Ak u niekoho zavíta choroba, viac menej automaticky ľudia navštívia lekára. Ten zvyčajne odporučí buď vitamíny, alebo nasadí liečbu. Avšak ak sa zdá byť choroba zákernejšia a pacient slabší, doktor naordinuje antibiotiká. Pri ich užívaní by sme však mali byť výrazne obozretní a toto je dôvod prečo. Spotreba antibiotík u slovenských pacientov síce klesá, no odolnosť voči nim narastá.
Najviac antibiotík konzumujú deti a mládež. Pričom u detí do deväť rokov je spotreba približne dvojnásobná oproti iným vekovým kategóriám. Ak antibiotiká neužívame podľa predpisu lekáza, sú neúčinné. Zároveň ničia črevnú flóru a výsledkom sú závažné zápalové ochorenia čriev a rôzne alergie.
Často ich užívame zle
V roku 2018 lekári predpísali 4,2 milióna receptov na lieky a lekárnici vydali 4,8 milióna balení antibiotík. To značí, že jeden pacient spotreboval približne 0,9 balenia antibiotík a na jedno dieťa do deväť rokov pripadlo o niečo menej ako dve spotrebované balenia. „Z detí tak rastú alergici a môžu ich trápiť chronické zápalové ochorenia v neskoršom veku,“ hovorí odborníčka. Antibiotiká by sa pritom mali používať výhradne na liečbu baktériových infekcií. Nedokážu znížiť horúčku či vyliečiť vírusové ochorenia.
Budúcnosť nevyzerá ružovo
Najväčší problém spôsobuje odolnosť proti antibiotikám v nemocniciach, najmä na oddeleniach intenzívnej starostlivosti. „Ak nezačneme antibiotiká používať obozretne, v roku 2050 môže celosvetovo v dôsledku rezistencie proti antibiotikám umrieť až 10 miliónov ľudí,“ upozorňuje Jarčuška. Aj preto vláda SR schválila v januári 2019 Národný plán kontroly infekčných ochorení, v rámci ktorého je v štádiu pripomienkového konania na ministerstve zdravotníctva Štandardný diagnostický a terapeutický postup pre implementáciu antibiotickej politiky.
Zvážte očkovanie
Predseda ústrednej komisie pre antiinfekčnú a antibiotickú politiku a prezident Slovenskej spoločnosti infektológov. Pavol Jarčuška, pripomína, že mnohým ochoreniam sa dnes dá efektívne predchádzať a je to, samozrejme, lepšie ako k nim pristupovať s antibiotikami. Najlepšie je podľa neho nechať sa zaočkovať. Prízvukuje, že by bolo vhodné, aby vakcíny boli hradené aj pre dospelú populáciu, a tak sa zvýšila ich dostupnosť.
„Máme katastrofálnu preočkovanosť proti chrípke. Tá sa nelieči antibiotikami, ale môže vzniknúť nejaká bakteriálna komplikácia, a potom sú už potrebné,“ vysvetľuje odborník. Dôležité je tiež dodržiavať štandardy vydané hygienikmi a epidemiológmi. Obmedziť pobyt veľkého počtu ľudí v uzavretých priestoroch s klimatizáciou a netreba zabúdať precízne umývanie rúk.
Na lekára netlačte
„Tiež netlačiť na lekára, aby predpísal antibiotikum, a prirodzene, vyhnúť sa samovoľnému užívaniu antibiotík, ktoré náhodou nájdeme doma v zásuvke.“ V súčasnosti existujú jednoduché diagnostické testy. Napríklad CRP, ktorý z vpichu do bruška prsta zistí, či je infekcia bakteriálna alebo vírusová, teda určí, či pacient potrebuje antibiotickú liečbu.
Od 1. januára 2011 mali byť ambulancie všeobecných lekárov povinne vybavené prístrojmi na stanovenie CRP. Toto testovanie v ambulanciách sa však podľa štatistík ešte stále nevyužíva ako bežná vyšetrovacia metóda. V roku 2018 bolo predpísaných 4 219 709 receptov na antibiotiká, zaznamenaných však bolo len 2 673 CRP testov vykonaných v deň predpisu receptu. Do tohto počtu sa nezarátali CRP testy, ktoré si pacienti hradili sami.
Zdieľať na