po skoro dvoch dekádach podala žiadosť o rozvod. Moje vynikajúce kolegyne Marta a Oľga, ktoré boli zároveň aj mojimi kamarátkami, stáli po celý čas pri mne. Uisťovali ma, že život po štyridsiatke nekončí. Vyzerám na svoj vek super, určite si niekoho ešte nájdem, utešovali ma. Úprimne, ak by to malo závisieť len od môjho vzhľadu, by som sa toho, že ostanem sama, bála najmenej. Ako manželka podnikateľa a naivka, ktorá sa chcela svojmu mužovi páčiť za každú cenu, som sa o seba naozaj starala. Bála som sa však opäť začať niekomu veriť, vpustiť ho do bližšej ako kamarátskej zóny.
Marta s Oľgou sa mi občas snažili niekoho prihodiť. Nakoniec sa z nádejných uchádzačov vykľuli zúfalí ženáči, ktorí si len chceli dokázať, že sú ešte niečoho schopní alebo úchyláci, ktorých samota mala reálne opodstatnenie.
Jeden piatok sme sa s kolegyňami dohodli, že po robote skočíme na večeru. Marta mala narodeniny, chceli sme sa trocha odreagovať od všetkých bežných starostí. Vybrali sme s Oľgou jednu peknú reštauráciu v centre mesta. Zariadenie bolo štýlové, výber jedál skvelý, obsluha vynikajúca. Po dvoch fľašiach vína sme už boli všetky veselé. Smiali sme sa na našich historkách, ktoré sme už toľkokrát počuli. Našu rozšafnú náladu, ako sa neskôr ukázalo, ocenili viacerí. Čašník nám priniesol tri miešané nápoje. „To je od prevádzkara,“ ukázal smerom ku baru, „na účet podniku.“ Pozreli sme sa tým smerom. Pri bare sedel muž. Veľmi pekný, ale aj veľmi mladý. „Na zdravie dámy,“ kývol nám na pozdrav a otočil sa naspäť k papierom, ktoré na bare vypĺňal.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Môj partner žil okrem mňa s ďalšou ženou
Ako večer vrcholil, gradovala aj naša nálada. Párkrát som sa ešte pozrela smerom, kde sedel mladý prevádzkar. Skoro vždy sa pozeral aj on a stretli sa nám oči. Nedalo mi to, cítila som medzi nami istú príťažlivosť. Všimli si to aj Marta s Oľgou. Tým nebolo viacej treba. Začali si ma doberať, nech mu dám svoje telefónne číslo. „Ale choďte voľakde,“ zahriakla som ich. „Čo by robil s takou starou kozou, ako som ja,“ to už sme sa smiali všetky. Kolegyne však mali svoj plán. Pri odchode mu po čašníkovi poslali moje číslo. Zistila som to o dva dni, keď mi pípla na telefóne správa. „Niekedy sa u nás ešte zastavte, takú veselú partiu sme u nás už dlho nemali,“ stálo v nej. Kolegyne v robote priznali farbu. „Veď o nič nejde, ber to ako príjemné spestrenie. Videli sme, ako po sebe stále pozeráte.“
Veď ani o nič nešlo. Mne to ale nedalo a odpísala som Jurajovi späť. Od tej chvíle sme si písali alebo volali stále. Po týždni ma pozval do kina. Sprvu som sa bránila. Predsa len, ja som mala štyridsaťdva, Juraj o deväť rokov menej. Presvedčil ma však hneď na prvom rande, že vek je len nič nehovoriace číslo. Opadli zo mňa aj posledné zvyšky pochybností. Chytil ma na verejnosti za ruku, vtisol mi bozk na ústa. Cítila som sa ako pubertiačka, ktorá je po rokoch opäť zamilovaná.
Aj keď sme radi chodili aj do spoločnosti, najlepšie nám bolo u mňa na chate, ktorá mi po rozvode ostala. Juraj bol veľmi rozhľadený. Najčastejšie a najvášnivejšie bývali naše debaty o hudbe. On nerozumel tej mojej, ja zas tej jeho. Hoci pracoval ako prevádzkar, jeho tajným snom bolo stať sa profesionálnym dídžejom. V robote ale nezarobil toľko peňazí, koľko by jeho sen stál. Rozhodla som sa mu preto trocha pomôcť.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Manžel ma podvádza – a ja ho nedokážem opustiť
Postupne som Jurajovi pokupovala všetky možné technické zostavy, o akých som ja nemala ani poňatia. Juraj sa najprv darom bránil. Nechcel, aby to vyzeralo, že si ho vydržiavam. Bol dokonca nejaký čas aj ofučaný. Škoda, že som nespozorovala, že to všetko bola súčasť jeho hry na moje city.
O mesiac sme mali osláviť s Jurajom prvé výročie. Nechcelo sa mi veriť, ako rýchlo uteká čas, keď má s kým. Chcela som ísť Jurajovi vybrať darček. Jemu som povedala, že idem k našim. Bola som práve doma, keď mi zavolala Marta. „Čau Kika, nechcem rušiť. Idem so starým z chalupy, napadlo ma, že po ceste domov vyskúšame skočiť aj k vám. Vidím, že ste na chate, môžeme sa zastaviť?“ Neviem, o čom hovorila. Ja som si bola istá, že sa pozerám z okna svojho panelákového bytu sto kilometrov od našej chaty. Juraj mal byť na stretávke so spolužiakmi. Zablikal mi môj rokmi vytrénovaný radar. Niečo nebolo v poriadku. Pred Martou som nechcela nič naznačovať. Zahovorila som, že na chate je len Juraj a opravuje schody.
Skôr než som sa stihla s Martou rozlúčiť, už som sedela v aute – smer Nitra. Keď som dorazila, Jurajove auto ešte stálo pred chatou. Tušila som, čo ma čaká. Už som to zažila toľkokrát. Moja zamilovaná hlava však uverila, že by to mohlo byť aj ináč. Vtrhla som dnu. Nezabudnem na vyľakaný Jurajov pohľad. A na ustráchaný vreskot vedľa ležiacej slečny. Chúďa, musela si myslieť, že som ich prepadla. Rýchlo však pochopila, kto som a čo tam robím. Zvyšok bol ako z filmu. Z nejakej nevydarenej tragikomédie. Juraj kričal, že všetko je inak. Dievča plakalo, ako jej to mohol spraviť, veď boli spolu už pol roka. Ja som zúrila a vyhadzovala jeho veci von dverami.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Najskôr ma podviedol on, dnes podvádzam aj ja
Vyhodila som ich oboch, padla aj nejaká facka. Ostala som opäť sama. Opäť podvedená. Zavolala som do práce, že si beriem týždeň voľna. Z osobných dôvodov. Hanbila som sa. Sama pred sebou, pred ostatnými, že som sa nechala podviesť, ešte k tomu mladým uchom. Myslela som, že chyba je už asi vo mne.
Našťastie Marta s Oľgou ma poznali dosť dlho na to, aby zistili, že sa niečo deje. Po robote za mnou prišli na chatu. Odviezli ma domov. Na striedačku u mňa prespávali, aby videli, že sa dávam do poriadku. V tom čase mi to veľmi pomohlo. Vďaka nim sa opäť začínam na svet usmievať. Postupne som si tiež prestala konečne dávať za vinu, že ma Juraj podviedol. Po novom vzťahu zatiaľ netúžim. Občas si spomeniem, čo vravievala moja starká. Láska je to, čomu dovoľujeme, aby nám ubližovalo. Lásku k mužom som preto načas vypustila zo svojho života.
Máte zaujímavý príbeh, o ktorý by ste sa chceli podeliť s čitateľmi aj vy? Pošlite ho na plnielanu@plnielanu.sk a do predmetu uveďte „Pravdivý príbeh“. Možno si ho už čoskoro prečítate v našom magazíne!
Zdieľať na