Antioxidanty, flavonoidy, sulfidy: O aké látky ide a ako pôsobia na naše telo?

Červené hrozno

thinkstockphotos.com

O prírodných, pre telo prospešných látkach, nachádzajúcich sa v potravinách, ako napríklad antioxidanty, flavonoidy či fytosteroly, ste už iste počuli. No viete, čo vlastne tieto pojmy znamenajú? Akým spôsobom prospievajú tieto látky nášmu telu, pri akých problémoch po nich siahnuť a čo sú ich najbohatšie zdroje?

Sekundárne rastlinné látky

Aj to je označenie, akým sa spomínané látky v potravinách pomenovávajú. Tieto prírodné bioaktívne substancie obsahujú rozsiahlu škálu živín podporujúcich naše zdravie. Nachádzajú sa prevažne v čerstvej zelenine, ovocí a bylinkách. Sekundárne látky slúžia okrem podpory zdravia aj na zlepšenie arómy, sýtejšiu farbu, či zlepšenie chuti danej potraviny. Rastlina ich vytvára sekundárne, nie primárne na potrebu svojho rastu. Tieto látky dokážu regenerovať, omladzovať a vyživovať bunky.

Podporné účinky na zdravie sú širokospektrálne

Od prevencie pred rakovinou, cez rozličné zdraviu prospešné účinky, až po fyzické zlepšenie vzhľadu, kvality kože, nechtov a vlasov. Ešte pre pár rokmi sa im neprikladal takmer nijaký, resp. minimálny význam. Dnes sa však už vie, že oni samé a ešte viac v kombinácii s ostatnými živinami, pôsobia na ľudské zdravie liečivo a poskytujú telu cennú biologickú ochranu. Stačí pritom tak málo – jedávať každý deň kombináciu čerstvej zeleniny, listového šalátu, zrelého ovocia, spoločne s čerstvými zelenými bylinkami – a dostanete do vášho tela vyváženú prirodzenú zmes výživných druhotných látok.


Mohlo by vás zaujať: Ovocie a zelenina počas zimy: Kde nájdete najviac vitamínov a minerálov?


Čo sú to antioxidanty?

Antioxidanty sem, antioxidanty tam – počuť o nich veľa, no vlastne ani neviete, ako pomáhajú nášmu telu. Antioxidanty chránia naše telo pred procesom oxidácie a voľnými radikálmi. Teda pred procesom, kedy môžu voľné radikály poškodiť zdravé bunky a vyvolať tak mutácie, alebo aktivovať rakovinové bunky ku spusteniu chemických procesov, vedúcich ku rakovinovému bujneniu. Voľné radikály, ktoré denne útočia na zdravé ľudské bunky, môžu okrem rakoviny spôsobiť aj ochorenia srdca, artritídu, šedý zákal, Alzheimerovu, či Parkinsonovu chorobu.

Karotenoidy chránia pred rakovinou

Karotenoidy patria do skupiny antioxidantov a pomáhajú bunkám bojovať proti oxidačnému stresu. Majú teda preventívne účinky pred niektorými onkologickými, ale aj pred kardiovaskulárnymi ochoreniami. Je známych vyše 600 druhov karotenoidov,  no najznámejšie z nich sú betakarotén, luteín, zeaxantín a lykopén. Lykopén je jeden z najsilnejších antioxidantov, zatiaľ čo luteín a zeaxantín prospievajú najmä zdraviu očí. Betakarotén je jednoznačne najznámejším karotenoidom, no jeho užívanie sa odporúča výlučne v prírodnej forme, nakoľko syntetické náhrady môžu mať presne opačné účinky a teda nepôsobiť antioxidačne, ale naopak prooxidačne. Karotenoidy sa nachádzajú najmä v mrkve, paprike, marhuliach, paradajkách a tekvici.


Mohlo by vás zaujať: Jednoduchá detoxikácia zelenými potravinami: Prospeje vášmu zdraviu aj postave!


Flavonoidy pre zdravé srdce

Majú antimikrobiálne účinky, vďaka čomu nás chránia pred plesňami, infekciami, vírusmi a baktériami. Okrem toho sú to látky s antioxidačným efektom, pričom ich prospešné účinky sa zameriavajú najmä na zdravie ciev a srdca. Nachádzajú sa najmä v jadierkach hrozna, či v červenom víne, no nájdeme ich aj v citrónoch, grepoch, červených pomarančoch, žltej a červenej paprike, čiernych ríbezliach, čučoriedkach, hlávkovom šaláte, čiernych čerešniach, či v paradajkách.

Sulfidy sú silný antioxidant, fytosteroly pôsobia proti zápalom

Ďalšie fytochemikálie zo škály antioxidantov sú sulfidy, ktoré skvelo ochraňujú bunky pred oxidačným stresom. Sú to látky, ktoré sa nachádzajú v pomarančoch, grepoch, citrónoch, rasci, ale aj v bazalke.

Fytosteroly obnovujú vlastnú rovnováhu vlhkosti pleti, vyhladzujú povrch kože a zlepšujú pružnosť pokožky. Sú tiež známe pre svoju schopnosť vyživovať, stimulovať kožné bunky a podporiť ich regeneráciu. Skrývajú sa najmä v olejoch a potravinách, ktoré sa na olej lisujú. Nájdete ich napríklad v tekvicových a slnečnicových semienkach, obilných klíčkoch a olejoch z nich vylisovaných, no ich zdrojom sú aj orechy, mandle, sezamové semiačka, ale napríklad aj avokádo.


Myslíte si, že prijímate dostatok spomínaných prospešných látok? Napíšte ostatným čitateľom v diskusii.

Zdroj: thinkstockphotos.com, thinkstockphotos.com, Nela
Odporúčame