Jahodový záhon, alebo inak povedané jahodovisko, je nevyhnutnou súčasťou záhrady. A to najmä v prípade, že máte radi tieto neodolateľne sladké a chutné plody. Poradíme vám, kedy je vhodné si takýto záhon založiť, akú starostlivosť zvoliť a ktoré odrody rastlín vysadiť, aby ste sa v nasledujúcej sezóne tešili z bohatej a kvalitnej úrody.
V článku sa dočítate:
- Čo je to jahodovisko?
- Ako pripraviť pôdu na pestovanie?
- Aký spôsob pestovania jahôd zvoliť?
- Ktoré odrody prinesú bohatú úrodu?
Čo je to jahodovisko?
Chcete si v ďalšej sezóne pochutnávať na vlastných sladkých jahodách? V tom prípade budete potrebovať jahodovisko s niekoľkými rastlinami, ktoré vás budú čerstvými plodmi zásobovať niekoľko týždňov. Jahodovisko je vlastne záhon plný rastlín, ktoré môžu rásť vertikálne alebo horizontálne. Možnosti výsadby sú v pásoch, v hviezdicovom systéme, vo vyvýšených záhonoch, ale aj v hrobčekoch alebo v nádobách. Pre dokonalý výsledok je dôležité sa dôkladne pripraviť. To sa týka predovšetkým výberu vhodných odrôd a prípravy pôdy.
Ak je to pre vás lákavá predstava, na založenie jahodového záhona je práve teraz ideálny čas. Od druhej polovice augusta približne do 20. septembra je vhodné vysádzať sadenice kúpených väčších rastlín alebo si môžete sadenice vytvoriť z poplazov vlastných rastlín. V tom prípade, silné a dobre vyvinuté poplazy smerujte do nádob so substrátom a dožičte im pravidelnú zálievku. Postupne zakorenia a v auguste by mali byť dostatočne pripravené na výsadbu. Pokiaľ ide o nové sadenice, mali by mať aspoň štyri listy.
Zvyčajne po troch až štyroch rokoch jahody prestávajú rodiť a je čas pripraviť si nové jahodovisko. V prvom kroku zlikvidujte staré rastliny, očistite a prevzdušnite pôdu, zapracujte kompost alebo vhodný substrát a vysaďte nové rastliny. Pre úspešné prezimovanie je nutné, aby si vytvorili nové listy a kvalitne zakorenili. Inak vám hrozí, že kruté poveternostné podmienky nezvládnu.
Ako pripraviť pôdu na pestovanie?
Tak ako aj pri pestovaní iných druhov rastlín, aj pre jahody je dôležité, aby bola pôda vypletá, prekyprená a dôsledne pripravená. Jahody majú plytký koreňový systém a v boji o živiny a vlahu je pre ne burina veľkým konkurentom. To, že jahodám vyhovuje priepustná pôda, znamená, že by mala dobre odvádzať vodu. Pri podmáčaných koreňoch sa totiž môže rozvinúť zahnívanie, a to znamená poškodenie koreňov a rastliny.
Na zneškodnenie škodcov v pôde a odstránenie buriny by mal byť budúci záhon pred výsadbou vyčistený a prekyprený do hĺbky minimálne 30 centimetrov. Jahodám vyhovujú priame slnečné podmienky a ideálne ocenia aspoň 8 hodín priameho slnečného svetla. Rastliny vysádzajte do ľahkej hlinito-piesočnej pôdy alebo do špeciálneho substrátu s pH od 5,8 až do 6,5. Dostatok humusu a organickej hmoty im zasa pomôže v zdravom raste.
Ideálne je pridať aspoň 10 kg kompostu na jeden štvorcový meter. Dobre vám poslúžia aj hnojivá NPK, na báze rohoviny či hnojivo s dusíkom. Veľmi kyslú pôdu je dobré upraviť vápnením. Napriek tomu, mierne kyslejší typ pôdy je pre jahody prospešný. Vďaka tomu sú základné živiny ako železo, mangán a fosfor dostupnejšie. Ak je kyslosť vysoká, tieto živiny sa vstrebávajú horšie, a to vedie k nedostatku a slabému rastu.
Pri prvom vysádzaní postupujte takto:
Aby ste sa v letných mesiacoch tešili z bohatej úrody, nemali by ste podceniť ani samotnú výsadbu. Silné a dobre vyvinuté rastliny by pri sadení mali mať srdiečko tesne nad povrchom zeme, pretože ak sú zasadené hlboko, v prvom roku spravidla nezakvitnú. Ak ich vysadíte príliš vysoko, hrozí zasa ich vymrznutie. Aj preto je dôležité ku každej rastline prihrnúť a pritlačiť pôdu.
- Jahody ocenia, ak im necháte dostatok priestoru na rast, konkrétna vzdialenosť záleží od spôsobu ich výsadby. Môže to byť 30 centimetrov, ale pokojne aj 45 až 50 centimetrov.
- Základy budúcoročných kvetov sa tvoria na prelome mesiacov september a október, preto rastliny ocenia dostatočnú zálievku aj odstraňovanie vedľajších poplazov.
- Prvé zahnojenie po vysadení uskutočnite najskôr po troch týždňoch.
S budúcou úrodou súvisí aj potreba opeľovačov. Preto je mimoriadne dôležité vytvoriť im priateľské prostredie, v ktorom nájdu dostatok vhodnej potravy na rastlinách. Spoločnosť pre jahody môžete vytvoriť vysadením nechtíka, ktorý bude lákať opeľovače a čistiť pôdu od červov. Alebo ich spojte s drobnými fialkami, ktoré nebudú jahodám tieniť, ale podporia ich aromatickosť.
Aký spôsob pestovania jahôd zvoliť?
Ešte pred samotnou prípravou miesta na pestovanie, by ste mali rozhodnúť, ktorý spôsob vám bude najviac vyhovovať. To záleží najmä od veľkosti a orientácie priestoru.
1. Pestovanie v nádobách
Oceníte najmä, ak si chcete vlastnú úrodu vychutnať, hoci máte iba balkón alebo terasu. Výhodou tohto pestovania je jednoduchosť a pohodlný zber plodov. Naopak, nevýhodou takýchto záhonov je nevyhnutnosť pravidelného dopĺňania živín a vody, plus vyššie vstupné náklady na nákup kontajnerových nádob. Pri samotnej výsadbe by ste tiež mali dbať na to, aby ste si zabezpečili takzvané kontajnerové sadenice jahôd, ktoré treba vysádzať približne do takej výšky, v akej rástli v kontajneri pri kúpe.
2. Pestovanie vo vyvýšených záhonoch
Populárne vyvýšené záhony zjednodušili prácu všetkým pestovateľom, ktorí sa tak nemusia k rastlinám hlboko predkláňať. Nie je to len aktuálny trend, tento spôsob oceníte aj vtedy, keď máte nevhodnú pôdu, ale pripravené vyvýšené záhony naplníte vhodným substrátom na jahody. Zber sladkej úrody bude o niečo pohodlnejší, ako ten zo zeme, ale pokiaľ nemáte už hotové vyvýšené záhony, budete musieť počítať s investíciou do ich výroby alebo nákupu.
3. Pestovanie v pásoch
Inak povedané aj pestovanie v riadkoch, ktoré vyžaduje vzdialenejšie pásy alebo riadky a hustejšie zasadené sadenice jahôd, maximálne do vzdialenosti 30 centimetrov. Cieľom je poplazmi dosiahnuť celistvú výsadbu a po štyroch rokoch tak získať obnovené rastliny. Jednoducho necháte poplazy prerásť do voľnej uličky a automaticky sa tak vymenia pozície pásov a uličiek.
4. Pestovanie v hrobčekoch
Predstavujú spôsob, pri ktorom sa jahody pestujú vo výške aspoň 30 centimetrov nad zemou. Základom je vytvorenie pásu s vyvýšenou pôdou, vďaka čomu sa jahody pohodlnejšie oberajú, ale aj rastliny lepšie hospodária s vodou a tým pádom im nehrozí zahnívanie plodov a vedľajších výhonkov. Tieto hrobčeky môžu byť rôzne široké, podľa toho, či sa rozhodnete rastliny sadiť do jedného alebo dvoch riadkov.
5. Iné spôsoby pestovania jahôd
Existujú aj iné spôsoby výsadby jahôd, napríklad hniezdový v spone alebo sa pestujú vertikálne v starých PVC rúrach s otvormi. Možností je niekoľko, je len na vás, pre ktorú sa rozhodnete. Pri každom spôsobe je najdôležitejšie, aby rastliny stihli vytvoriť silný koreňový systém a novú ružicu listov.
Ktoré odrody prinesú bohatú úrodu?
Pri výsadbe jahôd máte na výber veľmi skoré, stredne skoré a neskoré odrody jahôd, ktoré je ideálne skombinovať tak, aby vám čo najdlhšie obdobie prinášali bohatú úrodu. So správnym výberom môžete očakávať prvú úrodu už koncom mája a poslednú takmer do októbra. Rastliny vysaďte tak, aby s koncom zberu jednej odrody začínal zber tej nasledujúcej.
- Medzi skoré odrody patria Elsanta, Honeoye, Rumba, Polka či Lambada
- Stredne skoré a overené odrody sú Korona, Karmen, Senga Sengana alebo Sonáta
- Obľúbené neskoré odrody sú Malwina, Florence, Symphony
- Stálerodiace odrody ako napríklad Anabel, Vivara, Ostara, Meraldo, Aromas, Red Rich alebo Calypso, ktoré prinášajú úrodu nepretržite niekoľko mesiacov
Zdieľať na