Ako chrániť náš organizmus pred voľnými radikálmi? Siahnite po týchto potravinách

Úsmev

gettyimages

Ľudia väčšinou sledujú obsah vitamínov a minerálov, ale na množstvo fytochemikálií zabúdajú. Tieto prírodné látky, na rozdiel od vitamínov a minerálov, nie sú síce nevyhnutné na prežitie, ale sú dôležité pre správne fungovanie organizmu. Chránia ho pred škodlivým účinkom voľných radikálov a znižujú tým riziko vzniku chorôb.

Odkiaľ sa berú?

Voľné radikály sú v organizme neustále prítomné. Zúčastňujú sa na mnohých chemických reakciách a sú preň, dokonca, potrebné. Tieto atómy a molekuly majú aspoň jeden nespárený elektrón, ktorý sú schopné spárovať s elektrónom iných látok. Menia tak ich vlastnosti, látky oxidujú, čo sa v konečnom dôsledku prejaví ako poškodenie buniek a orgánov.

Organizmus dokáže ovládať tvorbu a reakcie voľných radikálov. Problém nastane vtedy, keď ich množstvo prekročí únosnú mieru. Tá je u každého človeka individuálna.

Neúnosná miera

Voľné radikály prijímame aj zvonka. Medzi ich hlavné zdroje zaraďujeme rôzne druhy žiarenia, ktorému sme vystavení, ďalej znečistené ovzdušie, aktívne i pasívne fajčenie, užívanie drog, niektorých liekov a toxických látok.

Nadmerná tvorba voľných radikálov – oxidačný stres – je pre organizmus škodlivá. Spúšťa procesy vedúce k ochoreniam, ako je ateroskleróza, cirhóza pečene, cukrovka, reumatoidná artritída či rakovina.


Mohlo by vás zaujímať: Prírodná zbraň proti rakovine: Ochránia vás pred ňou tieto potraviny


Ako sa pred nimi chrániť?

Obranu pred negatívnym vplyvom voľných radikálov predstavuje zložitý biologický systém enzýmov a krvných bielkovín. Hoci množstvo a aktivita ochranných enzýmov je daná geneticky, môžeme ju ovplyvniť. A to tak, že sa budeme vyhýbať voľným radikálom prijímaným zvonka.

Najlepší spôsob, ako posilniť ochranu pred ich škodlivým pôsobením, je prijímať prirodzené antioxidanty. V organizme neutralizujú ich agresívny účinok a bránia tomu, aby sa šíril a poškodzoval bunky, tkanivá a orgány. Jedzte preto potraviny poskytujúce množstvo antioxidantov a fytochemikálií s antioxidačným účinkom.

Fytochemikálie toho dokážu veľa

Tieto biologicky aktívne látky sa označujú tiež ako farebné pigmenty rastlín či ochranné rastlinné látky. Patria medzi ne  rôzne skupiny látok. Napríklad karotenoidy, flavonoidy, fytoestrogény či glukozinoláty. U väčšiny z nich zatiaľ nepoznáme presné pôsobenie, ani to, ktoré kombinácie sú najvýznamnejšie.

Objavujú sa však stále nové dôkazy, ktoré hovoria, že zabraňujú mnohým chorobám, vrátane rakoviny, a možno ich úspešne použiť aj v liečbe. Jedným z najdôležitejších účinkov je práve antioxidačná ochrana proti voľným radikálom. Chránia naše bunky pred nádorovým procesom, podporujú imunitný systém a tvoria ochranný štít našich génov.

Odkiaľ ich získať?

Nachádzajú sa vo všetkých rastlinných zdrojoch potravín – v ovocí, zelenine, celých zrnách, orechoch, fazuli, čaji i koreninách. Ich potreba v organizme a množstvo, ktoré prijímame, sú len stopové. Napriek tomu ich nedostatok do veľkej miery rozhoduje o našom zdravotnom stave.

V rastlinách a ich plodoch sú obsiahnuté tisícky týchto prírodných zlúčenín, ktoré sa vo svojich účinkoch navzájom podporujú. Výživové doplnky preto nemôžu nahradiť konzumáciu celých prirodzených potravín. Ďalšou výhodou je, že väčšina fytochemikálií je odolná voči teplotám. Dokonca, tepelnou úpravou sa dostupnosť niektorých látok zvyšuje.


Mohlo by vás zaujímať: Superpotraviny ako ochranný štít proti rakovine: Doprajte si ich každý deň!


Potraviny bohaté na fytochemikálie

1. Citrusové a bobuľovité ovocie: pomaranče, citróny, grapefruity, mandarínky, ríbezle, egreše, jahody, čučoriedky, brusnice, maliny alebo černice. Tieto druhy ovocia obsahujú flavonoidy, ktoré bránia vstupu rakovinotvorných hormónov do bunky. Tmavé hrozno obsahuje antioxidant resveratrol a antokyány, ktoré ochraňujú srdce a cievy. Denne zjedzte aspoň 2 citrusy alebo šálku bobuliek. Najlepšie v surovom stave alebo po rozmrazení.

2. Oranžové a žlté druhy ovocia a zeleniny: mrkva, marhule či melón obsahujú karotenoidy s vlastnými protinádorovými účinkami.

3. Jablká: obsahujú veľa flavonoidov, najmä rutín prospešný pre cievy, taníny a quercetín s antioxidačnými a protizápalovými účinkami.

4. Paradajky: lykopén, p-kumarová kyselina a karotenoidy zabraňujú tvorbe silno karcinogénnych nitrozamínov. Tepelnou úpravou sa obsah lykopénu zvyšuje. Pochutnajte si na celozrnných špagetách s paradajkovou omáčkou či dusených paradajkách s cesnakom a olivovým olejom.

5. Kapustovitá zelenina: kapusty všetkých farieb, kel, ružičkový kel, kaleráb, brokolica a karfiol obsahujú účinné zložky glukozinoláty. Mnoho štúdií ukázalo, že ľudia, ktorí jedia kapustovitú zeleninu častejšie – aspoň 2-krát týždenne, sú vystavení oveľa menšiemu riziku rakoviny hrubého čreva, konečníka a aterosklerózy.

6. Cesnak a cibuľa: obsahujú alylové sulfidy, ktoré nás chránia pred rakovinou žalúdka, kože a pažeráka. Umožňujú rozklad a odstránenie kancerogénnych látok.


Ktoré zo spomínaných potravín si najčastejšie doprajete vy? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdroj: gettyimages, gettyimages, Vlaďa
Odporúčame